Rozdielny hospodársky vývoj, špecifický charakter spoločenského prostredia, historické a kultúrne odlišnosti sú základnými príčinami rozdielnej úrovne a charakteru manažmentu v rôznych geografických oblastiach. V súčasnosti možno z globálneho hľadiska hovoriť o troch druhoch manažmentu, ktoré sú dominantné:
• americký manažment,
• európsky manažment,
• japonský manažment.

Manažment vznikol v Spojených štátoch amerických. Americký manažment má od svojich počiatkov dodnes veľkú autoritu nielen doma, ale aj vo svete. Jeho príťažlivosť vzrástla najmä po druhej svetovej vojne.
USA mali veľmi dobré podmienky na rozvoj manažmentu. Krajina oplývala prírodným bohatstvom, prisťahovalecké vlny zabezpečili dostatok pracovnej sily, boli utvorené dobré legislatívne podmienky na podnikanie, čo spôsobilo prudký industriálny rozvoj. Okrem toho USA nepostihli svetové vojny. Do šesťdesiateho roku 20. storočia Spojené štáty americké vytvárali viac ako 50 % svetovej produkcie.
Po druhej svetovej vojne rozvinutý americký priemysel vzbudil pozornosť celého sveta. Západná Európa, Japonsko a novoindustrializované krajiny rýchle preberali americké technológie, priemyselné poznatky a osvojovali si americký manažment spolu s jeho terminológiou.
Americké firmy už nemajú zakaždým vedúce postavenie. Znamená to, že americký manažment mal a má z času na čas aj isté úskalia a problémy.
Európsky manažment má podobné charakteristiky ako americký manažment. Využíva rovnaké alebo podobné princípy, metódy a postupy, a preto je často označovaný ako euro-americký manažment resp. západný manažment.
Rozvoj vedeckého manažmentu v Európe je datovaný od začiatku 20. storočia. Jeho rozvoj bol pribrzdený 1. a 2. svetovou vojnou. Ako v USA, tak aj v Európe sa prvopočiatky manažmentu orientujú na organizáciu a riadenie výrobného procesu. Predstavitelia intuitívne presadzovali požiadavku, že dobrý inžinier by mal byť zároveň ekonómom. K najznámejším patrili napr. vo Francúzsku Charles Dupin, v Nemecku Werner von Siemens, v Československu Tomáš Baťa,...
Po druhej svetovej vojne vyspelý americký priemysel upútal pozornosť aj západnej Európy. Vyspelá hospodárska Európa rýchlo preberala americké technológie, priemyselné poznatky. Poznatky amerického manažmentu si osvojovala spolu s jeho terminológiou. Implementácia amerického manažmentu do európskych krajín však nebola len kopírovaním.

Vzhľadom na historický vývoj a národné odlišnosti existovali isté osobitosti aj v jednotlivých krajinách, hlavne v ekonomickej a sociálnej oblasti. Rozdiely sú badateľné v manažmente škandinávskych krajín, Nemecka, Francúzska, Talianska a iné.
Kvalitatívne zmeny v manažmente európskych krajín spôsobila transnacionalizácia. Globalizačné procesy v rámci Európskej únie spôsobujú, že v euro-manažmente sa vo väčšej miere prejavujú konvergenčné procesy /výrobné stratégie, logistika, optimalizácia výrobných systémov/, ktoré je potrebné zosúladiť s divergentnými silami /preferencia zákazníkov, národné politiky a i./. Divergentné sily alebo faktory umožňujú rozlišovať osobitosti manažmentu aj vnútri EÚ v krajinách: škandinávskych,
 anglosaských,
 germánskych,
 francúzskych,
 taliansko-španielsko-portugalských.

Škandinávske krajiny kladú najväčší dôraz na sociálne istoty a vymoženosti. Prevláda individualizmus. Kritizujú sa niektoré negatívne stránky, ako sú dĺžka odpracovaného času, pracovná výkonnosť, daňový systém a pod. V anglosaských krajinách je snaha vyhnúť sa neistotám, čo rozvíja byrokraciu. Individualizmus je dominantný rovnako ako u ostatných severných susedov. Tieto krajiny, hlavne Veľká Británia a Holandsko, majú najbližšie k americkému manažmentu. Nemecko prevzalo po druhej svetovej vojne americké poznatky a uplatnilo ich vo svojich podmienkach. Zaviedlo odlišný systém výroby. Americký systém výroby sa najviac opiera o techniku, nemecký najmä o ľudí. Kým v USA sa človek stane robotníkom, keď nastúpi do práce a zaučí sa, v Nemecku podstúpi najprv niekoľkoročnú učebnú prípravu a dostane diplom. Za jeho najväčšiu zvláštnosť sa považuje vedecky /nielen technicky/ vzdelaný inžinier, továrenský majster /s priemyselnou školou/ a kvalifikovaný robotník. Viacerí autori tvrdia, že jedine v Nemecku sa podarilo zaviesť spolurozhodovanie pracovníkov, ktoré po určitom experimentovaní našlo svoje miesto a viedlo k „priemyselnej spolupráci kapitálu a práce“. Nemecké hospodárstvo má stále rastúcu krivku a čoraz významnejšie postavenie v Európe. Jeho expanzia na východ sa prejavuje najenergickejšie.
Francúzsky manažment stavia na tradícii. Charakterizovala ju štátna kontrola hospodárstva, čo sa prenieslo aj do podnikov, hlavne štátnych priemyselných, ďalej do organizácií verejnej správy, bankovníctva, poisťovníctva. Autoritatívny štýl vedenia, spojený so silou osobnosti a rozhodnosťou, sa od francúzskych manažérov vyžaduje.

Veľké osobnosti ako Ludvík XIV., Napoleon I., generál de Gaulle a ďalší výrazne ovplyvnili dnešnú francúzsku kultúru riadenia. V južných krajinách /Taliansko, Španielsko a Portugalsko/ prejavujú menej pochopenia pre individuálnosť ako v severských krajinách. Panuje tu menšia tolerantnosť k životným a pracovným neistotám. Obľuba hierarchických štruktúr evokuje byrokraciu. Oproti severským krajinám je rozdielny pohľad aj na spoločenský dôraz na prácu a kariéru, účasť žien v manažérskych funkciách, štýl riadenia, organizačné systémy a vzťah medzi verejným a súkromným sektorom.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Rozdiely medzi americkým a európskym manažmentom