Podľa údajov Eurostatu priemerné hodinové náklady na pracovnú silu vo výrobných odvetviach sa v krajinách EÚ v roku 1996 pohybovali od 6,1 ECU v Portugalsku do 26,5 ECU v Nemecku. Priemer za EÚ bol 20,2 ECU.

Podľa Eurostatu miera nezamestnanosti dosiahla (jar 1998) hodnotu 10,2%. 17,3 milióna ľudí bolo bez práce,hľadali prácu, resp. chceli pracovať. Z tohto počtu bola 1/4 vo veku do 25rokov. V EÚ má 152mil.obavateľov prácu z nich je 42% žien. Najnižšiu mieru nezamestnanosti má Luxembursko 2,8% a najvyššiu Španielsko 18,9%. 2/3 pracovných miest sú v službách a v poľnohospodárstve bolo zamestnaných iba 4,8% (od 1,8 vo VB po 17,8 v Grécku). V priemysle je zamestnaných v celej EÚ 29,5% (najviac v Portugalsku 36,0%). Najväčším zdrojom zamestnanosti v EÚ je maloobchod. V EÚ bol priemerný pracovný týždeň 40,5 hod. Vo VB bol najdlhší 44,0 hod a najkratší v Taliansku 38,5 hod. Stratégia zamestnanosti je obsiahnutá v 10 opatreniach, ktoré predpokladajú hospodárske zásahy, zvýšenie flexibility pracovného času a osobných nákladov, podporu zakladania firiem a doplnkového vzdelávania. Pozitívny vývoj zaznamenala VB a Dánsko. Najvyššiu mieru nezamestnanosti má Španielsko a najnižšiu má Írsko. Významným posunom k zmenám v rámci EÚ bola Amsterdamská zmluva, ktorá bola prijatá v máji 1999. Zdôraznila ekonomickú orientáciu EÚ ako sociálne orientovanú trhovú ekonomiku. K jej hlavným cieľom patrí riešenie zamestnanosti. K zmluve pribudol nový oddiel o zamestnanosti a dokument nazvaný „Sociálny protokol“. Je zapracovaný do hlavnej časti Amsterdamskej zmluvy s novým dôrazom, ktorý EÚ kladie na sociálnu politiku a zamestnanosť. K hlavným úlohám v rámci sociálnej politiky a zamestnanosti patrí integrácia nezamestnaných, boj proti dlhodobej nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu, ako aj podporovanie rovnakých príležitostí pre mužova aj ženy. Amsterdamská zmluva obsahuje aj koordinačný mechanizmus v oblasti zamestnanosti, spočívajúci na štyroch pilieroch: zamestnanosť, adaptabilita, rovnaké príležitosti a podnikanie. v rámci tohto mechanizmu každý členský štát musí vypracovať Národný akčný plán, ktorý obsahuje sumarizáciu úsilia vynaloženého na dosiahnutie vysokej zamestnanosti. Ďaľšie významné opatrenia EÚ orientované na zmeny v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky sú obsiahnuté v dokumentoch Lisabonského samitu. V súčasnosti sa doterajšia politika začína meniť. Rozvíjajú sa nové formy zamestnanosti na čiastkový úväzok, dočasná zamestnanosť a trh práce sa stáva felxibilnejším. V európskych krajinách s spomalil rast miezd.