Európsky manažment má podobné charakteristiky ako americký manažment. Využíva rovnaké alebo podobné princípy, metódy a postupy, a preto je často označovaný ako euro-americký manažment, resp. západný manažment. Rozvoj vedeckého manažmentu v Európe je datovaný od začiatku 20.storočia. Jeho rozvoj bol pribrzdený 1. a 2. svetovou vojnou. Ako v USA, tak aj v Európe sa prvopočiatky manažmentu orientujú na organizáciu a riadenie výrobného procesu. Predstavitelia intuitívne presadzovali požiadavku, že dobrý inžinier by mal byť zároveň ekonómov. K najvýznamnejším patrili napr. vo Francúzsku Charles Dupin, v Nemecku Werner von Siemens, v Československu Tomáš Baťa a iní.
Vyspelá hospodárska Európa rýchlo preberala americké technológie, priemyselné poznatky. Implementáciu amerického manažmentu do európskych krajín nebola len kopírovaním. Vzhľadom na historický vývoj a národné odlišnosti existovali isté osobitosti aj v jednotlivých krajinách, hlavne v ekonomickej a sociálnej oblasti. Rozdiely sú badateľné v manažmente škandinávskych krajín, Nemecka, Francúzska, Talianska a podobne. Kvalitatívne zmeny v manažmente európskych krajín spôsobila transnacionalizácia. Globalizačné procesy v rámci Európskej únie spôsobujú, že v euro-manažmente sa vo väčšej miere prejavujú konvergenčné procesy (výrobné stratégie, logistika, optimalizácia výrobných systémov), ktoré je potrebné zosúladiť s divergentnými silami (preferencia zákazníkov, národné politiky). Divergentné sily alebo faktory umožňujú rozlišovať osobitosti manažmentu aj vnútri EÚ v krajinách:
škandinávskych, anglosaských, germánskych, francúzskych,
taliansko-španielsko-portugalských.
Škandinávske krajiny kladú najväčší dôraz na sociálne istoty a vymoženosti. Prevláda individualizmus. Kritizujú sa niektoré negatívne stránky, ako sú dĺžka odpracovaného času, pracovná výkonnosť, daňový systém a podobne.
V anglosaských krajinách je snaha vyhnúť sa neistotám, čo rozvíja byrokraciu. Individualizmus je dominantný rovnako ako u ostatných severných susedov. Tieto krajiny, hlavne Veľká Británia a Holandsko, majú najbližšie k americkému manažmentu.
Nemecko prevzalo po druhej svetovej vojne americké poznatky a uplatnilo ich vo svojich podmienkach. Zaviedlo odlišný systém výroby. Americký systém výroby sa najviac opiera o techniku, nemecký najmä o ľudí. Za jeho najväčšiu zvláštnosť sa považuje vedecky vzdelaný inžinier, továrenský majster a kvalifikovaný robotník.

Viacerí autori tvrdia, že jedine v Nemecku sa podarilo zaviesť spolurozhodovanie pracovníkov, ktoré po určitom experimentovaní našlo svoje miesto a viedlo k „priemyselnej spolupráci kapitálu a práce“. Nemecké hospodárstvo má stále rastúcu krivku a čoraz významnejšie postavenie v Európe. Jeho expanzia na východ sa prejavuje najenergickejšie.
Francúzsky manažment stavia na tradícii. Charakterizovala ju štátna kontrola hospodárstva, čo sa prenieslo aj do podnikov, hlavne štátnych priemyselných, ďalej do organizácií verejnej správy, bankovníctva, poisťovníctva. Autoritatívny štýl vedenia, spojený so silou osobnosti a rozhodnosťou, sa od francúzskych manažérov vyžaduje. Veľké osobnosti ako Ludvík XIV., Napoleon I., generál de Gaulle a ďalší výrazne ovplyvnili dnešnú francúzsku kultúru riadenia.
V južných krajinách (Taliansko, Španielsko a Portugalsko) prejavujú menej pochopenia pre individuálnosť ako v severských krajinách. Panuje tu menšia tolerantnosť k životným a pracovným neistotám. Obľuba hierarchických štruktúr evokuje byrokraciu. Oproti severským krajinám je rozdielny pohľad aj na spoločenský dôraz na prácu a kariéru, účasť žien v manažérskych funkciách, štýl
riadenia, organizačné systémy a vzťah medzi verejným a súkromným sektorom.
Okrem týchto oblastí možno v Európe rozlíšiť osobitosti manažmentu aj v ďalších krajinách:
stredoeurópskych, ukrajinsko-ruských, balkánskych, baltických.

Tomáš Baťa (1876-1932)
Bol prvým podnikateľom vo vtedajšom Československu, ktorý začal uplatňovať a rozvíjať americkú teóriu riadenia. V 20. rokoch položil základy sústave riadenia, ktorá je bežne známa pod názvom Baťova sústava riadenia. Základom celej sústavy bolo rozdelenie podniku na samostatné účtovné jednotky, ktorými boli dielne alebo oddelenia a takisto všetky predajne. Podiely na zisku sa robotníkovi vyplácali iba do určitej časti, spravidla v polovičných sumách, a zvyšok sa zdržiaval na tzv. osobných účtoch. Tieto predstavovali „podiel robotníka na kapitáli závodu“. Baťa tieto zdroje využíval na financovanie rozvoja podniku. Baťa sám o svojom systéme hovoril: „Úlohou, ktorú som si pred seba postavil, nebolo vybudovať podnik, ale formovať ľudí. Baťa kládol veľký dôraz na plánovanie, a to plány polročné, týždenné a denné. Súčasťou každého rozhodnutia bola ekonomická kalkulácia. Výraznú funkciu v riadení mala podľa neho stimulácia pracovníkov, založená na samostatnosti a zodpovednosti. Zavedenie pásovej výroby vyžadovalo plnenie skupinových úloh a dobrú koordináciu práce.

Vyžadoval vysokú kvalitu odovzdanej práce.

I v období rozvoja modernej teórie manažmentu postupuje európsky manažment približne podobným tempom ako americký a naďalej existuje výrazné ovplyvňovanie sa obdivoch smerov. Nepopierateľné sú však špecifiká rozvoja európskeho manažmentu, spôsobené čiastočne odlišnou účelovou orientáciou metodík, ale aj rozdielnymi kultúrno-sociálnymi podmienkami. Z osobností, ktoré sa najmä v poslednom období zaslúžili o rozvoj európskeho manažmentu sú:
Angličania: W. Goldsmith, D. Clutterbuck a Kurt Nagel – ktorý medzi rozhodujúce kľúče k úspešnosti podniku zaraďuje:
stratégiu, organizáciu, štýl riadenia, ľudské zdroje, informačné systémy a orientáciu na zákazníkov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk