Schopnosť viesť ľudí je jednou z kľúčových vlastností manažéra. Vedenie možno definovať ako proces ovplyvňovania ľudí, v ktorom sa vedúci s využitím svojej moci usiluje o dobrovoľnú a ochotnú účasť podriadených na dosahovaní skupinových cieľov, a tým o uspokojovanie vlastných potrieb.
Poznáme tri hlavné prístupy k štúdiu a vymedzeniu efektívneho vedenia ľudí. Sú to:
1. prístup na základe vlastností (čŕt, charakteristík) vedúceho,
2. prístup zameraný na správanie sa vedúceho a s ním súvisiace štýly správania sa,
3. situačný prístup.
Prístup na základe vlastností (čŕt) vedúceho – tieto črty možno zoskupiť do šiestich kategórií, pričom každá z nich sa ešte špecifikuje: fyzické (vek, výška a pod.), príprava človeka (výchova, skúsenosti, spoločenský pôvod), inteligencia (schopnosť, úsudok, znalosti), osobnostné vlastnosti (agresivita, ostražitosť, dominantnosť, rozhodnosť, nezávislosť, sebadôvera), vzťah k úlohám (zodpovednosť, vytrvalosť, iniciatívnosť), sociálne črty (schopnosť dozerať, kooperatívnosť, prestíž, taktnosť, diplomacia).
Prístup k vedeniu ľudí a vedúcim na základe ich správania a štýly vedenia
Vedenie orientované na úlohu – tu sa zdôrazňuje potreba určiť pracovné aktivity a pracovné ciele skupiny ako celku, ale aj každého jej člena. Aby sa každá úloha vykonala podľa plánu, stanovujú sa pre pracovníka štandardy (normy) výkonu a je odmeňovaný podľa množstva vykonanej práce zodpovedajúcej kvality.
Vedenie orientované na osobu – podľa tohto vedenia sú najefektívnejší tí vedúci, ktorí sa zameriavajú na ľudské aspekty skupín a jednotlivcov a nie na úlohu, pričom sa usilujú o vybudovanie efektívnej tímovej práce.
Existuje názor, že najlepším spôsobom ako viesť ľudí, je rovnováha medzi správaním orientovaným na úlohu a na osobu.
Štýl vedenia je vertikálny vzťah vedúceho (manažéra) k podriadeným jednotlivcom alebo ku kolektívu. Poznáme tieto hlavné teórie štýlov vedenia:
1. Štýly založené na využívaní právomoci, resp. klasické štýly vedenia:
- autokratický štýl – vyznačuje sa uplatňovaním vôle vedúceho bez ohľadu na názory podriadených, na čo používa príslušné mocenské prostriedky. Na motiváciu využíva svoje postavenie, diferencované odmeňovanie, o ktorom rozhoduje, a postih spolupracovníkov.
- demokratický (participatívny) štýl vedenia – charakterizuje ho obojstranná komunikácia medzi vedúcim a podriadeným. Vedúci sa s podriadenými radí o navrhovaných úlohách a rozhodnutiach, ako aj o postupoch na ich zvládnutie.