Tretie obdobie, ktoré sa začalo koncom 60-tych rokov, kedy bola filozofia managerizmu kriticky prehodnotená, doterajšia prax sa ukázala ako neúčinná, a preto bolo potrebné formulovať nové, účinnejšie prvky filozofie managerizmu


IV. VPLYV AMERICKÉHO MANAGEMENTU NA JAPONSKÝ SYSTÉM RIADENIA

Po porážke Japonska v 2. svetovej vojne krajina prešla mnohými zmenami. Bezprostredne po skončení vojny bola prijatá nová ústava. Taktiež bola reformovaná aj výchovno-vzdelávacia sústava. Elitný systém imperiálnych univerzít bol nahradený americkým výchovno-vzdelávacím systémom.
Jednou z rozhodujúcich reforiem v hospodárskej oblasti bolo zrušenie zaibatsu (združenie priemyselných podnikov v predvojnovom Japonsku, na čele ktorého stála banka). Bol prijatý nový „Komerčný kódex“ a Japonsko prijalo americkú koncepciu hospodárskej súťaže. V snahe podporiť hospodársku obnovu krajiny pristúpili v Japonsku k racionalizácii tradičného prístupu k riadeniu. K racionálizácii sa pristúpilo predovšetkým v týchto najdôležitejších oblastiach:
1. tréningové kury pre vrcholových vedúcich
2. zdokonaľovanie práce majstrov
3. programy industriálnej racionalizácie

Tréningové kurzy pre vrcholové vedenie firiem:
Hlavným dôvodom pre vznik tohto druhu kurzov bol japonský prístup k rozhodovaniu, ktorý je príliš časovo náročný.
Kurz bol osemtýždňový a prednášky boli zamerané na tri oblasti:
1. ciele firmy
2. organizácia firiem
3. kontrola - v praxi sa začala presadzovať tendencia systematického prístupu ku kontrole akosti produkcie
Modifikácia organizácie riadenia:
Úloha jednotlivých riaditeľov a managerov všeobecne nebola v tradičnom systéme jasne stanovená. Po zmenách bolo stanovené, že najnižšou úrovňou v riadení firmy je funkcia majstra, resp. vedúceho sekcie, vedúci oddelení a vedúci divízií predstavujú stredný stupeň a riaditelia vrátane prezidenta firmy tvoria vrcholové vedenie firmy.
K ďalším zmenám v japonskej firme došlo v dôsledku vzniku odborov. Odbory vyžadovali stabilný príjem pre zamestnancov, zrušenie formálnych rozdielov medzi kľúčovými a mid-karier pracovníkmi. Dôraz kládli predovšetkým na zrušenie diskriminačného statusového systému. Mnohé firmy vyšli v ústrety tejto požiadavke a namiesto statusového systému zaviedli funkčnú kasifikáciu pracovníkov, ktorá člení zamestnancov na tieto skupiny:
1. manuálne pracujúci
2. technici
3. administratíva
4. vedúci pracovníci
5. pracovníci so zvláštnym poslaním (napr. závodná stráž, zdravotnícky personál...)


V. ORGANIZACNÁ STRUKTÚRA JAPONSKEJ PRIEMYSELNEJ FIRMY

Právne postavenie priemyselnej firmy v Japonsku stanovuje „Komerčný kódex“ (Yúgenkaishahó), voľne preložené - Obchodný zákonník.