Adaptácia je zložitý proces na ktorý vplýva množstvo činiteľov. Pri adaptácii na prácu to sú napríklad :
 Osvetlenie – pre naše zrakové orgány je lepšie denné /prírodné/ osvetlenie pred umelým, pretože s vývojom ľudského organizmu sa i zrakové orgány vyvíjali v prostredí prírodného osvetlenia po mnoho miliónov rokov
 Farebná úprava pracoviska – pri farebnom riešení pracovného prostredia predpokladáme za najdôležitejšie využitie psychologického pôsobenia farieb na človeka, a to z hľadiska bezpečnosti pri práci (t.j. využitie rôznych bezpečnostných farebných úprav vo forme značiek a symbolov ktoré musia byť dobre viditeľné), vylúčenia alebo potlačenia rušivých vplyvov pri práci (kontrast jednotlivých plôch) a z hľadiska podnietenia nálady. Z jednotlivých farieb spomenieme, že :
 žltou farbou sa označujú všetky prekážky a predmety v ceste, o ktoré je možné zakopnúť
 oranžová bude všade tam, kde hrozí nebezpečenstvo výbuchu, rádioaktívne žiarenie, elektrický prúd alebo tam kde môže dojsť k popáleniu
 červenou sú označené značky zákazov
 zelená znamená kľud a bezpečie, takže označuje napríklad skrinky s ochrannými pomôckami
 biela znamená poriadok a čistotu napríklad miesta pre odpad
 všetky teplé farby vyvolávajú dojem tepla, povzbudzujú a vzrušujú, sú aktívne, podnecujú človeka k činnosti a pôsobia na krátkodobé vystupňovanie výkonu
 všetky studené farby vyvolávajú dojem chladu, ukľudňujú, poskytujú úľavu zraku, pretože je na ne navyknutý z prírody, podporujú duševné sústredenie a udržanie stáleho výkonu, sú obľúbenejšie u starších ľudí
 neutrálne farby / biela a jej šedé odtiene až po čiernu / - biela odráža najviac svetlo a preto sa hodí najmä na stropy – šedú môžeme použiť pre pozadie ak nechceme aby rušilo a zároveň chceme, aby na ňom dobre vynikli predmety alebo zariadenie
 Hlukové podmienky na pracovisku – hluk nebol doteraz presne definovaný, pretože rovnaký hluk pôsobí na jednotlivé typy ľudí podľa daných okolností.

Hluk na nás pôsobí z hľadiska :
 subjektívneho – pričom viac škodia hluky vysokofrekvenčné ako nízkofrekvenčné, nespojité ako spojité, neočakávané ako očakávané a šumy, ktoré spôsobujú ľudia alebo stroje ku ktorým máme záporný vzťah oproti tým ktoré spôsobujú ľudia alebo stroje ku ktorým máme naopak vzťah kladný
 objektívneho – ktoré nám spôsobuje zúženie najmenších arteriálnych ciev, zvýšenie výmeny látok pri znížení zažívacej činnosti a prechodné zmenšenie schopnosti počuť, ktorá pri silnom a vytrvalom zaťažení hlukom môže viesť k nenapraviteľnému poškodeniu sluchu
Každý hluk je škodlivina, pretože po určitej dobe a podľa predpokladov jedinca vyvoláva najrozmanitejšie poruchy vyššej nervovej činnosti. Tieto poruchy spôsobujú duševné problémy a často končia poškodením orgánov. Najpriaznivejšie prostredie pre človeka je podľa Lehmana také, kde hladina všetkých zvukov nepresahuje 30 dB. Je to prostredie odpovedajúce prírode.
 Hudba – pôsobí na city človeka. Táto skutočnosť teda znamená, že hudbou sa dá v podstate ovplyvniť psychický stav pracovníkov. Psychicky vhodne naladený človek podáva lepší pracovný výkon, lepšie prekonáva únavu, vyrába menší počet zmätkov a je ďaleko spokojnejší na pracovisku ako človek podráždený a vyčerpaný.

Adaptácia na smenovú prácu

Ide o často študovaný jav, pretože v ňom ide o to, ako človek dosahuje a udržiava – napriek premenlivosti podmienok, v ktorých žije – svoju súdržnosť, vnútornú spokojnosť a zdravie. Adaptácia je proces a súčasne úloha, ktorú človek v rôznej intenzite a rôznymi formami rieši v priebehu celého života. Adaptácia zohráva v pracovnej kariére človeka významnú úlohu. Jej najvýznamnejšie obdobie je pri nástupe do pracovného pomeru po skončení školy. Správne zvládnutie adaptačného procesu umožňuje v čo najkratšom čase dosiahnuť požadovanú výkonnosť novoprijatých pracovníkov. Od priebehu adaptácie závisí nielen zapracovanie, ale aj stabilizácia pracovníka, pre ktorú sa vytvárajú predpoklady už v tejto etape. U smenových pracovníkov, najmä nočných smien, je význam adaptácie ešte väčší.

Adaptačné fázy

Samotný proces, priebeh adaptácie má niekoľko fáz. V prvej ide o zvládnutie akútnych, najvážnejších ťažkostí, charakteristík práce a s ňou spojených zmien v živote, ako je nedostatok spánku, potreba spať cez deň, striedanie práce a oddychu v osobitnom režime. Toto obdobie spravidla nepresahuje pol roka až jeden rok. Po tejto fáze trvá podľa Rutenfranza ďalších 5 rokov efekt novosti, v ktorom si jedinec vytvára príslušné pracovné návyky, zručnosti a postupy, napríklad vzťahy so spolupracovníkmi. V období 5 – 10 rokov po nástupe do smenovej práce sa životné okolnosti naďalej dynamizujú, no postoj jedinca k smenovej práci sa stabilizuje.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Proces pracovnej a socialnej adaptácie