Vyspelé technológie a ich využitie v manažmente

Informačné technológie a komunikácia prinášajú priemyselnú revolúciu založenú na informáciách, porovnateľnú s revolúciou 19. storočia. Tieto technológie spolu s rozvinutou digitálnou elektronikou umožňujú vytváranie nových multimediálnych telematických služieb a aplikácií, ktoré kombinujú zvuk, obraz a text a v ktorých sa komplementárnym spôsobom využívajú všetky komunikačné prostriedky – telefón, telefax, televízia a počítače. Ich rozvoj je dôležitým faktorom konkurencieschopnosti podnikov a otvára nové perspektívy pre organizáciu práce i zamestnanosť. Šírenie týchto nových technológií na všetkých úrovniach ekonomického a spoločenského života postupne mení našu spoločnosť na „informačnú“. Život a práca v informačnej spoločnostiV júli 1996 Európska komisia prijala Zelenú knihu Život a práca v informačnej spoločnosti – ľudia na prvom mieste. Hovorí o kľúčových sociálnych aspektoch prechodu z informačnej spoločnosti. Zelená kniha zdôraznila, že aj keď široké uplatnenie informačných a komunikačných technológií môže priniesť obrovský potenciál hospodárskeho rastu a vyššiu životnú úroveň, mnohí ľudia vyjadrujú obavy z možných negatívnych dôsledkov informačnej spoločnosti na ich život. Kniha analyzuje, akým spôsobom tieto technológie ovplyvňujú produkciu a organizáciu práce a ako menia život ľudí. Na problematiku života a práce v informačnej spoločnosti nadväzuje správa, ktorú v roku 1997 predložil komisár pre zamestnanosť a sociálne otázky Padraig Flynn. Správa komisie expertov na vysokej úrovni bola zriadená v máji 1995, aby skúmala sociálne zmeny, ktoré prinesie informačná spoločnosť. Správa s názvom Budovanie európskej informačnej spoločnosti pre nás všetkých obhajuje potrebu prihliadať na sociálne aspekty a navrhuje širší politický rámec budovania spoločnosti zameranej na zlepšenie kvality života všetkých Európanov. Obsahuje vyše tridsať kľúčových návrhov pre oblasť ekonomiky, zamestnanosti, regionálnej súdržnosti, ako aj sociálnych aspektov ako kvalita života, sociálna súdržnosť, zdravie a demokracia. Oznámenie uvádza štyri nové priority:1. Skvalitnenie podnikateľského prostrediaEurópsky priemysel sa začal prispôsobovať rastúcim konkurenčným tlakom a využívať obrovské možnosti informačnej spoločnosti. Na zvládnutie týchto náročných úloh však potrebuje priaznivé podnikateľské prostredie. To predovšetkým znamená plnú liberalizáciu telekomunikácií v EÚ do 1. januára 1998.

Okrem toho si to vyžaduje väčšiu transparentnosť a konzistentnosť národných regulačných opatrení vo vzťahu k informačným službám, ktoré by zabezpečili férovú súťaž (konkurenciu) a fungovanie vnútorného trhu. Napokon, väčšiu pozornosť treba venovať rýchlemu uplatňovaniu informačných a komunikačných technológií v rôznych sektoroch vrátane malých a stredných podnikov.2. Investovanie do budúcnostiInformačná spoločnosť znamená spoločnosť založenú na vedomostiach. V záujme obohatenia európskej poznatkovej základne musí výskum rôznych aspektov informačnej spoločnosti zohrávať kľúčovú rolu v piatom rámcovom programe, v súlade s odporúčaniami Komisie prijatými 10. júla 1996. Komisia pripraví náležité opatrenia v zhode s požiadavkou európskeho summitu vo Florencii „urýchlene vypracovať Akčný plán iniciatívy Učenie v informačnej spoločnosti“.3. Ľudia v centre pozornostiPrioritou politiky Komisie je dostať ľudí do centra problematiky informačnej spoločnosti, čiže viac prihliadať na ich očakávania a obavy v súvislosti s takými problémami, ako je prístup k širokej škále služieb a obsahov. V praxi Komisia zamýšľa uskutočniť užšiu integráciu štrukturálnych fondov a politiky informačnej spoločnosti v snahe zohľadniť sociálne otázky, chrániť záujmy konzumentov a skvalitniť služby verejného sektora.4. Reagovať na globálne výzvyPostupujúca globalizácia kladie väčší dôraz na definovanie globálnych pravidiel.Komisia preto považuje za veľmi dôležité ukončenie rokovaní World Trade Organization. Globálna informačná spoločnosť si vyžaduje užšiu spoluprácu aj s krajinami mimo EÚ a pomoc rozvojovému svetu pri jeho integrovaní do informačnej spoločnosti 21. storočia. Propagácia informačnej spoločnosti Dôležitou súčasťou prípravy občanov Európy na vstup do informačnej spoločnosti sú akcie na jej podporu a propagáciu. Cieľom je:– oboznámiť verejnosť s potenciálnym vplyvom informačnej spoločnosti a jej nových aplikácií v Európe a stimulovať motiváciu ľudí a ich schopnosť participovať na zmenách vedúcich k informačnej spoločnosti.– optimalizovať sociálno-ekonomický prospech z informačnej spoločnosti v Európe analýzou technických, ekonomických, sociálnych a regulačných aspektov, vyhodnocovaním úloh, ktoré nastoľujú prechod k informačnej spoločnosti, okrem iného vo vzťahu k zamestnanosti, ako aj propagovaním synergie a kooperácie medzi európskou a národnou úrovňou.– vyzdvihovať rolu a význam Európy v rámci globálnych dimenzií informačnej spoločnosti.Aktivity v rámci tohto programu sa týkajú viacerých rezortov a doplňujú činnosť Spoločenstva v iných oblastiach.

