Hluk na nás pôsobí z hľadiska :
 subjektívneho – pričom viac škodia hluky vysokofrekvenčné ako nízkofrekvenčné, nespojité ako spojité, neočakávané ako očakávané a šumy, ktoré spôsobujú ľudia alebo stroje ku ktorým máme záporný vzťah oproti tým ktoré spôsobujú ľudia alebo stroje ku ktorým máme naopak vzťah kladný
 objektívneho – ktoré nám spôsobuje zúženie najmenších arteriálnych ciev, zvýšenie výmeny látok pri znížení zažívacej činnosti a prechodné zmenšenie schopnosti počuť, ktorá pri silnom a vytrvalom zaťažení hlukom môže viesť k nenapraviteľnému poškodeniu sluchu
Každý hluk je škodlivina, pretože po určitej dobe a podľa predpokladov jedinca vyvoláva najrozmanitejšie poruchy vyššej nervovej činnosti. Tieto poruchy spôsobujú duševné problémy a často končia poškodením orgánov. Najpriaznivejšie prostredie pre človeka je podľa Lehmana také, kde hladina všetkých zvukov nepresahuje 30 dB. Je to prostredie odpovedajúce prírode.
 Hudba – pôsobí na city človeka. Táto skutočnosť teda znamená, že hudbou sa dá v podstate ovplyvniť psychický stav pracovníkov. Psychicky vhodne naladený človek podáva lepší pracovný výkon, lepšie prekonáva únavu, vyrába menší počet zmätkov a je ďaleko spokojnejší na pracovisku ako človek podráždený a vyčerpaný.

Adaptácia na smenovú prácu

Ide o často študovaný jav, pretože v ňom ide o to, ako človek dosahuje a udržiava – napriek premenlivosti podmienok, v ktorých žije – svoju súdržnosť, vnútornú spokojnosť a zdravie. Adaptácia je proces a súčasne úloha, ktorú človek v rôznej intenzite a rôznymi formami rieši v priebehu celého života. Adaptácia zohráva v pracovnej kariére človeka významnú úlohu. Jej najvýznamnejšie obdobie je pri nástupe do pracovného pomeru po skončení školy. Správne zvládnutie adaptačného procesu umožňuje v čo najkratšom čase dosiahnuť požadovanú výkonnosť novoprijatých pracovníkov. Od priebehu adaptácie závisí nielen zapracovanie, ale aj stabilizácia pracovníka, pre ktorú sa vytvárajú predpoklady už v tejto etape. U smenových pracovníkov, najmä nočných smien, je význam adaptácie ešte väčší.

Adaptačné fázy

Samotný proces, priebeh adaptácie má niekoľko fáz. V prvej ide o zvládnutie akútnych, najvážnejších ťažkostí, charakteristík práce a s ňou spojených zmien v živote, ako je nedostatok spánku, potreba spať cez deň, striedanie práce a oddychu v osobitnom režime. Toto obdobie spravidla nepresahuje pol roka až jeden rok. Po tejto fáze trvá podľa Rutenfranza ďalších 5 rokov efekt novosti, v ktorom si jedinec vytvára príslušné pracovné návyky, zručnosti a postupy, napríklad vzťahy so spolupracovníkmi. V období 5 – 10 rokov po nástupe do smenovej práce sa životné okolnosti naďalej dynamizujú, no postoj jedinca k smenovej práci sa stabilizuje.