Typy manažérov

Existujú rôzni manažéri, ktorí sa môžu klasifikovať podľa viacerých hľadísk. Je to predovšetkým členenie manažérov podľa druhov organizácií a v rámci tej istej organizácie podľa rozdielov medzi nimi, t. j. podľa toho, aké úlohy v nej plnia.
Prvoradým hľadiskom členenia manažérov v organizáciách je ú-roveň (stupeň) manažmentu, na ktorej pôsobia. Podľa toho sa naj-častejšie rozoznávajú tieto skupiny manažérov:
1. vrcholoví (top) manažéri,
2. manažéri strednej úrovne,
3. prvostupňoví manažéri.

Určenie troch skupín manažérov umožňuje pochopiť odlišnosti v aktivitách, ktoré vyvíjajú na hlavných úrovniach riadenia.
Vrcholoví manažéri tvoria relatívne malú časť vedúcich v organizácií. V podnikoch k nim patria predovšetkým členovia predstavenstva (správnej rady, resp. riaditeľskej rady), prezident (riaditeľ a pod.), viceprezident, námestník.
Vrcholový manažment je sprostredkovateľom medzi organizáciou a ob-klopujúcou ju komunitou. Oficiálne reprezentuje organizáciu navo-nok. Vrcholový manažment ovláda strednú úroveň riadenia organizá-cie. Z tohto postavenia mu vyplýva právomoc stanovovať ciele orga-nizácie, jej celkovú stratégiu a politiku. Povolanie vrcholového manažéra je zložité a menlivé.
Vo väčšine organizácií tvoria veľký počet manažéri na stred-nej úrovni. Patria k nim manažéri divízií a závodov a pod. Primár-ne zodpovedajú za implementáciu plánov a politiky vypracovaných vrcholovým manažmentom. Zároveň dozerajú na aktivity manažérov pr-vého (najnižšieho) stupňa manažmentu a koordinujú ich.
V poslednom období začali strední manažéri hrať v mnohých organi-záciách úlohu inovátorov. Z istej štúdie vyplýva, že v prípade, ak sa stredným manažérom poskytne primeraná sloboda v konaní a k tomu potrebné zdroje, rozvíjajú inovácie a zvyšujú produktivitu práce.
Prvostupňoví manažéri dozerajú na výkonných pracovníkov a ko-ordinujú ich činnosť. Do tejto skupiny patria také funkčné miesta, ako sú napr. majster, vedúci útvaru. V porovnaní s vrcholovými a strednými manažérmi strávia veľkú časť svojho času dozeraním na prácu svojich podriadených.
Manažéri jednotlivých stupňov organizácie vykonávajú všetky manažérske funkcie, ale vzhľadom na ich odlišné miesto a postave-nie v nej podiel manažérskych funkcií je rozdielny. Pokiaľ ide o plánovanie, vrcholový manažment spoločnosti sa obvyk-le zaoberá dlhodobým, strategickým plánovaním a stredný manažment sa viac sústreďuje na dlhodobé plány.

To znamená, že plány vrcho-lového manažmentu sa implementujú manažérmi divízií, resp. závo-dov. Manažéri najnižšieho stupňa organizácie sa zvyčajne zameria-vajú na krátkodobé plánovanie. Je to najdetailnejšie, každodenné plánovanie.

Dôležitým hľadiskom pri špecifikovaní manažérov v organizácii je ich poslanie a postavenie v nej. Možno ich členiť na:

1. manažérov generalistov(generálni, všeobecní manažéri)
2. manažérov špecialistov (funkčne špecializovaní manažéri)

Manažér generalista má komplexnú právomoc a zodpovednosť za organizáciu alebo za jej organizačnú jednotku (závod, prevádzku a pod.), a preto jeho úlohou je zabezpečovať celkové riadenie príslušného organizačného celku. Charakterizujeme ich aj ako ma-nažérov univerzalistov. Sú to línioví manažéri (vedúci). Popri nich majú v organizáciách významnú úlohu funkčne špe-cializovaní manažéri, ktorí zodpovedajú za určitú špecializovanú oblasť manažmentu a pôsobia na rozličných úrovniach organizácie. Vo firmách sú to predovšetkým také činnosti, ako je marketing, financie, výroba, personalistika a ďalšie, ktorým zodpovedajú jednotliví funkční manažéri.
Vo všetkých organizáciách majú veľmi dôležitú úlohu manažé-ri marketingu, ktorí vykonávajú také špecifické činnosti, ako je prieskum trhu, stanovenie cien, reklama, štúdium zákazníkovej psychológie atď. Hlavnou oblasťou finančných manažérov je rozpočtovníctvo, účtovníctvo a investície. Vykonávanie tejto činnosti je dobrým zázemím na postup do funkcií vrcholového manažmentu.
Operační manažéri sa zaoberajú systémami vyrábajúcimi výrob-ky alebo poskytujúcimi služby.
Útvary manažmentu ľudských zdrojov, resp. personálne útvary boli v minulosti v mnohých organizáciách počtom malé a nemali významnejšie postavenie. Postupne sa to menilo a za posledné de-saťročia sa výrazne zvýšil ich význam. Z manažérov ľudských zdro-jov pochádza málo najvyšších vedúcich organizácií. Hoci postave-nie manažérov ľudských zdrojov sa bude postupne meniť a stanú sa oveľa potrebnejšími, nemožno predpokladať, že by sa mohli v budúcnosti stať významnejším zdrojom na obsadzovanie miest naj-vyšších miest vedúcich organizácií.
V organizáciách sú aj ďalšie typy špecializovaných manažé-rov, napríklad manažéri pre vzťahy s verejnosťou, manažéri pre výskum a vývoj a iní.

Zdroje:

Sedlak, M, Manazment, Bratislava, Elita 1998 -