referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Rudolf
Sobota, 17. apríla 2021
Odmeňovanie pracovníkov (seminárna práca z manažmentu)
Dátum pridania: 29.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: monikk
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 167
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 0s
Pomalé čítanie: 12m 0s
 

Zákon o mzde stanovuje len základný rámec pre dohodnutie miezd, podniky majú voľnosť pri tvorbe vlastného mzdového systému. Konkrétne riešenie mzdových otázok nachádzame v tzv. mzdovom systéme. Ten by mal poskytnúť spravodlivý a vnútorne vyvážený základ pre peňažné odmeňovanie zamestnancov. Mzdový systém zatrieďuje pracovníkov do jednotlivých mzdových tried, určuje pravidlá pre vyplácanie príplatkov a náhrad mzdy, určuje vhodné formy mzdy. Vláda SR svojimi nariadeniami ovplyvňuje výšku mzdy aj preto, že stanovuje minimálne mzdové tarify. Tie obsahujú charakteristiky prác a ich rozdelenie podľa zložitosti, zodpovednosti, namáhavosti to 12 tried. Ku každej triede je priradená minimálna mzdová tarifa v hodinovom i mesačnom vyjadrení. Podniky majú pritom právo si vo vnútropodnikových predpisoch stanoviť aj vyššie tarify podľa svojich možností, prípadne detailnejšie členiť práce do väčšieho či menšieho počtu tried.
K odmeňovaniu formou platu pristupujeme v rozpočtových organizáciách, v príspevkových organizáciách, v obciach a štátnych zdravotníckych organizáciách. Táto forma odmeny pracovníkom je upravená v zákone o plate, odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch. Platom rozumieme peňažné plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Je tvorený nárokovou zložkou, t. z. predstavuje tarifný plat presne stanovený podľa zaradenia zamestnanca do príslušnej platovej triedy. Do nenárokovej zložky mzdy zaraďujeme rôzne formy odmien a osobných príplatkov. Podstata mzdy sa premieta do jej dvoch základných funkcií: do funkcie ekonomickej a sociálnej. Ekonomickú funkciu možno sledovať v dvoch rôznych rovinách. Ak sa na mzdu pozeráme z hladiska makroekonomického, môžeme v určitých podmienkach chápať ako možný zdroj inflácie. Štát využíva vo svojej mzdovej politike ekonomickú funkciu mzdy. V prípade potreby má možnosť regulovať mzdový vývoj vo väzbe na infláciu. V mikroekonomickej rovine podniku zohráva mzda ako cena práce nákladovú funkciu, a teda ovplyvňuje výšku podnikových nákladov. Okrem tejto funkcie spomenieme aj stimulačnú funkciu mzdy, ktorá s nákladovou funkciou úzko súvisí. Výška mzdy pracovníka stimuluje jeho pracovný výkon, pôsobí v smere efektívneho využívania pracovnej sily, vedie k zvyšovaniu pracovného výkonu. Sociálna funkcia mzdy sa realizuje najmä na národohospodárskej úrovni, štát ju využíva na zabezpečenie minimálnej životnej úrovne, resp.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Zdroje: Kajetana Hontyova, Jan Lisy - Zakladz modernej ekonomie, Elita 1991, Majtan a kolektiv - Manazment
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.