Za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov tohto prístupu môžeme považovať nemeckého sociológa Maxa Vebera, ktorý sa sústredil iba na formálnu organizáciu. Behavioristická teória manažmentu

Základné teórie sú behavioristické vedy, ktoré sa orientujú na človeka (psychológia, sociológia, ergonometria...)
Základné momenty tejto teórie spracovala Mary Folletová. Všeobecne sa za zakladateľa teórie medziľudských vzťahov považuje americký sociológ Elton Mayo, ktorý bol teoretikom. Pred 2. svetovou vojnou rozvíjal tieto teórie Chester Bernard, ktorý bol praktikom. Pokúsil sa skúmať podstatu a vzťahy formálnej a neformálnej organizácie a skúmal motiváciu ľudí. Nová teória manažmentu

Po 2. svetovej vojne vstupujú do teórie manažmentu rôzne vedné disciplíny ako napr. kybernetika, operačná analýza, všeobecná teória systémov. V novej, modernej teórii manažmentu sú dôležité tieto hlavné smery:

a) rozhodovací prístup - je charakteristický tým, že jeho zástancovia sa sústreďujú na racionálny postup v rozhodovaní, čo súvisí najmä s vypracovávaním variantov rozhodovania, ktoré nám umožňujú prijať efektívne riešenia,
b) matematický prístup - uplatňujú sa rôzne matematické vedy, poznatky operačnej analýzy a kybernetiky,
c) systémový prístup - predstavitelia tohto prístupu sú považovaný za zakladateľov všeobecnej teórie systémov(Ludwig von Bertalanffy), kybernetiky

Pragmatizmus

Pragmatizmus je založený na analýze zhodnotení a zovšeobecnení kladných a záporných skúseností manažérskej praxe. Za hviezdu prvej veľkosti je považovaný Peter Drucker. Podľa neho musia manažéri vykonávať 5 základných činností:

1. stanovenie cieľov,
2. organizovanie práce,
3. motivovanie a komunikácia,
4. meranie a hodnotenie výsledkov práce,
5. zabezpečovanie kvalifikačného rastu pracovníkov. Prvú z činností podrobne rozpracoval a vytvoril koncepciu MBO (riadenie podľa cieľov).




VII. PERSONÁLNE RIADENIE

V Japonsku existujú dva prúdy toku pracovných síl:
1. budúci administratívni a vedúci pracovníci
2. pracovníci robotníckej kategórie
Nástup do zamestnania je jednotný a realizuje sa k 1. aprílu, t.j. v čase, keď sa skončil školský rok. Systém náboru nových pracovníkov, ktorý v súčasnoti v Japonsku dominuje, poskytuje absolventom škôl jedinú príležitosť na celoživotné zamestnanie vo firme. Trh pracovnej sily sa dá rozdeliť na:
1. Primárny trh - má určité výhody vyplývajúce zo vzdelania a v dôsledku toho možnosť zamestnania vo veľkej firme. Absolvovanie niektorej známej univerzity sa považuje za „licenciu“ na vstup do dobrej firmy.