Nové tendencie v organizovaní

Spolu s organizačnou štruktúrou tvoria druhú manažérsku funkciu a sú veľmi starostlivo skúmanou a študovanou oblasťou manažmentu. Organizovanie je proces stanovenia potrebných činností vo vzájomných väzbách.

Smery rozvoja moderného amerického manažmentu sa opierajú o rôzne klasifikácie myšlienkových smerov. Tu treba zdôrazniť manažérsky typ práce, niekoľko neexistuje recept na unifikovaný, univerzálne platný manažment. Je viacej typov manažmentu, reprezentovaný viacerými školami a smermi. V každom prípade manažment sleduje zámer pripraviť pracovníkov, ktorí o tento typ majú záujem a predpoklady k nemu. Musia si osvojiť objektívne nevyhnutný spôsob správania v trhovej ekonomike a musia byť schopní i pripravení tento nový spôsob správania aplikovať pri riadení podriadených pracovníkov a pracovných kolektívov. Musia pružne a pohotovo reagovať na denne sa meniacu situáciu na trhu práce, kapitálu a tovaru. Rýchle, presné a správne rozhodnutia znamenajú vyšší zisk , ťažkopádne a nekvalifikované stratu, prípadne bankrot.

Klasifikácia amerického manažmentu vychádza z nasledovných myšlienkových prístupov:

- procesný prístup
- psychologicko – sociálny prístup
- kvalitatívne prístupy
- systémové prístupy


Trendy ďalšieho rozvoja manažmentu

Pre rozvoj manažmentu sú zaujímavé práce autorov:
§ Druckev
§ Ackoff
§ Toffler
§ Raymond

Zaoberajú sa „sociálnou ekológiou“, postihujú otázky doby, ktorá začala vedecko - technickým pokrokom. Upozorňujú na nevyhnutnosť zmien v manažérskom myslení a konaní, ktoré vyplýva z kvantitatívnych zmien riadených procesov.

Druhá vlna začína v období priemyselnej revolúcie v USA okolo roku 1870 so sklzom po ukončení občianskej vojny. Nastupuje rozvoj priemyslu. Ľudia a tým aj riadenie opustili svoju závislosť na poľnohospodárstve. Do popredia vstupuje podnikateľská činnosť, organizácia práce trh a jeho problémy – konkurencia, monopol , hierarchické riadenie.
Súbor zásad druhej vlny môžeme zhrnúť nasledovne:
ü štandardizácia a normovanie
ü špecializácia
ü synchronizácia
ü koncentrácia
ü maximalizácia
ü centralizácia

Úvahy k druhej vlne nachádzajú svoje vyjadrenie v troch základných myšlienkach:

1. Príroda sa má využiť, človek má vládnuť nad prírodou. Zatiaľ ju drancuje a ničí, a preto narastá problém ekológie.
2. Ľudia majú vládnuť nad sebou. Okrem prírody ľudia majú na starosti aj svoj vlastný vývoj.

Treba priznať, že základom je prirodzený výber, čím sa myslí to, že civilizácia druhej vlny by mala byť nahradená všetkým ostatným.
3. Realizácia pokroku – vyjadruje, že ľudstvo smeruje k lepšiemu životu. To bol dôvod, prečo sa vítala každá nová cesta.


Druhy a počet stupňov organizácie

Vertikálna členitosť organizačnej štruktúry organizácie sa prejavuje v jej hierarchicky usporiadaných stupňoch. Je výslednicou dvoch stupňov:
ü základných stupňov
ü medzistupňov

V podnikoch existujú rozličné druhy základných stupňov. Najčastejšie sú to:
§ podnik
§ závod
§ prevádzka
§ dielňa

Podľa počtu a druhov základných stupňov riadenia v podnikoch sa vyskytujú najmä tieto varianty vertikálnej členitosti ich organizačnej štruktúry:
1. jednostupňová
2. dvojstupňová
3. trojstupňová
4. štvorstupňová
5. viac ako štvorstupňová


Tretia vlna začína v období rozvoja informačnej technológie, okolo roku 1970. Rozvoj je založený na primáte dostupu, zvládnutí a využití informácií. Závislosť na prírode sa zmenšuje. V porovnaní s minulosťou rastie podiel činností zabezpečujúcich informácie a služby, klesá podiel činností spojených s priemyslom a poľnohospodárstvom.

Štvrtá vlna prispela k utriedeniu poznatkov o potrebách moderného amerického manažmentu v období prudkého vedecko – technického rozvoja.
Formulované kľúčové tendencie rozvoja americkej spoločnosti boli zhrnuté do nasledovných téz:
1. Od industriálnej k informačnej spoločnosti
2. Od vynútenej technológie k vyspelej technológii s vysokou citlivosťou
3. Od národného k svetovému hospodárstvu
4. Od krátkodobosti k dlhodobosti
5. Od centralizácie k decentralizácii
6. Od inštitucionálnej pomoci ku svojpomoci
7. Od reprezentatívnej k participačnej demokracii
8. Od hierarchie k sieťovým štruktúram
9. Posun zo severu na juh
10. Posun od voľby buď – alebo k viacnásobnému výberu.

Zdroje:

Alexy,Sedlak -