Časové plánovanie v podniku

Význam časového plánovania v podniku
Plánovanie je časťou riadenia podniku, ktoré sa v dôsledku deľby práce a špecializácie v ňom osamostatnilo a predstavuje jednu z jeho základných funkcií. Plánovanie je východiskovou a najdôležitejšou funkciou riadenia. Plánovanie sa uplatňuje pri rôznych objektoch riadenia, čiže existuje na každom stupni riadenia. Jeho konkrétny obsah je však odlišný podľa úloh, ktoré má daná úroveň riadenia. Plánovanie je projektovanie budúcnosti podniku. Pomocou plánovania sa určuje cieľ, resp. ciele a vypracúva sa program na ich dosiahnutie. Plánovanie úzko súvisí s informáciami. Východiskom plánovania sú informácie, ktoré predstavujú informačné vstupy plánovacie systému podniku. Produktom výstupom procesu plánovania podniku je sústava plánov, ktoré sa odlišujú dĺžkou plánovacieho obdobia, rozsahom a stupňom podrobnosti spracovania. Plány určujú smery žiadúceho vývoja podniku. Plány podnikov sú základom ich hospodárskej činnosti na určité obdobie. Odrážajú celý proces reprodukcie podnikov s ich rozmanitými vnútornými a vonkajšími súvislosťami. Plánovanie podnikov je zložitý proces pozostávajúci z niekoľko vzájomne súvisiacich častí, ktoré mu dodávajú nepretržitý charakter. Aby sa postihla zložitosť plánovania, rozčleňujeme ho podľa určitých znakov, ktoré môžu byť rôzne. Platí to takisto pre vypracovanie plánov podnikov.
Základným východiskom klasifikácie plánovania a plánov podnikov je časové hľadisko. Podľa časového hľadiska, resp. podľa zvolenej perspektívy plánovanie a plány podnikov sa niekedy rozdeľujú na tri hierarchicky usporiadané druhy. Môže to byť strategické plánovanie, dlhodobé plánovanie, vykonávacie plánovanie. Východiskom činnosti podnikov je strategické plánovanie, ktorého časový horizont presahuje zvyčajne päť rokov. Základná otázka, ktorá sa tu rieši, je, v čom chceme podnikať a či chceme podnikanie rozšíriť, alebo obmedziť. Pri tomto plánovaní je mnoho premenných veličín, pretože sa musí odhliadnuť budúce externé prostredie, ako aj interné podmienky. Plány sú málo štruktúrované, pritom ich štruktúra závisí od špecifík každého podniku. Výstup plánovania má ráz veľmi všeobecnej výpovede. Plánovanie určuje základný zámer podniku, na čo sa podnikanie bude koncentrovať. Aby podnik dosiahol svoje poslanie, vyjadrené strategickým plánom, musí vypracovať tzv. dlhodobý plán, správnejšie strednodobý plán. Tento predstavuje strednú úroveň plánovania a pokladá za most medzi strategickým plánovaním a každodenným plánovaním.

Toto plánovanie má kratší časový horizont ako strategické plánovanie. Je to zvyčajne medzi jedným až piatimi rokmi. Jeho hlavnou otázkou je, ktoré komponenty nášho podnikania sú hlavné, či sú nejaké špecifické oblasti, na ktoré sa v tom čase sústredíme? Plánovanie je menej zložité ako predošlé, pretože existuje menej premenných veličín. Plánovanie sa zameriava na také premenné veličiny, ako sú trhové podmienky, finančné ciele a zdroje potrebné na splnenie poslania podniku. Plán má svoju štruktúru a týka sa existujúcej politiky a jednotlivých zložiek aktív. Výstup plánovania vyúsťuje v písomný návod a pokrýva prinajmenšom nasledovné oblasti: Základné oblasti podnikania, Finančné ciele, Trhové možnosti, Organizáciu riadenia, Fyzické zaradenie.
Vykonávacie plánovanie, predstavuje kratší časový horizont, jeden rok alebo menej, môže byť však aj mesačné. Hlavnou otázkou plánu je, aké špecifické úlohy sa musia splniť, aby sa dosiahli výsledky stanovené predchádzajúcim plánom. Vykonávací plán zahrňuje také špecifické premenlivé veličiny, ako je časovo obmedzený prieskum trhu pre každý výrobok spolu s rozpočtom na každý výrobok a množstvo zdrojov potrebných na výrobu každého výrobku. Zo všetkých troch druhov plánovania je najviac štruktúrovaný. Vykonávací plán sa odlišuje medzi jednotlivými firmami. V každom prípade poskytuje dostatok dokumentácie a údajov na to, aby sa spoločnosti mohli posúdiť z hľadiska marketingu a financií. Tieto tri úrovne, resp. druhy plánovania sa do určitej miery vzájomne prekrývajú. Každá z nich má rozličnú mieru podrobnosti a zodpovedá odlišnému časovému obdobiu. Každá organizácia a každý manažér však plánovanie uskutočňujú. Štúdium plánovania v USA z r. 1973 ukázalo, že z takmer 400 skúmaných amerických firiem 86% využívalo dlhodobé, strategické plány s časovým horizontom od 3 do 5 rokov a len 1% plánovalo na obdobie dlhšie ako 10 rokov. Prekvapujúce je zistenie, že 19% firiem tieto plány nemalo. Ak jednotlivé plány podniku usporiadame podľa dĺžky ich časového horizontu, dostaneme pyramídu, ktorej základňu tvoria krátkodobé plány a vrchol plány dlhodobé. Pomocou dlhodobého či strategického plánovania sa včas vytvárajú rozhodujúce zmeny potrebné na dosiahnutie optimálnych výsledkov v jeho strednodobom a krátkodobom časovom horizonte. Preto platí že dlhodobé plánovanie predstavuje rámec pre strednodobé plánovanie a toto zase pre vykonávacie krátkodobé plánovanie.