Okrem toho má program poskytovať spoločný rámec na komplementárnu a synergickú interakciu rôznych národných, regionálnych a lokálnych iniciatív smerujúcich k vytvoreniu informačnej spoločnosti na európskej úrovni. Elektronická Európa Európska komisia 8. decembra 1999 odštartovala iniciatívu s názvom eEurope – An Information Society for All (eEurópa – Informačná spoločnosť pre všetkých). Iniciatíva sa zameriava na desať prioritných oblastí:– Európska mládež do digitálnej éry: Zavádzanie internetu a multimediálnych prostriedkov do škôl a prispôsobovanie vzdelávania digitálnej ére.– Lacnejší prístup na internet: Väčšou konkurenciou poskytovateľov internetových služieb redukovať ceny a rozšíriť možnosť výberu pre zákazníkov.– Urýchliť rozvoj elektronického obchodovania: Zrýchliť prijímanie právneho rámca a rozšíriť používanie elektronického obstarávania tovarov a služieb.– Výkonný internet pre výskumníkov a študentov: Zabezpečiť vysokovýkonný prístup na internet a tým podporiť kooperatívne učenie a bádanie.– Elektronické karty pre elektronický prístup: Podporiť zriadenie celoeurópskej infraštruktúry v záujme maximálneho využitia.– Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky: Rozvíjať inovačné prístupy v úsilí o čo najväčšiu dostupnosť rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky s vyspelou technológiou.– „Elektronická participácia“ pre postihnutých: Zabezpečiť, aby rozvoj informačnej spoločnosti plne prihliadal na potreby postihnutých ľudí.– Zdravotnícka starostlivosť online: Rozšíriť využívanie sietí a sofistikovaných technológií pri monitorovaní zdravia, poskytovaní zdravotníckych informácií a zdravotníckej starostlivosti.– Inteligentná doprava: Zabezpečiť bezpečnejšiu a úspornejšiu dopravu použitím digitálnych technológií.– Vláda online: Zaručiť občanom ľahší prístup k vládnym informáciám, službám a rozhodovacím postupom online.Táto iniciatíva sa realizovala počas predsedníctva Portugalska spoluprácou Komisie s členskými štátmi. Svet v 21. storočí stavia pred všetky štáty zásadné otázky spojené s vedecko – technickým rozvojom. Dnes si žiaden štát, ktorý chce formulovať politické stratégie na základe znalostí a následne prijímať účinné opatrenia, nemôže dovoliť zabúdať na budovanie vlastných kapacít vo vede a v technológiách. Treba vytvoriť funkčné partnerstvo medzi vyspelými a rozvojovými krajinami, súčasťou ktorého bude aj spolupráca na poli vedy a technológii. Spolupráca vedeckých spoločností z rôznych krajín a regiónov tvorí obrovský a expertný potenciál. Kým budú mať všetky krajiny k tomuto širšiemu vedeckému spoločenstvu prístup, získajú možnosť rozvíjať vlastný vedecký výskum.

Verejnosť týchto krajín sa bude môcť zapojiť do diskusie o prínose a prípadných rizikách nových technológií, ako sú napríklad genetické inžinierstvo alebo nanotechnológia. Umožní to prijímať kvalifikované rozhodnutia o ich zavádzaní do každodenného života. Žijeme vo veku nových príležitostí, vďaka ktorým sa môžu všetky národy zúčastniť na veľkom dobrodružstve vedy a technológie. Nové formy technológie umožňujú vedcom i v najmenej rozvinutých krajinách, aby sa zapojili do projektov kolegov v susedných štátoch, ale aj na opačnej strane zemegule. Tieto snahy sú povzbudivé, ale vôbec nie dostačujúce. Na splnenie cieľov treba maximálne využiť ľudskú kreativitu, dôvtip a vynaliezavosť.Nedávno vydaná správa – Stratégia budovania celosvetových kapacít vo svete a v technológiách – prichádza s novými iniciatívami na posilnenie vedeckého potenciálu v mnohých krajinách sveta a na podporu globálnej spolupráce. Správa odporúča, aby každá krajina vypracovala vlastné vedecké stratégie v súlade s miestnymi prioritami, ktoré by zahŕňali podporu základného výskumu, vzdelávanie a prípravu v kľúčových odboroch. Navrhuje, aby rozvojové štáty vyčlenili aspoň jedno až 1,5 % HDP na oblasť vedy a technológií.Mária Migrová, krúžok 460.