Medzi zamestnanecké výhody patrí predovšetkým starosť o pracovníkov.
Škála služieb, ktoré poskytuje podnik svojim pracovníkom v rámci starostlivosti, je už značne široká a ich charakter je rôznorodý. Zdravotná a hygienická starostlivosť, ubytovacie služby, zabezpečenie stravovania, doprava na pracovisko a domov, kultúrna starostlivosť, poskytovanie rekreačných príležitostí a materiálna výpomoc v mimoriadnych podmienkach sú takýmito najčastejšími službami. Ich repertoár sa však sústavne mení, diferencuje a kvalitatívne i kvantitatívne sa rozširuje.
Tento rozvoj starostlivosti v podnikoch sa bezprostredne podnecoval snahou získať dostatočný počet pracovníkov a udržať ich v zamestnaní. Repertoár služieb závisí od celkového spoločenského rozvoja, najmä od životného štýlu obyvateľstva. Pracovníkom sa poskytuje to, čo má pre nich osobitnú a stále narastajúcu hodnotu: zdravotne neškodné podmienky, fyzické pohodlie, estetické pracovné prostredie, spoločenské a kultúrne vyžitie. Starostlivosť o pracovníkov však vo svojom význame prekračuje úlohu uľahčiť nábor pracovníkov a stabilizovať ich v zamestnaní. Upevňuje celkovú motiváciu v práci a prispieva k stotožneniu sa pracovníkov so záujmami organizácie. Šírka a úroveň poskytovaných služieb má značný spoločenský význam: je mierou uznania dôstojnosti a hodnoty pracovníka ako člena osadenstva. Aj keď bezprostredný motív k takýmto službám je ekonomický a pragmatický, táto ich reálna spoločenská funkcia je vo svojom pôsobení na psychiku ľudí zreteľná. Chápe ju takto práve tak robotník, ako aj riadiaci pracovník. V tomto zmysle rozvoj starostlivosti o pracovníkov je výrazom onej zmeny v riadení pracovníkov, pri ktorej sa z vonkajšieho reglementovania pracovného správania prechádza na vnútornú kontrolu a vlastnú reguláciu správania človeka v práci. Pracovník odvodzuje z úrovne týchto služieb vzťahy organizácie voči nemu ako zainteresovanému členovi. Z úrovne starostlivosti predvída žičlivé či nežičlivé, zodpovedné alebo ľahostajné správanie sa organizácie voči nemu v budúcich nešpecifických podmienkach vlastnej závislosti od zamestnávateľa. Podľa toho si aj sám utvára záväzný vzťah k záujmom a cieľom organizácie. Tieto služby samy osebe utvárajú inštitucionálnu a materiálnu základňu pre dlhodobú motiváciu ľudí. Pracovník napr.