Komerčné riziká majú nasledovné formy 1 (Torma, 1995):

Komerčné riziká Dopad
riziko trhu exportér
riziko neprevzatia tovaru exportér
riziko z nezaplatenia exportér
tovarové riziko importér
dopravné riziko exportér, importér

Ako je zrejmé z tabuľky, až na jednu výnimku, ktorou je tovarové riziko, dopad komerčných rizík je predovšetkým na samotnom exportérovi.

1.2 POLITICKÉ RIZIKÁ
Vyplývajú z politických a administratívnych opatrení, z celkovej politickej, ekonomickej a finančnej situácie v krajine sídla zahraničného dlžníka alebo v tretej krajine a majú z hľadiska zahraničného dlžníka povahu vyššej moci.
Medzi takéto riziká patria:
- výmenné riziko: peniaze, ktoré už importér vyplatil svojej banke, nemožno dočasne, v dôsledku štátnych opatrení importujúcej krajiny a v dôsledku nedostatku devíz, vymeniť za žiadnu cudziu menu
- moratórium: zaplatenie a transfer dlžnej čiastky exportérovi štát nepovolí v čase splatnosti pohľadávky, ale povolí len čiastočné zaplatenie dlhu, prípadne nariadi odklad platby. - transferové riziko: peniaze vyplatené importérom v banke nemožno previesť do zahraničia, pretože importujúca banka nechce takýto transfer povoliť (nedostatok devíz). Medzi transferové riziká patrí aj platobná neschopnosť krajiny.

2. VÝVOJ POISŤOVANIA VÝVOZNÝCH ÚVEROV

Vývoj poisťovania vývozných úverov je samozrejme úzko spätý s vývojom zahraničného obchodu na Slovensku. Aby som mohla poukázať na to, aký vplyv mala proexportná politiky na rast exportu, použijem tabuľku zobrazujúca saldo zahraničného obchodu tovarov a služieb v SR.
1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
Saldo (v mld. Sk) 22,4 9,7 -70,1 -67,4 -82,3 -43,6 -42,4
Podiel na HDP (v %) -4,6 2,1 -10,6 -9,6 -9,7 -5,5 -3,7

Slovenská ekonomika nebola schopná pokryť vysoký nárast dovozu v roku 1996 náležitou exportnou výkonnosťou. Tento fakt predstavoval riziko, ktoré by zabránilo pozitívnemu vývoju v ekonomike. Preto bolo dôležité zastaviť tento prepad obchodnej bilancie. Rast exportu sa mohol dosiahnuť hlavne aktívnou proexportnou politikou. A práve jedným z najdôležitejších opatrení bolo prijatie zákona č. 80/1997 Z.z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, v znení zákona č.336/1998 Z.z. a zákona č.214/2000 Z.z., ktorá vytvorila podmienky na podporu exportu formou financovania a poisťovania vývozných úverov. Eximbanka SR podporuje neustály rast exportu. Napríklad už „v prvom polroku 2001 vyčerpala celoročný rozpočet podpory podnikateľov na 72,3 percenta.“2 („Eximbanka zvýšila“, 2001)

3. ORGANIZÁCIE POSKYTUJÚCE POISTENIE VÝVOZNÝCH ÚVEROV

V roku 1997 zákonom č. 80/1997 Z.z. vznikla Eximbanka SR, ktorá však zaujala na trhu monopolné postavenie. V súčastnej dobe medzi ďalšie poisťovne poskytujúce poistenie exportných úverov proti komerčným rizikám, prípadne poistenie pohľadávok patria aj:

Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. POISŤOVŇA GERLING Slovensko, a.s.
Dostojevského rad 4 Štúrova 11
811 09 Bratislava 1 811 01 Bratislava 1

4. EXIMBANKA SR
EXIMBANKA SR
Grösslingová 1
813 50 Bratislava

4.1 ZALOŽENIE
„Eximbanka SR bola založená na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.80/1997 Zb. (tento zákon bol novelizovaný 3.7.2000 a novela nadobudla účinnosť 15.7.2000).“3 (Majtánová, 2002). Má štatút verejnoprávnej korporácie.
V súčastnej dobe je pripravovaná ďalšia novela zákona, ktorá by mala byť platná od 1. augusta 2004, ktorej hlavným cieľom je zosúladenie doteraz platného zákona s právom Európskej únie.