Výkon a výkonnosť pracovníka a manažéra sú často ovplyvňované i maladaptívnymi psychickými stavmi, ako sú: psychická záťaž, frustrácia a stres.
Tieto psychické stavy často vznikajú priamo v pracovnom procese, ako dôsledok vonkajších a vnútorných konfliktných situácií, ktoré pracovník pociťuje ako nezvládnuteľné, resp. neovplyvniteľné. Vyskytujú sa najmä u pracovníkov pôsobiacich vo sfére riadenia a premietajú sa najmä do oblasti ich kvalitatívnej schopnosti zvládnuť na profesionálnej úrovni konfliktnú pracovnú situáciu. Viažu sa napr. s procesmi: rozhodovania, s ašpiračnou úrovňou pracovníka, s prevzatím zodpovednosti a schopnosťou niesť riziko.
Psychická záťaž a stres môžu byť faktorom pozitívne alebo negatívne ovplyvňujúcim motiváciu a výkonnosť manažéra. To, kedy psych. záťaž a stres pôsobia pozitívne, alebo negatívne, vyplýva predovšetkým z momentálnych subjektívnych dispozícií pracovníka, ako: osobnostné založenie pracovníka, celkový momentálny psych. stav a temperament, asertívne a autoasertívne schopnosti pracovníka,...

PSYCHICKÁ ZÁŤAŽ sa v psychológii všeobecne považuje za psychický maladaptívny stav, ktorý vzniká ako dôsledok anticipácie, t.j. Predvídaním udalostí, ktoré sú pre pracovníka nepriaznivé, resp. ktorých riešenie neprinesie pracovníkovi jednoznačne pozitívny výsledok. Vznik psych. záťaže je podmienený dlhodobým psych. preťažením. Sprevádza ju pocit úzkosti, celkovej psych. tenzie, strachu, ktoré vyúsťujú do formovania psych. bariér – prekážok, brániacich pracovníkovi v prac. činnosti naplno využiť svoje prac. schopnosti.
Poznáme 3 fázy, ktoré sa zároveň považujú za základné prvky mechanizmu fungovania psych. záťaže:
-mobilizácia duševných síl- prípravná fáza
-samotné riešenie záťažovej situácie
-výsledné zmeny v psychike pracovníka
V súčasnosti má vznik psych. záťaže u pracovníkov rastúcu tendenciu. Najčastejšou príčinou je neriešenie, resp. odkladanie riešenia problémov. PSYCHICKÉ PREŤAŽENIE je v psychológii práce vymedzené ako psychický stav, ktorý vzniká v dôsledku nerovnováhy medzi psych. predpokladmi, schopnosťami, zručnosťami pracovníka a požiadavkami na výkon a kvalitu práce. Výsledkom tejto nerovnováhy je konflikt, ktorý môže mať vnútornú alebo vonkajšiu podobu a zvyčajne prebieha v 3 fázach:
-agresívna fáza
-fáza regresie
-reštitučná fáza
Niektorí autori považujú konflikt za druh frustrácie.

Na základe toho vymedzujú tieto konflikty v pracovných vzťahoch: konkurencia medzi pracovníkmi, nespokojnosť s pracovným zaradením a obsahom práce, organizácia práce, ...

FRUSTRÁCIA patrí medzi maladaptívne psychické stavy, ktoré majú rôznu dĺžku trvania, intenzitu a vplyv na psychické zdravie človeka. Vzniká ako reakcia na prekážku, ktorá stojí v ceste splneniu určitého vytýčeného cieľa pracovníka. Vyvoláva v pracovníkovi potrebu odstrániť túto prekážku a pokračovať v aktivite v smere dosiahnutia stanoveného cieľa. Prekážky možno rozdeliť na vonkajšie alebo vnútorné. Každá takáto prekážka sa pociťuje ako neuspokojenie potreby a vnútorný tlak na zmenu správania a konania pracovníka. Frustrácia môže trvať dovtedy, pokiaľ nedôjde k uspokojeniu potreby, alebo môže byť aj dlhodobá, t. j. pretrváva aj potom, keď k uspokojeniu potreby došlo, ale pocity spojené so stavom frustrácie sa zafixovali vo vedomí a v správaní pracovníka. Zdrojom frustrácie pracovníka môže byť prekážka, ktorú mu do cesty za cieľom postavil iný človek, alebo prekážka, ktorá je v človeku samom (napr. uvedomenie si určitého nedostatku vzdelania, jazyková negramotnosť,...). Frustráciu môže prežívať jednotlivec, ale aj celá pracovná skupina. Frustrácia u pracovníka a manažéra vyvoláva spravidla 4 základné reakcie:
-agresivita
-regresia
-represia
-kompenzácia
Frustrácia je vždy spojená s navodením negatívnych pocitov, ktoré majú vplyv aj na pracovníkov, u ktorých ešte psychický stav frustrácie nevznikol. Patria sem pocity neúspešnosti, nespokojnosti, závisti, nespravodlivosti a nepochopenia. Frustrácia má vplyv na sebakritiku a sebavedomie pracovníka. Ak trvá dlho, môže spôsobiť vznik komplexu menejcennosti.

STRES sa v psychologickej literatúre charakterizuje ako náročná záťažová situácia, ktorá od človeka vyžaduje mimoriadnu aktivizáciu jeho autoregulačného systému. V dôsledku silného stresu môže zlyhať srdečná činnosť, dôjsť k strate vedomia a podobne.
Podľa obsahového kritéria rozlišujeme:
-stres, ktorý spôsobujú vonkajšie faktory, tzv, stresory
-stres, ktorý vzniká ako výsledok vnútorného konfliktu osobnosti
V pracovnom procese vyniká stres najčastejšie v situáciách preťaženia pracovnými úlohami, časovej tiesne, náhlych zmien pracovného prostredia, ...
Základom psychického stresu je nevyriešenie, alebo odkladanie riešenia vnútorného konfliktu. Protichodné motivačné tendencie môžu vzniknúť aj vo vonkajšom prostredí, napr.: keď pracovník žije v rozpore so základnými podnikovými princípmi. Z hľadiska výkonnosti však stres nevedie len k negatívnym javom. Najmä ak má nízku intenzitu, možno ho použiť aj ako určitý motivátor.

Rozlišujeme 3 typy stresov:
-fyziologický stres
-psychologický stres
-kombinovaný stres
Fyziologické príznaky stresu: búšenie srdca, migréna, kŕčovitá bolesť v oblasti brucha, ...
Emocionálne príznaky stresu: neschopnosť empatie, prudké a rýchle zmeny nálad, ...
Príznaky stresu pozorovateľné v správaní manažéra: zosilnený sklon k osobným úrazom, prejedanie sa, alebo strata chuti do jedla, zmena biorytmu, ...
Zvládnutie stresu znamená adekvátne spracúvať a vyrovnávať sa s podnetmi v súlade so stavom zdravia. Dlhodobý stres sa môže rozvinúť do maladaptívneho psychického stavu – úzkosti.

Z hľadiska úspešného riadenia pracovnej skupiny je veľmi dôležité, aby manažér vedel identifikovať základné prejavy uvedených maladaptívnych psychických stavov u svojich podriadených, spolupracovníkov, ako aj nadriadených v pracovnom procese, aby vedel nájsť optimálny vzorec komunikácie s takýmto pracovníkom a zbytočne neprehlboval jeho daný psychický stav, ale pomohol mu ho riešiť a vrátiť do normy.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Psychická záťaž, frustrácia a stres v pracovnej činnosti