Východiská voľby koncepcie a stratégie ekonomického a sociálneho rozvoja na úrovni analýzy
- zvyšovanie výkonnosti ekonomiky a kvality života ľudí závisí od intelektuálnej a profesionálnej úrovne ľudského potenciálu
- v nastávajúcom miléniu názory a prístupy zo 60-tych až 80-tych rokov budovaných na rozložení vecného kapitálu a finančných špekuláciách strácajú do značnej miery svoju dôležitosť (príklad krachu ekonomík ázijských tigrov to potvrdzuje)

Hodnotenie vývojových trendov potvrdzuje, že:
- tie krajiny, kde sa dosahuje vyššia intelektuálna a profesionál-
na úroveň ľudského potenciálu, dosahujú aj vyššie výsledky v ekonomickom rozvoji a kvalite života ľudí
- tie krajiny, kde je nižšia až nízka intelektuálna a profesionál-
na úroveň ľudského potenciálu, tak tam: - ekonomická úroveň je nižšia až nízka a kvalita života veľkej väčšiny obyvateľstva je hlboko pod priemerom svetovým, resp. európskym – dochádza k prehlbovaniu rozdeľovania príjmov – nastáva polarizácia spoločnosti a zvyšovanie nerovnosti – zanedbáva s vytváranie rovnakých príležitostí pre všetkých – pokračuje prepad stále väčšieho počtu obyvateľstva pod hranicu chudoby – vzniká a rastie sociálne pnutie v spoločnosti, ktoré vyúsťuje do spochybňovania smerovania hospodárskej a sociálnej politiky štátu.

„Európska cesta“ hospodárskej politiky do roku 2000 nebola až taká úspešná ako americká. V roku 2001 sa črtala šanca EÚ dobehnúť dynamikou rastu HDP ekonomiku USA. Boli aj pesimistické varianty, ktoré naznačovali, že k väčšiemu rastu ekonomiky v eurozóne nedôjde, ale vychádzali najmä z toho, že bola kríza v Kosove, pretváral spomalený rast v USA v celosvetovom meradle. Pri spomalení rastu v USA sa pre eurozónu vyskytla šanca prekonať zaostávanie ekonomiky USA. Tento scenár sa však nekonal.

Doterajšie zaostávanie európskej ekonomiky za americkou spočíva najmä v nasledovnom. Európa s dosiaľ nezbavila pomerne intenzívneho štátneho paternalizmu. Uskuotčňuje protekcionizmus na trhu práce, naďalej pokračuje v subvencovaní štátnych monopolov, praktizuje redistribučné zdanenia, má zakorenený systém lobistických skupín v ekonomike, má vysoký stupeň byrokracie, zaostáva v schopnosti ekonomík vytvárať nové pracovné miesta, existuje veľký vplyv odborov a iné. Ak Európa nechce dosiahnuť oživenie za cenu zvýšenia nezamestnanosti, bude potrebné zvýšiť proces zavádzania štrukturálnych zmien na trhu práce. K zaostávaniu Európy prispievajú aj vyššie náklady na pracovnú silu.