Manažment vznikol v Spojených štátoch amerických. Americký manažment má od svojich počiatkov dodnes veľkú autoritu nielen doma, ale aj vo svete. Jeho príťažlivosť vyrástla najmä po druhej svetovej vojne. Pozitívny vzťah k americkému manažmentu vyplýva z toho, že takmer polovicu storočia – zhruba od desiateho do šesťdesiateho roku tohto storočia – Spojené štáty americké dodávali viac ako 50% svetovej produkcie. Ich prevaha po druhej svetovej vojne sa len utvrdila.
Teória a prax amerického manažmentu prešla od svojho vzniku značným historickým vývojom. Najnovšie trendy manažmentu sa však neustále vracajú k poznatkom predstaviteľov tzv. klasickej a neoklasickej školy manažmentu. Americký priemysel v zásade pokračuje na tých základoch, ktoré sa vyvinuli v povojnovom období. Jeho silnou stránkou sú počítače, ktoré sa tu používajú vo väčšej miere ako kdekoľvek inde. Moderná americká priemyselná výroba uplatňuje rôzne metódy, napríklad pružnú automatiku a robotiku (CAD/CAM), horizontálnu (kooperatívnu) organizáciu výroby, totálne riadenie akosti (TQM), totálne riadenie údržby (TIM), logistiku (s tendenciou k synchronizovaným dodávkam – SIT), participatívne riadenie a pod.
Niektoré y týchto racionálnych metód, ako napríklad totálne riadenie akosti, metóda just in time, participatívne riadenie vynikli pôvodne v USA snaha rozvinúť participatívne riadenie, ale kapitál sa tomu ubránil.
Nedotknuté panovanie USA na trhu po druhej svetovej vojne ich nenútilo k inováciám a tvorivému úsiliu. Umožňovalo im to pohodlne „zbierať“ veľké zisky. Bolo to len dovtedy, kým sa nespamätala európska a japonská konkurencia.
Americké firmy už nemajú zakaždým vedúce postavenie. Znamená to, že americký manažment mal a má aj isté úskalia a problémy. Pod tlakom svetovej konkurencie sa americký priemysel vracia k vymoženostiam, ktoré niekedy proklamoval, a tak v poslednom čase znova nachádzajú „cestu domov“, keď sa inde overili a zdokonalili. Príkladom sú metódy just in time, totálneho riadenia kvality, totálnej údržby a iné.
Po druhej svetovej vojne vyspelosť amerického priemyslu upútala pozornosť celého sveta. Západná Európa, Japonsko a tzv. novoindustrializované krajiny sa amerikanizovali, rýchlo preberali americkú technológie, priemyselné vedomosti a osvojovali si americký manažment spolu s jeho terminológiou.
Výsledkom nebola len jednoduchá kópia amerického manažmentu.

Pri jeho aplikovaní v Európe sa v každej krajine prejavili a prejavujú i určité národné odlišnosti.
Napriek istým národným osobitostiam má manažment západoeurópskych krajín v podstate rovnaké alebo podobné princípy, metódy a postupy ako americký manažment, preto sa zvykne označovať spoločným názvom ako euro - americký alebo západný manažment.
Americký, resp. západný manažment je založený na vedeckej a skúsenostiach založenej racionalite a na pragmatickosti. Pred druhou svetovou vojnou i po nej Japonsko jednostranne preberalo poznatky amerického manažmentu. V sedemdesiatych rokoch a hlavne neskôr začali prejavovať odborníci y USA a západnej Európe veľký záujem o „japonské lekcie“ v snahe využiť ich v západných krajinách.
Je to pochopiteľné, pretože v súčasných turbulentných podmienkach a v silnom konkurenčnom prostredí znamená viac nákladov nielen zaváhanie pri osvojovaní si najnovšej technológie, ale aj zaváhanie pri zavádzaní dokonalejšieho manažmentu. Preto je nevyhnutné sledovať vývojové trendy manažmentu a uplatňovať najnovšie manažérske skúsenosti.
S rastom investícií zahraničných firiem v USA vzrastá potreba venovať väčšiu pozornosť integrácii zahraničných manažérov a pracovníkov do americkej spoločnosti. Túto potrebu je možné zdôvodniť skutočnosťou, že od konca sedemdesiatych do polovice osemdesiatych rokov vzrástol počet transferov medzi veľkými spoločnosťami viac než trikrát. Japonci napríklad často považujú za obtiažne otvorené jednanie so svojimi kologami a s ich nadriadenými. Ľudia z arabských zemí považujú americké vyučovacie metódy za príliš neosobné.
Pre zníženie kulturných šokov je možné použiť celú radu prístupov. Medzi ne patria špeciálne programy týkajúce sa spoločenského života v USA, inštrukcie písané v angličtine, knihy a filmy. Nováčikom, ktorí prichádzajú do USA sú dokonca poskytované aj daňové porady. Niektoré spoločnosti zakladajú tzv. priateľské systémy, ktoré sú veľmi užitočné pre vytváranie dobrého pocitu cudzincov v novom prostredi. Tento prístup považujú Američania za súčasť starostlivosti o potreby nováčikov. Iné firmy zasa využívajú svoje možnosti v tom, že predvádzajú rôzne alternatívy manažérskeho chovania. Japonskí manažéri, vzhľadom k svojim kultúrnym základom, považujú za obtiažne prispôsobiť sa americkému manažérskemu štýlu, ktorý je zameraný predovšetkým na výsledky.
V minulosti sa školenia a rozvoj pracovníkov zameriavali prodovšetkým na amerických manažérov, ktorí sa pripravovali na pôsobenie v zámorí. V súčasnej dobe sa stále viac zameriavajú na pomoc cudzincom pri prekonávaní kultúrneho šoku, vznikajúceho po príchde do USA.
V súvislosti s rozvojom ceosvetových trhov vznikajú aj regionálne obchodné a ekonomické zoskupenia.

USA spolu s Mexikom a Kanadou vytvorili Severoamerickú zónu voľného obchodu (North American Free Trade Agreement – NAFTA)

Americký systém manažmentu:
1) individualizmus
2) krátkodobé zamestnanie (striedanie zamestnení)
3) mzdový systém založený na schopnostiach a výkonoch
4) postup záviský od schpností
5) segmentovaný záujem o zamestnanca
6) systém riadenia top-down
7) tendencia k decentralizácii právomoci
8) individuálne rozhodovanie
9) individuálna zodpovednosť
10) explicitné kontrolné mechanizmy
11) zásadné inovačné zmeny.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk