Orgány a riadiaci aparát podniku
· Podnik jednotlivca – vlastník firmy vykonáva funkcie sám
· Spoločné podnikanie v osobných spoločnostiach – podiel spoločníkov na riadení zakotvuje spoločenská zmluva
· Spoločné podnikanie v kapitálových spoločnostiach – zahŕňa vrcholové, riadiace a kontrolné orgány
· Družstvá – základnými orgánmi sú členská schôdza, predstavenstvo a kontrolné orgány
· Štátne podniky – riadiacimi orgánmi sú vedenie podniku a dozorná rada

Riadiaci aparát zahŕňa:
1. Riaditeľa podniku – stojí na čele riadiaceho aparátu
2. Sekretariát – vykonáva administratívne a technické záležitosti podniku
3. Štábne odborné útvary – marketing, výroba, personalistika, odbyt
4. Líniové útvary – sú odvodené od jednotlivých úrovní riadenia


Manažéri a vedenie ľudí v podniku:
Manažér – je pracovník podniku, ktorý spĺňa tieto charakteristiky:
- vykonáva riadiace činnosti
- preberá zodpovednosť za výsledky práce iných
Z hľadiska úrovne riadenia podniku rozlišujeme 3 Úrovne manažmentu:
1. vrcholoví manažéri – usmerňujú činnosť podniku ako celku
2. manažéri strednej úrovne – manažéri vyšších vnútropodnikových útvarov
3. manažéri prvej línie – majstri v dielňach, sú v priamom kontakte s výkonnými pracovníkmi podniku

Vedenie ľudí v podniku
Pod štýlom vedenia rozumieme taký spôsob vedenia ľudí, ktorý motivuje ich správanie v rôznych situáciách.
Štýly vedenia ľudí v podniku.
· autoritatívny štýl – manažér trvá na svojich rozhodnutiach a príkazoch za všetkých okolností aj proti mienke svojich zamestnancov. · participatívny štýl – je založený na aktívnej účasti všetkých pracovníkov na riadení
· demokratický štýl – vedúci pracovník sa radí s podriadenými, vypočuje si ich mienku
· liberálny štýl – vyznačuje sa mäkkosťou prístupu vedúceho, ktorý má spravidla nízku autoritu a býva tolerantný k chybám podriadených.

Mimoriadne zodpovedné a vysoko rizikové pracovné miesta by sa nemali obsadzovať bez toho, že by sa vopred preskúmala spôsobilosť pracovníkov, ktorí majú takého psychicky náročné práce vykonávať. Pred zaradením človeka do práce treba vopred odborne a komplexne preskúmať jeho osobné predpoklady a zodpovedne posúdiť jeho pracovnú spôsobilosť. Uskutočnenie tejto zásady je dodnes jedným zo základný problémov personálnej práce. Pracovné úlohy vyžadujú, aby vyučený pracovník bol schopný pružne uplatňovať svoje vedomosti podľa daných podmienok i okolností, aby vedel skúsenosti pohotovo transformovať na aktuálne problémy konkrétnych pracovných úloh a aby samostatne zvládol neočakávané kritické situácie. Pracovné vlastnosti spolu s motiváciu k práci sú rozhodujúcimi determinantami pracovného výkonu človeka. Medzi objektívne determinanty výkonu patria najmä pracovné podmienky, rozličné vplyvy práce a pracovného i sociálneho prostredia a najmä požiadavky práce i jej konkrétne nároky na pracujúceho človeka.