Spôsob odmenovania v Europe (seminárna práca)

Východiská voľby koncepcie a stratégie ekonomického a sociálneho rozvoja na úrovni analýzy
- zvyšovanie výkonnosti ekonomiky a kvality života ľudí závisí od intelektuálnej a profesionálnej úrovne ľudského potenciálu
- v nastávajúcom miléniu názory a prístupy zo 60-tych až 80-tych rokov budovaných na rozložení vecného kapitálu a finančných špekuláciách strácajú do značnej miery svoju dôležitosť (príklad krachu ekonomík ázijských tigrov to potvrdzuje)

Hodnotenie vývojových trendov potvrdzuje, že:
- tie krajiny, kde sa dosahuje vyššia intelektuálna a profesionál-
na úroveň ľudského potenciálu, dosahujú aj vyššie výsledky v ekonomickom rozvoji a kvalite života ľudí
- tie krajiny, kde je nižšia až nízka intelektuálna a profesionál-
na úroveň ľudského potenciálu, tak tam: - ekonomická úroveň je nižšia až nízka a kvalita života veľkej väčšiny obyvateľstva je hlboko pod priemerom svetovým, resp. európskym – dochádza k prehlbovaniu rozdeľovania príjmov – nastáva polarizácia spoločnosti a zvyšovanie nerovnosti – zanedbáva s vytváranie rovnakých príležitostí pre všetkých – pokračuje prepad stále väčšieho počtu obyvateľstva pod hranicu chudoby – vzniká a rastie sociálne pnutie v spoločnosti, ktoré vyúsťuje do spochybňovania smerovania hospodárskej a sociálnej politiky štátu.

„Európska cesta“ hospodárskej politiky do roku 2000 nebola až taká úspešná ako americká. V roku 2001 sa črtala šanca EÚ dobehnúť dynamikou rastu HDP ekonomiku USA. Boli aj pesimistické varianty, ktoré naznačovali, že k väčšiemu rastu ekonomiky v eurozóne nedôjde, ale vychádzali najmä z toho, že bola kríza v Kosove, pretváral spomalený rast v USA v celosvetovom meradle. Pri spomalení rastu v USA sa pre eurozónu vyskytla šanca prekonať zaostávanie ekonomiky USA. Tento scenár sa však nekonal.

Doterajšie zaostávanie európskej ekonomiky za americkou spočíva najmä v nasledovnom. Európa s dosiaľ nezbavila pomerne intenzívneho štátneho paternalizmu. Uskuotčňuje protekcionizmus na trhu práce, naďalej pokračuje v subvencovaní štátnych monopolov, praktizuje redistribučné zdanenia, má zakorenený systém lobistických skupín v ekonomike, má vysoký stupeň byrokracie, zaostáva v schopnosti ekonomík vytvárať nové pracovné miesta, existuje veľký vplyv odborov a iné. Ak Európa nechce dosiahnuť oživenie za cenu zvýšenia nezamestnanosti, bude potrebné zvýšiť proces zavádzania štrukturálnych zmien na trhu práce. K zaostávaniu Európy prispievajú aj vyššie náklady na pracovnú silu.

Podľa údajov Eurostatu priemerné hodinové náklady na pracovnú silu vo výrobných odvetviach sa v krajinách EÚ v roku 1996 pohybovali od 6,1 ECU v Portugalsku do 26,5 ECU v Nemecku. Priemer za EÚ bol 20,2 ECU.