Každý plán, a to bez ohľadu na jeho časové obdobie, rieši dve skupiny otázok: sústavu cieľov, ktoré majú v danom období dosiahnuť, jednotlivé plány obsahujú inú sústavu cieľov, pritom všetky čiastkové sústavy cieľov tvoria úplnú sústavu cieľov podniku. Zoznam zdrojov, ktoré sú potrebné na realizáciu cieľov. Kľúčovým prvkom plánovania a plánov podniku je proces vyhľadávania a formulovania cieľov. Ciele v podniku majú hierarchickú štruktúru a predstavujú určitú sieť žiadúcich výsledkov a udalostí. Druhy plánovania podľa objektov riadenia v podniku. Podľa objektov riadenia v podniku rozdeľujeme jeho plánovanie na plánovanie podniku ako celku a plánovanie jednotlivých častí podniku. Podľa hľadísk použitých na vymedzenie objektov riadenia v podniku rozoznávame dva základné spôsoby rozdelenia druhov plánovania z funkčného hľadiska / podľa procesov/, z inštitucionálneho hľadiska/ organizačného / Východiskom na určenie jednotlivých druhov plánovania v podniku je funkčné hľadisko, z ktorého vychádza, naň nadväzuje a ho dopĺňa inštitucionálne hľadisko rozdelenia druhov plánovania. Podnik vystupuje navonok ako jednotný organizmus. Realizovanie jeho rozličných vzťahov k okoliu vyžaduje zo strany podniku ich usmerňovanie. Túto úlohu plní v prvom rade plánovanie podniku ako celku. Plánovanie podniku ako celku integruje jednotlivé podnikové funkcie a za tým účelom rozpracúva celkovú stratégiu činnosti podniku, ktorá sa potom realizuje. Jeho poslaním je vytvoriť podmienky pre čo najefektívnejšie uspokojovanie požiadaviek trhu a tým uspokojovanie vlastných potrieb. Pretože podnik sa skladá z rozličných organizačných článkov, ktoré sú výsledkom jeho deľby práce, a vyznačuje sa zložitou vnútropodnikovou kooperáciou, táto zložitosť vyžaduje koordinovanú činnosť jeho jednotlivých článkov, a také plánovanie, aby sa splnili ciele podniku. A toto je poslaním vnútropodnikového plánovania. Podnik sa musí zameriavať na dosahovanie výsledkov v rôznych časových horizontoch- blízkych, stredných a vzdialených. Preto v jeho riadení sa z časového hľadiska musia využívať všetky druhy plánovania. Plánovací potenciál jednotlivých stupňov riadenia podniku je však medzi uvedené druhy plánovania rozdelený v rôznej proporcii, ktorá charakterizuje intenzitu ich zamerania na príslušné časové obdobie. Na vrcholovej úrovni riadenia podniku vyžaduje veľkú pozornosť predovšetkým dlhodobé plánovanie a strednodobé plánovanie. Podiel času, ktorý na tieto druhy plánovania pripadá, závisí od konkrétnych podmienok jednotlivých podnikov. Na tomto stupni riadenia podniku môže mať dôležitú úlohu a významný podiel i jeho krátkodobé plánovanie.

