Toto obnovovanie sa uskutočňuje v rámci aktuálneho rozhodovacieho procesu, v ktorom sa uplatňujú všetky vzbudené aktivizované motívy.
Motivačným nástrojom sú i metódy vedenia ľudí, účasť pracujúcich na riadení, právomoc a autorita vedúcich pracovníkov a iné, ktoré sa väčšinou ako stimuly k práci neoznačujú i keď teoreticky ich môžeme za stimuly (podnety) k práci považovať.



Motivačný význam
Významnou úlohou pri zvyšovaní produktivity práce, hospodárnosti a urýchľovaní
vedecko-technického pokroku majú správne volené podnety k práci, a to hlavne hmotné a morálne.


Hmotné podnety (stimuly)
Pri vysokom stupni zospoločenštenia práce a neustálom zdokonaľovaní hospodárskeho mechanizmu sa stávajú spojovacím článkom medzi záujmami jednotlivcov a celospoločenskými záujmami. Vytvárajú tým podmienky k zabezpečeniu dynamického a efektívneho rozvoja ekonomiky. Základným hmotným podnetom, ktorý ovplyvňuje pracovnú motiváciu je mzda.
Mzdové odmeňovanie môžeme členiť na dva základné druhy:
a) Pohnútkovú mzdu – ovplyvňuje pracovné správanie ľudí prísľubom mzdy za konkrétnu prácu. Pomer medzi výškou mzdy a prácou určujú súčasné ekonomické požiadavky. Podnik nehodnotí pracovníka, ale jeho výkon v ekonomickom dosahu.
b) Odmeňujúcu mzdu – snaží formovať pracovné správanie tým že utvára trvalé vzťahy medzi pracovným správaním a mzdou. Pracovné správanie sa hodnotí podľa osobných vkladov, ktoré pracovník dáva do práce, ako sú napr. miera pracovného úsilia, iniciatíva a pod.




Morálne podnety k práci
Morálne podnety k práci sú nehmotné pôsobenia, ktorými sa upevňuje a zvyšuje pracovná morálka pracovníkov, tzn., vzťah k práci ako k spoločensky užitočnej činnosti, pocit zodpovednoti voči spoločnosti za výkon práce, uspokojenie z práce samotnej a z jej výsledkov.
Druhy morálnych podnetov:
a) Uvedomovacie procesy – pracujúcich informujú a presviedčajú o podstate, prednostiach, problémoch a potrebách spoločnosti a o nevyhnutnosti pracovať čo najlepšie. Tieto procesy sa môžu uskutočňovať rôznymi formami a prostriedkami.
b) Verejné ocenenie – pracovných zásluh jednotlivcov i pracovných kolektívov, napr. hodnotením, pochvalami, uznaniami, diplomami, vyznamenaniami, titulmi, ktoré posilňujú pracovnú morálku aj ostatných pracovníkov.
c) Odsúdenie nedostatkov – v práci. Aj negatívne orientované morálne podnety majú tiež výchovný vplyv a pôsobia na pracovnú morálku. Niekedy môžu zraňovať sebavedomie pracovníka, ponižujú ho pred ostatnými.