Stanovil 5 úrovní potrieb :
- fyzické potreby
- potreby istoty a bezpečia
- sociálne potreby
- potreby uznania
- potreby sebarealizácie
Znázorňuje ich v podobe pyramídy.
Maslowovu teóriu rozpracovali ďalší autori – McCLELLAND – identifikoval motivačné potreby : potreba moci, potreby obľúbenosti, potreba úspechu
Na základe toho, ktoré motivačné potreby aktivizujú správanie a konanie zamestnancov v prac. procese, rozdelil ich do skupín. Napr. zamestnanci, u ktorých potreba moci stojí najvyššie sa v prac. procese vyznačujú priamočiarosťou, energickosťou, sú náročný k sebe aj k ostatným, v prac. tíme sú menej obľúbení, úroveň ich prac. motivácie vo vzťahu k výkonnosti je však oveľa vyššia ako u zamestnancov s vysokou potrebou alebo úspechu.
Douglas McGREGOR – jeho teoretické názory sa volajú teória X a teória Y. Teória X hovorí, že zamestnanci majú vrodenú nechuť pracovať, sú leniví, ich ambície sú veľmi nízke, vplyv na úroveň ich prac. motivácie majú hlavne peniaze. Teória Y hovorí, že zamestnanci sa do prac. procesu aktívne zapájajú, sú iniciatívni, ich prac. ambície sú veľmi vysoké.
Vplyv na úroveň ich prac. motivácie má obsah práce, priestor na kreativitu, ...
J. S. ADAMS – vytvoril teóriu ekvity – spravodlivej odmeny, resp. spravodlivosti na základe vzájomného sociálneho porovnávania zamestnancov vnútri prac. tímov. Každý zamestnanec sa porovnáva s ostatnými členmi tímu v otázke, či vložená „sociálna investícia“ do prac. činnosti, napr. vedomosti, zručnosti, ...je adekvátne ekonomicky, sociálne a psychologicky ohodnotená, teda vyjadrená konkrétnou odmenou. Ak je medzi „investíciou“ a odmenou nepomer, pociťuje zamestnanec nespravodlivosť, a to vyvoláva snahu znížiť vkladané „investície“, čiže zníženie prac. úsilia. Ak dostane vyššiu odmenu, ako sú jeho investície, snaží sa to vyrovnať vyšším prac. nasadením.
L. W. PORTER a E. F. LAWLER, neskôr V. H. VROOM - zostavili model prac. motivácie vychádzajúci z princípov očakávania – zamestnanci sú motivovaní urobiť niečo na dosiahnutie cieľa, ak veria v jeho hodnotu. V poslednom období sa prac. motivácii začali venovať okrem manažérov a psychológov aj ekonómovia. Vyprofilovala sa ekonomická teória pracovnej motivácie. Vychádza z 2 predpokladov : zamestnanec, ak nechce , nebude do prac. činnosti vnášať svoje nápady, podnikateľ, resp. podnik, ktorý nevie od zamestnanca získať jeho nápady, stráca konkurenčnú výhodu.
Faktory pracovnej motivácie
F. Herzberg zistil, ktoré faktory ovplyvňujú vzťah zamestnanca k práci:
1. istota, bezpečnosť, ktoré podnik poskytuje zamestnancovi
2. príležitosť na postup
3. podnik a jeho vedenie, aký štýl riadenia sa v podniku preferuje
4. mzda
5. charakter a vnútorný obsah práce
6. bezprostredný nadriadený
7. sociálne aspekty
8. komunikácia
9. prac. podmienky – napr. prac. čas, vybavenosť prac. nástrojmi, ...
10. pôžitky – napr.