Jeho prínos bol v zdokonalení organizácie práce robotníka. Výkon nenechával náhode, ale tvrdil, že výkon mu určí zamestnávateľ. Výhodou bolo zlepšenie produktivity práce, zníženie nákladov v podniku, avšak nastal boj o miesta robotníkov a mzdy. Avšak mnohí odborníci v USA ho nepokladajú za hlavného tvorcu.
V Európe získal veľké uznanie Francúz HENRI FAYOL. Obidvaja si všimli veľký význam úrovne riadenia pre úspešný priebeh a dobré výsledky činnosti priemyselného podniku. Spoločným obsahovým prvkom ich učenia je práve vedomá deľba práce v podnikoch, a to najmä odčleňovaním riadiacej činnosti od činnosti výkonnej, a snaha o zvýšenie úrovne riadiacich činností v priemyselnom podniku. Samotnú vedeckosť riadenia zdôrazňoval iba TAYLOR. Na rozdiel od neho FAYOL sa inšpiroval svojimi dlhoročnými skúsenosťami pri úspešnom plnení riadiacich funkcií, z ktorých vyvodil cenné poznatky pre teóriu manažmentu.
Na koniec uvediem ešte podstatné rozdiely medzi japonským a americkým manažmentom.

Americký systém manažmentu
1. individualizmus
2. krátkodobé zamestnanie (striedanie zamestnaní)
3. mzdový systém založený na schopnostiach a výkonoch
4. postup závislý od schopností
5. segmentovaný záujem o zamestnanca
6. systém riadenia „top-down“ (zhora dole)
7. tendencia k decentralizácii právomoci
8. autoritatívne rozhodovanie vedúcich
9. individuálna zodpovednosť
10. autorita vedúceho
11. zásadné inovačné zmeny
12. horizontálne organizované odbory
13. rozvoj vnútornej súťaživosti


Japonský systém manažmentu
1. kolektivizmus
2. celoživotné zamestnanie
3. mzdový systém založený na veku
4. postup závislý od veku
5. celostný záujem o zamestnanca ako o človeka
6. systém riadenia „bottom up“ t. j. ringi systém (zdola hore)
7. tendencia k tuhej centralizácii právomoci
8. spolurozhodovanie
9. kolektívna zodpovednosť
10. vedúci chce získať ľudí pre plnenie úloh, riadiť a viesť ich silou autority
11. postupné zmeny na základ neustáleho zlepšovania
12. vertikálne organizované odbory
13. preferovanie harmónie v kolektíve.