Po rozhodnutí o výbere pracovníka na určité pracovné miesto sa činnosť personálneho útvaru a príslušného vedúceho nekonči, ich úlohou a záujmom je vytvárať pracovníkovi čo najpriaznivejšie pod-mienky na jeho adaptáciu v novom prostredí s cieľom zabezpečiť, aby sa čo najrýchlejšie zapracoval, aby bol so svojou prácou spo-kojný a dobre sa cítil v novom kolektíve.
V psychológii je adaptácia charakterizovaná ako zložitý, mnoho-rozmerný proces, ktorý v sebe dialekticky koncentruje dva súbežne prebiehajúce deje:
- prispôsobovanie sa nového pracovníka podmienkam pracovného pros-tredia a pracovného procesu,
- prispôsobovanie si pracovného prostredia a pracovnej činnosti svojim potrebám, záujmom, možnostiam a predstavám.
Adaptačný proces nového pracovníka začína už jeho prvým kontak-tom s organizáciou, v ktorej by chcel pracovať. Pokračuje jeho prijatím, zácvikom až po zvládnutie pracovnej činnosti a začlene-ním sa pracovníka do sociálno-pracovnej štruktúry danej organizá-cie, čím prakticky adaptačný proces končí.
Základnými zložkami adaptačného procesu sú:
- pracovná adaptácia,
- sociálna adaptácia.
Výsledky výskumov i praxe ukazujú, že problém sociálnej adaptá-cie býva oveľa zložitejší, ako pri pracovnej adaptácii.
Cieľom pracovnej adaptácie je dosiahnuť prispôsobenie sa nového pracovníka podmienkam, charakteru a obsahu pracovnej činnosti, ako aj riadiacemu systému a organizácii práce v podniku. V rámci pra-covnej adaptácie sa rozlišuje:
- technická adaptácia (zácvik do technických a odborných zruč-ností),
- strategická, organizačná, taktická adaptácia (prijatie podnika-teľskej filozofie, prispôsobenie sa organizačným princípom, dodržiavanie podnikateľskej stratégie a taktiky v organizá-cii).
Cieľom sociálnej adaptácie je dosiahnuť prijatie nového pracov-níka za člena pracovnej skupiny a pomôcť mu vybudovať si v pracov-nej skupine zodpovedajúci sociálny status.