Sociálna a pracovná adaptácia
Po rozhodnutí o výbere pracovníka na určité pracovné miesto sa činnosť personálneho útvaru a príslušného vedúceho nekonči, ich úlohou a záujmom je vytvárať pracovníkovi čo najpriaznivejšie pod-mienky na jeho adaptáciu v novom prostredí s cieľom zabezpečiť, aby sa čo najrýchlejšie zapracoval, aby bol so svojou prácou spo-kojný a dobre sa cítil v novom kolektíve.
V psychológii je adaptácia charakterizovaná ako zložitý, mnoho-rozmerný proces, ktorý v sebe dialekticky koncentruje dva súbežne prebiehajúce deje:
- prispôsobovanie sa nového pracovníka podmienkam pracovného pros-tredia a pracovného procesu,
- prispôsobovanie si pracovného prostredia a pracovnej činnosti svojim potrebám, záujmom, možnostiam a predstavám.
Adaptačný proces nového pracovníka začína už jeho prvým kontak-tom s organizáciou, v ktorej by chcel pracovať. Pokračuje jeho prijatím, zácvikom až po zvládnutie pracovnej činnosti a začlene-ním sa pracovníka do sociálno-pracovnej štruktúry danej organizá-cie, čím prakticky adaptačný proces končí.
Základnými zložkami adaptačného procesu sú:
- pracovná adaptácia,
- sociálna adaptácia.
Výsledky výskumov i praxe ukazujú, že problém sociálnej adaptá-cie býva oveľa zložitejší, ako pri pracovnej adaptácii.
Cieľom pracovnej adaptácie je dosiahnuť prispôsobenie sa nového pracovníka podmienkam, charakteru a obsahu pracovnej činnosti, ako aj riadiacemu systému a organizácii práce v podniku. V rámci pra-covnej adaptácie sa rozlišuje:
- technická adaptácia (zácvik do technických a odborných zruč-ností),
- strategická, organizačná, taktická adaptácia (prijatie podnika-teľskej filozofie, prispôsobenie sa organizačným princípom, dodržiavanie podnikateľskej stratégie a taktiky v organizá-cii).
Cieľom sociálnej adaptácie je dosiahnuť prijatie nového pracov-níka za člena pracovnej skupiny a pomôcť mu vybudovať si v pracov-nej skupine zodpovedajúci sociálny status.
V rámci sociálnej adap-tácie sa rozlišuje:
- pasívna sociálna adaptácia (začlenenie sa nového pracovníka do medziľudských vzťahov v danej pracovnej skupine a organi-zácii),
- aktívna sociálna adaptácia (schopnosť aktívne meniť dané medzi-ľudské vzťahy a sociálnu klímu v pracovnej skupine a organi-zácii).
Z hľadiska diferencovanosti nárokov a schopností adaptujúceho sa nového pracovníka je potrebné v adaptačnom procese zohľadniť nasledovné skutočnosti:
- či ide o pracovníkov, ktorí v danom odbore pracovali, prípad-ne v minulosti s danou organizáciou spolupracovali,
- či ide o pracovníkov, ktorí v danom odbore nepracovali, ani s danou organizáciou nespolupracovali,
- či ide o čerstvých absolventov škôl,
- či ide o skúsených odborníkov z iných organizácií.
Tieto a ďalšie skutočnosti značne ovplyvňujú priebeh, dĺžku a obsahové zameranie adaptačného procesu novoprijatého pracovníka. Ich rešpektovanie zaručuje správnosť rozvrhnutia úloh adaptačného procesu, čo je jednou z hlavných podmienok rýchleho zapracovania sa nového pracovníka. Zároveň je predpokladom stabilizácie pracov-níka a umocňovania jeho pozitívnych vzťahov k danej organizácii. Riadiaca prax poskytuje dostatok príkladov, že aj dobrý pracovník, ktorý nastúpil do organizácie, pri nedostatočnej starostlivosti o jeho adaptáciu sa nemusí uplatniť v súlade s jeho schopnosťami, môže sa stať nespokojným a po čase z organizácie odísť.
K zabezpečovaniu procesu adaptácie je nutné pristupovať diferen-covane. Obsah adaptačného procesu sa stanovuje konkrétne na zákla-de požiadaviek a nárokov plynúcich z vykonávanej funkcie, predchá-dzajúcej prípravy a predpokladov pracovníka. Mal by zahrňovať:
- vstupné školenia, ktoré sú zamerané hlavne na zoznámenie pra-covníka s pôsobnosťou podniku a jeho úlohami,
- preštudovanie a zvládnutie všeobecne záväzných právnych pred-pisov a najdôležitejších smerníc a pokynov, ktoré určujú priebeh rozhodujúcich činností na pracovisku,
- preštudovanie a zvládnutie najdôležitejších pracovných postu-pov,
- osvojenie si praktických pracovných zručností a získanie pot-rebných základných skúseností,
- splnenie konkrétnych pracovných úloh,
- rozširovanie špecializovaných teoretických poznatkov vlastné-ho odboru i odborov nadväzujúcich,
- rozvoj schopností a zručností,
- zvyšovanie kvality práce,
- praktickú prípravu na ovládnutie efektívnych metód práce,
- rozširovanie schopností uplatňovať teoretické poznatky v práci.
Zdroje:
Paducha Petr, Sociální řízení podniku, Praha 1989 - Rybárová Ľubica, Ing., Personálny manažment, Žilina 1993 -
|