Vytvára sa prostredie s dobrými priateľskými vzťahmi, ale nikto nemá záujem o koordináciu pracovného úsilia na dosiahnutie cieľov,
- štýl, ktorý vyjadruje autokratickú úlohu manažéra – manažéri sa výlučne sústreďujú na výrobu a len malú pozornosť venujú ľuďom,
- tzv. tímový manažment – manažéri venujú maximálnu pozornosť výrobe i ľuďom,
- umiernený štýl vedenia – hľadá kompromis medzi vysokou produkciou a uspokojením potrieb zamestnancov.
Situačný prístup k vedeniu ľudí – podľa tohto prístupu je vedenie silne ovplyvňované situáciou, v ktorej vedúci pôsobí. Existujú rozličné situačné teórie vedenia, napr.
1. teória premenného správania – k najdôležitejším faktorom, ktoré môžu ovplyvniť manažérsky štýl, patria:
- sila manažérskej osobnosti – hodnotový systém manažéra, dôvera vo svojich podriadených, sklon k istému štýlu vedenia,
- sila podriadených, ktorí môžu ovplyvniť správanie vedúceho (napr. ochota prevziať zodpovednosť, znalosti a skúsenosti a pod.),
- situačné sily, ako sú hodnoty a tradície organizácie, efektívnosť práce podriadených ako celku, charakter problému, časový tlak.
2. Fiedlerova teória efektívneho vedenia – Fiedler výskumom zistil kritické dimenzie situačného vedenia, ktoré pomáhajú hľadať najefektívnejší štýl. Sú to:
- moc pozície (funkcie), t.j. právomoc v organizácii,
- štruktúra úlohy – keď sú úlohy jasné, oveľa ľahšie možno kontrolovať prácu podriadených,
- vzťahy medzi vedúcim a členmi skupiny – táto dimenzia sa považuje za najdôležitejšiu, ovplyvňuje ich obľuba, dôvera a ochota podriadených nasledovať vedúceho.
3. prístup k efektívnosti vedenia na základe vzťahu „cesta – cieľ“ – podstata spočíva v tom, že vedúci motivuje podriadených objasnením cesty k osobnému úspechu ako výsledku dosiahnutia pracovných cieľov.
Integrovaný model vedenia ľudí ukazuje, že vlastnosti vedúceho ovplyvňujú jeho správanie, na ktoré pôsobia situačné faktory a reakcie podriadených.