Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Psychická záťaž, frustrácia a stres v pracovnej činnosti
Dátum pridania: | 01.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | csicsy | ||
Jazyk: | Počet slov: | 779 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.3 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 5m 30s |
Pomalé čítanie: | 8m 15s |
Na základe toho vymedzujú tieto konflikty v pracovných vzťahoch: konkurencia medzi pracovníkmi, nespokojnosť s pracovným zaradením a obsahom práce, organizácia práce, ...
FRUSTRÁCIA patrí medzi maladaptívne psychické stavy, ktoré majú rôznu dĺžku trvania, intenzitu a vplyv na psychické zdravie človeka. Vzniká ako reakcia na prekážku, ktorá stojí v ceste splneniu určitého vytýčeného cieľa pracovníka. Vyvoláva v pracovníkovi potrebu odstrániť túto prekážku a pokračovať v aktivite v smere dosiahnutia stanoveného cieľa. Prekážky možno rozdeliť na vonkajšie alebo vnútorné. Každá takáto prekážka sa pociťuje ako neuspokojenie potreby a vnútorný tlak na zmenu správania a konania pracovníka. Frustrácia môže trvať dovtedy, pokiaľ nedôjde k uspokojeniu potreby, alebo môže byť aj dlhodobá, t. j. pretrváva aj potom, keď k uspokojeniu potreby došlo, ale pocity spojené so stavom frustrácie sa zafixovali vo vedomí a v správaní pracovníka. Zdrojom frustrácie pracovníka môže byť prekážka, ktorú mu do cesty za cieľom postavil iný človek, alebo prekážka, ktorá je v človeku samom (napr. uvedomenie si určitého nedostatku vzdelania, jazyková negramotnosť,...). Frustráciu môže prežívať jednotlivec, ale aj celá pracovná skupina. Frustrácia u pracovníka a manažéra vyvoláva spravidla 4 základné reakcie:
-agresivita
-regresia
-represia
-kompenzácia
Frustrácia je vždy spojená s navodením negatívnych pocitov, ktoré majú vplyv aj na pracovníkov, u ktorých ešte psychický stav frustrácie nevznikol. Patria sem pocity neúspešnosti, nespokojnosti, závisti, nespravodlivosti a nepochopenia. Frustrácia má vplyv na sebakritiku a sebavedomie pracovníka. Ak trvá dlho, môže spôsobiť vznik komplexu menejcennosti.
STRES sa v psychologickej literatúre charakterizuje ako náročná záťažová situácia, ktorá od človeka vyžaduje mimoriadnu aktivizáciu jeho autoregulačného systému. V dôsledku silného stresu môže zlyhať srdečná činnosť, dôjsť k strate vedomia a podobne.
Podľa obsahového kritéria rozlišujeme:
-stres, ktorý spôsobujú vonkajšie faktory, tzv, stresory
-stres, ktorý vzniká ako výsledok vnútorného konfliktu osobnosti
V pracovnom procese vyniká stres najčastejšie v situáciách preťaženia pracovnými úlohami, časovej tiesne, náhlych zmien pracovného prostredia, ...
Základom psychického stresu je nevyriešenie, alebo odkladanie riešenia vnútorného konfliktu. Protichodné motivačné tendencie môžu vzniknúť aj vo vonkajšom prostredí, napr.: keď pracovník žije v rozpore so základnými podnikovými princípmi. Z hľadiska výkonnosti však stres nevedie len k negatívnym javom. Najmä ak má nízku intenzitu, možno ho použiť aj ako určitý motivátor.
Zdroje: Szarková, Miroslava, Manažérska psychológia, KARTPRINT, Bratislava, 1996, Boroš, Július, Základy sociálnej psychológie, IKAR, Bratislava, 2002