Motivácia zamestnancov

Pojem motivácia (z latinskeho motio-nis, to znamená pohyb, vznet, vášeň sa používa prakticky na všetko, čo prežívame a na čo sa môžeme spýtať otázkou prečo). Pod pojmom motivácia rozumieme všetky indivíduu alebo skupine popisovane pochody, ktoré vysvetľujú alebo robia zrozumiteľným jeho správanie. Motivácia znamená taktiež aktiváciu ľudského správania.

Motivácia k práci
Pod pojmom motivácia k práci rozumieme dôvod, podnet alebo príčinu konania, ktoré povzbudzuje človeka na cieľ zameranú významnú činnosť. Človek spravidla nemá jediný motív k práci, ale niekoľko. Často aj niekoľko vzájomne rozporných motívov k práci. Pracovné motívy môžeme deliť:
1) pozitívny motív
negatívny motív
2) aktívne motívy
podporujúce motívy
potláčajúce motívy

Motivácia k práci ako psychický proces je súčasťou osobného založenia človeka, tzn., že človek nie je k práci motivovaný náhodne ani podľa vzbudených a pociťovaných potrieb, ale v rámci svojho osobnostného založenia, v rámci svojej osobnej štruktúry.
Motivácia k práci ako zameranosť osobnosti. Táto forma vyjadruje skutočnosť, že vzťahy človeka k práci sú kladné alebo záporné. Pri vykonávaní pracovnej činnosti pracovník jej venuje pozornosť, schopnosti, svalovú silu a pod. Aj bez toho, že by si neustále uvedomoval dôvody, príčiny, motívy k jej vykonávaniu. Napr. ak sa pracovník rozhodol, že bude podávať zvýšený výkon, aby získal vyššiu finančnú odmenu, tak toto rozhodnutie bude pôsobiť ako dlhodobejšia motivačná sila v jeho pracovnej činnosti. Keď sa však menia okolnosti, v akých rozhodnutie vzniklo, ak sa napr. objavia určité prekážky v práci, alebo sa z nejakých príčin nemôžu dosiahnuť pracovné ciele, oslabuje sa motivačné pôsobenie pôvodného rozhodnutia a pracovník je nútený svoju zameranosť obnovovať.

Toto obnovovanie sa uskutočňuje v rámci aktuálneho rozhodovacieho procesu, v ktorom sa uplatňujú všetky vzbudené aktivizované motívy.
Motivačným nástrojom sú i metódy vedenia ľudí, účasť pracujúcich na riadení, právomoc a autorita vedúcich pracovníkov a iné, ktoré sa väčšinou ako stimuly k práci neoznačujú i keď teoreticky ich môžeme za stimuly (podnety) k práci považovať.



Motivačný význam
Významnou úlohou pri zvyšovaní produktivity práce, hospodárnosti a urýchľovaní
vedecko-technického pokroku majú správne volené podnety k práci, a to hlavne hmotné a morálne.


Hmotné podnety (stimuly)
Pri vysokom stupni zospoločenštenia práce a neustálom zdokonaľovaní hospodárskeho mechanizmu sa stávajú spojovacím článkom medzi záujmami jednotlivcov a celospoločenskými záujmami. Vytvárajú tým podmienky k zabezpečeniu dynamického a efektívneho rozvoja ekonomiky. Základným hmotným podnetom, ktorý ovplyvňuje pracovnú motiváciu je mzda.
Mzdové odmeňovanie môžeme členiť na dva základné druhy:
a) Pohnútkovú mzdu – ovplyvňuje pracovné správanie ľudí prísľubom mzdy za konkrétnu prácu. Pomer medzi výškou mzdy a prácou určujú súčasné ekonomické požiadavky. Podnik nehodnotí pracovníka, ale jeho výkon v ekonomickom dosahu.
b) Odmeňujúcu mzdu – snaží formovať pracovné správanie tým že utvára trvalé vzťahy medzi pracovným správaním a mzdou. Pracovné správanie sa hodnotí podľa osobných vkladov, ktoré pracovník dáva do práce, ako sú napr. miera pracovného úsilia, iniciatíva a pod.




Morálne podnety k práci
Morálne podnety k práci sú nehmotné pôsobenia, ktorými sa upevňuje a zvyšuje pracovná morálka pracovníkov, tzn., vzťah k práci ako k spoločensky užitočnej činnosti, pocit zodpovednoti voči spoločnosti za výkon práce, uspokojenie z práce samotnej a z jej výsledkov.
Druhy morálnych podnetov:
a) Uvedomovacie procesy – pracujúcich informujú a presviedčajú o podstate, prednostiach, problémoch a potrebách spoločnosti a o nevyhnutnosti pracovať čo najlepšie. Tieto procesy sa môžu uskutočňovať rôznymi formami a prostriedkami.
b) Verejné ocenenie – pracovných zásluh jednotlivcov i pracovných kolektívov, napr. hodnotením, pochvalami, uznaniami, diplomami, vyznamenaniami, titulmi, ktoré posilňujú pracovnú morálku aj ostatných pracovníkov.
c) Odsúdenie nedostatkov – v práci. Aj negatívne orientované morálne podnety majú tiež výchovný vplyv a pôsobia na pracovnú morálku. Niekedy môžu zraňovať sebavedomie pracovníka, ponižujú ho pred ostatnými.

Zdroje:

PhDr. I. Tichý a kolektív: Ekonomická psychológia a sociológia -