Len veľmi malý počet pracovníkov, tejto skupiny nastupuje do nového zamestnania na základe ponuky firmy.

V japonskej firme sa pri nábore nových pracovníkov kladie dôraz na osobnosť a charakterové vlastnosti uchádzača v snahe zabrániť poškodeniu medziľudských vzťahov vo firme. Kritériom prijatia do zamestnania spravidla nie je odborná kvalifikácia, ale všeobecná úroveň vzdelania, meraná ukončeným školským vzdelaním. Tradičným znakom japonského personálneho riadenia je skutočnosť, že nie sú jednoznačne definované požiadavky na určitú pracovnú činnosť. Za rozhodujúce kritériá pre prijatie uchádzača o pracovný pomer v jednotlivých firmách sa považujú:
1. charakterové vlastnosti uchádzača
2. postoj (vzťah) k firme
3. schopnosti a vedomosti
4. ambície
5. pôvod
Pohovor s uchádzačmi sa uskutočňuje jednotne 1. novembra. To je jediný termín, kedy sa absolvent môže zúčastniť pohovoru vo firme s celoživotným pracovným pomerom a zároveň jediná príležitosť takýto pracovný pomer získať. Niektoré firmy majú vypracované dohody s univerzitami a univerzity im odporúčajú svojich vybraných absolventov. Tieto firmy akceptujú iba odporúčaných absolventov danej univerzity.

Výber a rozmiestňovanie:
Výber a rozmiestňovanie kádrov sú tesne spojené s primárnou rotáciou novoprijatých pracovníkov firmy. Tradícia celoživotného pracovného pomeru v japonskej priemyselnej firme vytvára podmienky na uplatňovanie zásady, podľa ktorej všetky vedúce funkcie sa obsadzujú pracovníkmi s permanentným statusom, t.j. pracovníkmi, ktorí nastúpili do pracovného pomeru vo firme ihneď po skončení štúdia. Pre kádrovú prácu v japonskej priemyselnej firme je charakteristické, že pri rozmiestňovaní kádrov sa kladie dôraz na dve rozhodujúce kritériá:
1. vek pracovníka
2. schopnosti pracovníka.
S všeobecnou platnosťou možno povedať, že funkcie nižších vedúcich sa obsadzujú automaticky. To znamená, že každý pracovník, ktorý ukončil primárnu rotáciu a bol zaradený do kádrových rezerv pre vedúcich, po krátkom čase (1 až 2 roky) je poverený funkciou vedúceho subsekcie, resp. vedúceho sekcie. Pre rozmiestňovanie kádrov je rozhodujúce vzdelanie, ktoré determinuje nielen riadiacu, ale aj ostatnú ľudskú činnosť. Osobitosťou kádrovej práce v japonských priemyselných firmách je skutočnosť, že do kádrových rezerv pre vedúce funkcie sa nezaraďujú ženy. Možno povedať, že v japonskej firme tzv. managerské funkcie sú takmer výlučne vyhradené mužom. Služobný postup najmä na vyššie funkcie sa prakticky vťahuje iba na mužov, ale iba na tých, ktorým firma poskytla permanentný status. Pracovníci, ktorí nastúpili do zamestnania ako tzv. mid-karier pracovníci, t.j. menili zamestnávateľa, vedúcu funkciu prakticky nemôžu vykonávať.