Podľa Eurostatu miera nezamestnanosti dosiahla (jar 1998) hodnotu 10,2%. 17,3 milióna ľudí bolo bez práce,hľadali prácu, resp. chceli pracovať. Z tohto počtu bola 1/4 vo veku do 25rokov. V EÚ má 152mil.obavateľov prácu z nich je 42% žien. Najnižšiu mieru nezamestnanosti má Luxembursko 2,8% a najvyššiu Španielsko 18,9%. 2/3 pracovných miest sú v službách a v poľnohospodárstve bolo zamestnaných iba 4,8% (od 1,8 vo VB po 17,8 v Grécku). V priemysle je zamestnaných v celej EÚ 29,5% (najviac v Portugalsku 36,0%). Najväčším zdrojom zamestnanosti v EÚ je maloobchod. V EÚ bol priemerný pracovný týždeň 40,5 hod. Vo VB bol najdlhší 44,0 hod a najkratší v Taliansku 38,5 hod. Stratégia zamestnanosti je obsiahnutá v 10 opatreniach, ktoré predpokladajú hospodárske zásahy, zvýšenie flexibility pracovného času a osobných nákladov, podporu zakladania firiem a doplnkového vzdelávania. Pozitívny vývoj zaznamenala VB a Dánsko. Najvyššiu mieru nezamestnanosti má Španielsko a najnižšiu má Írsko. Významným posunom k zmenám v rámci EÚ bola Amsterdamská zmluva, ktorá bola prijatá v máji 1999. Zdôraznila ekonomickú orientáciu EÚ ako sociálne orientovanú trhovú ekonomiku. K jej hlavným cieľom patrí riešenie zamestnanosti. K zmluve pribudol nový oddiel o zamestnanosti a dokument nazvaný „Sociálny protokol“. Je zapracovaný do hlavnej časti Amsterdamskej zmluvy s novým dôrazom, ktorý EÚ kladie na sociálnu politiku a zamestnanosť. K hlavným úlohám v rámci sociálnej politiky a zamestnanosti patrí integrácia nezamestnaných, boj proti dlhodobej nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu, ako aj podporovanie rovnakých príležitostí pre mužova aj ženy. Amsterdamská zmluva obsahuje aj koordinačný mechanizmus v oblasti zamestnanosti, spočívajúci na štyroch pilieroch: zamestnanosť, adaptabilita, rovnaké príležitosti a podnikanie. v rámci tohto mechanizmu každý členský štát musí vypracovať Národný akčný plán, ktorý obsahuje sumarizáciu úsilia vynaloženého na dosiahnutie vysokej zamestnanosti. Ďaľšie významné opatrenia EÚ orientované na zmeny v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky sú obsiahnuté v dokumentoch Lisabonského samitu. V súčasnosti sa doterajšia politika začína meniť. Rozvíjajú sa nové formy zamestnanosti na čiastkový úväzok, dočasná zamestnanosť a trh práce sa stáva felxibilnejším. V európskych krajinách s spomalil rast miezd.

Od roku 1998 sa presadzuje trend, v ktorom rýchlosť miezd je pomalšia ako tempo rastu HDP, ktoré medziročne dosahovalo okolo 2%. Vlády teraz ponúkajú odborárom výrazné zníženie dani zo mzdy a sociálne dávky výmenou za umiernené požiadavky na rast miezd. Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku Jamesa Heckmana. Európa má privysoké minimálne mzdy. Usudzuje že by sa malo upustiť od princípu tarifných miezd a v odôvodnených prípadoch prejsť na štátne subvencovnie na základe programu. Je proti vyplácaniu prostriedkov na mzdy cez podnikateľov lebo sa tam robia značné podvody. Hovorí, že lepšie je podporovať ľudí s najnižšími mzdami prostredníctvom cielených programov. Argumentuje že v USA je takýmto programom Earned Income Tax Credit, ktorý kombinuje v sebe úspešný mzdový model. Veľa sa diskutuje o zľaďovaní požiadaviek na znižovanie daní a obmedzovanie rastu miezd zo strany firiem s tým, aby firmy mohli vytvoriť viac pracovných príležitostí. Kroky k dosiahnutiu plnej zamestnanosti sú už urobené. Môžu sa spomaliť, ak Európska centrálna banka stanoví príliš vysoké úrokové miery, alebo z rôznych príčin sa spomalí ekonomický rast.

Priemerný príjem v 20 najbohatších štátoch sveta je 37-krát vyšší ako v 20 najchudobnejších krajinách. Sú aj iné pohľady, ktoré sa vyjadrujú kriticky k realite chudoby v Európe. Napríklad Zbigniew Brzezinski v prednáške členom Spoločnosti pre zahraničnú politiku v Bratislave (november 2000) uviedol, že Európa stále zostáva nedokončenou vecou a rozšírenie o kandidátske štáty ..skonsoliduje demokraciu, ktorá je novou realitou vo väčšine Európy a taktiež pomôže ukončiť chudobu. Za posledných 10 rokov, od vzniku postkomunistického sveta v Európe, počet ľudí žijúcich v chudobe, čo znamená pod znesiteľnou úrovňou sociálneho zabezpečenia, stúpol z 20 na 160 miliónov. Mali by sme sa teda zaoberať aj touto dimenziou postkomunistickej transformácie.

Zdroje:

mihalik-europsky manazment -