ROZHODOVANIE
Rozhodovanie
Rozhodovanim rozumieme proces vyberu jedneho z viacerych variantov. Rozhodujucim sa subjektom je zvycajne clovek, alebo jednomyselne vystupujuci kolektiv ludi, ktory ako reprezentant vlastnych zaujmov, alebo zaujmov nejakej organizacie, vykonava vyber variantov. Situacie, v ktorych treba vykonat vyber jedneho z vacsieho poctu variantov, t.j. rozhodnut sa, nazyvame rozhodovacimi situaciami. Rozhodovaci proces
- je to postupny rad cinnosti alebo faz, ktorych uskutocnenim vznikne efektivne riesenie problemu /rozhodnutie/.
Rozhodovanie v oblasti hospodarskeho riadenia sa stava stale coraz zlozitejsie. Vlastne rozhodnutie je nutne uskutocnovat v stale kratsom case, ekonomicka zavaznost problemov, o ktorych sa rozhoduje, rastie. Je preto pochopitelne, ze sa problematika rozhodovania stava v poslednych rokoch problematikou studovanou velmi intenzivne, a to z najroznejsich hladisk. Ekonomovia skumaju ekonomicke aspekty problematiky, ktore su zdrojom najcastejsich problemov pri rozhodovani riadiacich pracovnikov, ktori hladaju urcite typove riesenia aktualnych ekonomickych problemov riadenia. V rozhodovacom procese rozlisujeme tieto zakladne fazy:
1. identifikacno-analyticka, ktora znamenaskumanie systemu a okoliaza ucelom objavovania, formulacie a odovodnenia problemu, ako aj urcenia ciela riesenia problemu.
2.navrhova, ktora obsahuje take cinnosti, ako je zber a analyza informacii a zhodnotenie situacie-urcenie diagnozy, hladanie riesenia problemu.
3.vyberova, ktora tkvie vo vybere, odovodnenia formulacii najlepsieho variantu rozhodnutia, pripraveneho na uvedenie do zivota.
Prve dve skupiny faz rozhodovacieho procesu su priprvne a vyuzivaju sa v konecnej faze, t.j. pri konecnom rozhodnuti, ktore sa odovzdava na realizaciu.
Dalsie clenenie:
1. Rozpoznavanie problemov, pred ktorych rieseniami rozhodovatel stoji a vytvaranie prvych predstav o vzajomnych vztahoch medzi roznymi cinitelmi, ktore vyvolavaju dany problem, alebo ho ovplyvnuju (tzv. identifikacia problemu)
2. Strukturovanie problemu a konstrukcia rozhodovacieho modelu (napr. aj len v podobe neformalizovanych predstavach rozhodovatela) zobrazujuceho hlave stranky problemu a odhliadajuc od nepodstatnych podrobnosti
3. Ujasnovanie, ktore prostriedky (rozhodovacie strategie), moze rozhodovatel pouzit pri rieseni problemov a predstava o kriteriach na posudenie (vhodnosti a efektivnosti) pouzitia jednotlivych strategii pre riesenie problemu.