Manažéri majú záujem, aby zamestnanci splnili pracovné ciele. Výkon zamestnancov a úspešné splnenie cieľov je výsledkom mnohých faktorov, z ktorých jedny sú vnútorné (charakter zamestnanca) a druhé externé. Obe skupiny vzájomne na seba pôsobia, preto pri hodnotení plnenia pracovných cieľov sa nesmú robiť o nich nesprávne alebo neúplné závery.
Napríklad pri poklese výkonnosti zamestnanca sa môže vedúci nazdávať, že je potrebné zvýšiť jeho motiváciu, avšak príčina poklesu výkonu môže byť celkom iná, povedzme, že zamestnanec má súkromné problémy, necíti sa dobre, vedúci mu nedôveruje a pod.
Výkon sa nemôže stotožniť iba s motiváciou, závisí aj od ďalších činiteľov, ako je schopnosť zamestnanca a prostredie. Na to, aby práca bola efektívna, človek ju musí chcieť robiť (motivácia), musí vedieť, ako ju robiť (schopnosť) a musí mať primerané zariadenie, materiály, nástroje na jej vykonanie (prostredie). Vzťah medzi týmito faktormi možno vyjadriť takto:
V = f(M,S,P)
kde: V- výkon; M- Motivácia; S- schopnosť; P- prostredie;
Ak jednotlivé faktory nie sú dostatočne zastúpené, nie je možný efektívny výkon. Od vedenia ľudí a od manažmentu vôbec sa vyžaduje, aby vytvorili a udržiavali potrebné podmienky na výkon jednotlivcov pracujúcich v skupinách v záujme splnenia spoločného cieľa. Uvedené faktory treba preto zaradiť do manažmentu. Vymedzenie motivácie a model procesu motivácie

Dôležitým determinantom individuálneho výkonu je motivácia, ktorá sa veľmi ťažko definuje a analyzuje. Je to niečo, čo sa nedá vidieť a čo nemožno priamo merať. Môžeme ju pozorovať a usudzovať o nej len na základe zmien v správaní sa ľudí. Pojem motivácia sa odvodzuje od latinského slova „movere“, t.j. pohybovať sa. Skutočne nemôžeme určiť motiváciu človeka dovtedy, pokiaľ sa určitým spôsobom nespráva. Pozorovaním toho, čo niekto hovorí alebo robí v danej situácii, možno vydedukovať to čo ho motivuje. Keď hovoríme o motivácii, zaujímame sa vlastne o správanie ľudí. Existuje množstvo definícií motivácie, ktoré sa zvyčajne podstatou podobajú. Pre rozličné definície motivácie je spoločné, že ide o psychologický proces, t.j. o iteratívny proces ovplyvňujúci vnútorné pohnútky (motívy), ktoré usmerňujú správanie človeka, čiže aktivizujú ho k činnosti s úmyslom dosiahnuť cieľ. Niekoľko definícii motivácie, na porovnanie interpretácie:
1.“...všeobecný pojem používaný na opísanie procesu začatia, usmerňovania a udržiavania fyzických aktivít človeka.

Je to široký pojem, ktorý obsahuje také vnútorné mechanizmy, ako sú: pred-nosť jednej aktivity pred druhou, entuziazmus a dôslednosť reak-cie osoby, pretrvávanie organizačných vzorov činnosti smerujúcej k dosiahnutiu príslušných cieľov.“
2. Motivácia je vysvetľujúci pojem, ktorý používame na to, aby sme ukázali zmysel a zmenu správania, ktoré pozorujeme. Na základe zmien, ktoré pozorujeme, zdokonaľujeme naše pochopenie podsta-ty motivácie. Významnou súčasťou manažmentu pracovného procesu je pracovná motivácia, ktorá pôsobí na konanie ľudí. Je to dôvod, podnet, príčina, ktorá povzbudzuje človeka k pracovnej činnosti, a tým k dosiahnutiu svojho cieľa. Rámec na porozumenie dynamickej podstaty procesu motivácie poskytuje všeobecný model motivácie, ktorý tvoria tri základné komponenty:
1.pohnútky, motívy vyvolávajúce
2.správanie jednotlivca orientované na cieľ prináša
3.splnenie cieľa, ktoré ovplyvňuje motívy a celý proces sa opakuje. Správanie človeka určujú vnútorné faktory a vonkajšie podnety. Výsledné konanie závisí tak od štruktúry a dynamiky osobnosti, ako aj od kvality či intenzity stimulujúcich podnetov z vonkajšieho prostredia. Dynamickú stránku osobnosti, ktorá vy-jadruje väčšinou prechodné vzťahy k okolitému prostrediu, repre-zentuje motivácia. S motiváciou súvisí pojem motívu, ktorým sa rozumie vnútorná pohnútka určitého správania a konania človeka, určených ich smerovaním, intenzitou a trvaním. Ľudské správanie je determinované a smeruje k cieľu. Motívom sú: pudy, inštinkty, túžby, potreby, sklony, ideály...Človek nemá jediný motív konania, ale vždy pôsobí v jeho vedomí niekoľko motívov. Motivácia je spravidla súborom pôsobiacich motívov vo vedomí človeka má mnohodimenziálny charakter. Vonkajšie podnety, ktoré aktivizujú motívy človeka a ovplyvňujú jeho správanie, sa označujú pojmom stimul- motivátor. Ich poslaním je dosiahnuť žiadúce správanie človeka. Môže to byť vyšší plat, prestížny titul a iné veci, ktoré sú dôvodom na to, aby človek konal. Ich pôsobenie vyvoláva určitú reakciu a ľudia sa na tomto základe rozhodujú čo budú robiť. Zamestnanec s motiváciou pracuje lepšie ako ten, čo ju nemá. Ľudia sú ochotní pracovať, a to aj tvrdo, keď vidia, že ich práca je ocenená. Kľú-čom k úspechu je skutočne motivácia ľudí. Znalosti o tom, čo ich motivuje, umožňuje manažérom podniknúť kroky na zdokonalenie pracovnej výkonnosti zamestnancov. Manažér musí preto poznať motiváciu ľudí, čiže vedieť, čo ich motivuje a vyvolať v nich vnútorný záujem angažovať sa na plnení úloh, ktoré plnia ciele firmy. Zásobníkom poznatkov, z ktorého možno čerpať znalosti o psychologicko-sociálnych charakteristikách myslenia a správania sa ľudí, sú teórie motivácie.

Predstavujú zovšeobecnenie poznatkov o tom „čo“ je a „aké“ je cieľavedomé správanie. Tieto teórie nemôžu však dať všeobecne platné návody ako zasiahnuť, aby sa rozliční ľudia v odlišných situáciách a podmienkach stotožnili s cieľmi organizácie. Napriek rozsiahlym skúmaniam a bohatej literatúre chýba dosiaľ komplexná teória motivácie, ktorá by vychádzala z existujúcich čiastkových teórií.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Teorie motivácie