Pri riadení vnútropodnikových organizačných jednotiek hlavnú váhu má krátkodobé plánovanie, hoci – podľa konkrétnych podmienok jednotlivých jednotiek – môže byť jeho podiel rôzny. Plánované rozšírenie siete ZPNET bude realizovane druhou etapou projektu, v ktorej dobudovaním kostrovej časti siete (backbonu) sa prepoja lokality B. Bystrica – Košice a B. Bystrica – T. Lomnica.
Druhá etapa je charakterizovaná predovšetkým vylepšením bezpečnosti smerom do siete Internet. V rámci SR bude nasledovať prepojenie s WAN sieťou SHMU, so sieťou ústredných orgánov štátnej správy GOVNET a pripojením nových lokalít do siete ZPNET. Budú inštalované nové zariadenia zabezpečujúce bezpečnosť – Cisco PIX a primárne bezpečnostné funkcie, ktoré boli doteraz prevádzkované na smerovacích zariadeniach budú presunuté na tieto nove špecializované firewally.
V druhej etape bude ďalej realizovane pripojenie ďalších a to následovných lokalít -SAZP: Žilina, Nitra, Prešov, Trnava. Tieto organizácie budú vybavene rovnakými zariadeniami, ako boli inštalované v predchádzajúcej etape, vrátane funkcii prístupových serverov (Cisco Access Server ). Takto bude zároveň vytvorených 8 bodov : Bratislava, Trnava, Nitra, B. Bystrica, Žilina, L. Mikuláš, Košice, Prešov), do ktorých sa budú môcť pripájať pracoviska rezortných organizácii cez komutovanú linku (dial-up) pričom sa využije služobné telefónne číslo 019XY pre prístup do celej siete z ktoréhokoľvek miesta.
V nadväznosti na projekt siete ZPNET bude dobudované riadiace a serverové centrum pre sieťový manažment a spracovanie údajov siete ZPNET v SAZP Banská Bystrica. Informačná technológia
siete ZPNET je postavená na smerovačoch firmy Cisco, ktoré sú umiestnené v koncových bodoch jednotlivých organizácii na prenajatých okruhoch s rýchlosťou aspoň 64 kbit /s. Prostriedky pre sprístupnenie a spracovanie informácií. Používané prostriedky na spracovanie informácií sú bežné programové prostriedky zo sveta TCP/IP komunikácie, používané hromadne napríklad v sieti Internet. Na začiatku sa predpokladajú prostriedky typu shareware, resp. public domain, hlavne z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov počas zábehu siete, avšak neskôr sa predpokladá nasadenie bežných, komerčne dostupných systémov s plnou technickou podporou výrobcu, resp. zástupcu na Slovensku. Použité sú napríklad: Pegasus mail, FTP klient WS_FTP, WWW prehliadače / klienti Netscape alebo MS Explorer, WWW server Netscape Commerce Server, ArcView ako klient a ArcInfo pre NT ako server, špeciálne aplikačne programové vybavenie tvorene účelovo (napr. riadenie RISu), atd.

Ochrana údajov a bezpečnosť siete ZPNET.
Siet ZPNET bude postavená na baze privátnych IP adries (192.168.0.0 - 192.168.255.255 ) podľa RFC-1918. Tieto adresy sú celosvetovo vyhradené pre uzavreté privátne siete a nie sú šírené sieťou Internet. Z tohto dôvodu budú musieť byt na okrajoch siete, ktoré realizujú prepojenie do siete Internet inštalované prekladacie systémy, ktoré prekladajú adresy medzi privátnou adresou ZPNET a adresou pridelenou RIPE (Reseaux IP Europeens), ktorá je z hľadiska širenia v sieti Internet plnohodnotná. Tuto plnohodnotnú adresu by mal prideliť poskytovateľ služieb Internetu, ktorým bol vybraný s.p. Slovenské Telekomunikácie. Ochranu najmä pred vniknutím z verejných sieti, s ktorými je ZPNET prepojená (hlavne Internet) bude realizovaná firewall systémami Cisco PIX, ktoré majú filtrovacie aj proxy služby. Z hľadiska bezpečnosti je vyžadovaná na serveroch typu UNIX autorizácia užívateľa parom prístupové meno - heslo ( login - password ). Pre dial-up služby bude využívaný princíp ochrany menom a heslom užívateľa na prístupových serveroch pomocou autentizačných algoritmov CHAP (Chalenge handshake authentication protocol), PAP (Password authentication protocol) alebo TACACS autentifikacia.
Ďalej je možné využiť napríklad elektronické podpisy (PGP) pri výmene správ elektronickou poštou. Toto je však podporované iba obmedzenou skupinou systémov, ktorými poväčšine organizácie rezortu MZP nedisponujú. Bola by potrebná nákladná výmena technického a programového vybavenia a preto s podporou PGP uvažujeme iba ako s možnosťou pre určitú obmedzenú skupinu užívateľov.