Sledovali ekonomické problémy, politické škandály, studenú i skutočnú vojnu, podvody v podnikaní a „boomersov“, ktorí drzali rozhodovanie na pracovisku pevne v svojich rukách. Generácia X sa vzoprela tomuto spôsobu zivota. Nechceli, aby ich pohltila práca. Tá je pre nich zdrojom príjmov, ale rozhodne nie zdrojom sebahodnoty. Sústredujú sa na súkromie a zivot pre nich zacína, len čo sa za nimi zavrie brána podniku. Spochybňujú autoritu, odporujú svojim nadriadeným a búria sa proti starým spôsobom myslenia. Odmeny a benefity na pracovisku ich nemotivujú natoľko ako generáciu ich otcov. Majú výrazne nižšie sklony k lojálnosti voči zamestnávateľovi a mnohí majú podnikateľské úmysly, alebo sa správajú podnikateľsky voči zamestnávateľovi. Chcú mať autonómiu a možnosť podieľať sa na rozhodovaní o dlhodobom smerovaní svojho podniku. Táto generácia si vyzaduje celkovo iný prístup ako generácie pred ňou. Tie manazérske štýly, ktoré boli vhodné pre generáciu 50. rokov a pre „boomersov“, celkom stroskotajú pri Generácii X. Navyše dochádza ku konfliktom na pracoviskách, kde sa stretávajú všetky tri generácie so svojimi diametrálne odlišnými hodnotami. Ekonomické prezitie podniku si však vyzaduje, aby podnik bral do úvahy potreby a ocakávania všetkých svojich zamestnancov. Takze vzniká otázka: čo vlastne chce Generácia X? Podľa Claire Rainesovej, autorky knihy „Beyond Generation X: A Practical Guide for Managers“, chcú uznanie, pružné pracovné podmienky a plnohodnotný súkromný život, rovnako ako príjemné (tímové) pracovné prostredie, príležitosť osobne rásť a skúšať nové veci, možnosť vyjadrovať sa k veciam pracovným a manažérov, ktorí berú jeden meter na seba i na podriadených. Ak takéto prostredie nedostanú, ochotne sa zdvihnú a pôjdu si ho hľadať inam. Nenechajú sa obalamutiť motivačnými frázami alebo vidinami budúcich odmien. Ako riadiť túto rôznorodost? - Pre riadenie rôznorodosti je podstatný prístup k motivácii pracovníkov. Spokojní zamestnanci mávajú rôzne motívy. Jeden uprednostňuje benefity a plat, ktorý mu podnik ponúka. Iný sa cíti nedostatocne zaplatený, ale vyhovujú mu možnosti rastu a postupu, pretože jeho podnik sa rýchlo vzmáha. Ďalší zas potrebuje silne konkurenčné vnútropodnikové prostredie, aby sa mal kde realizovať. Napriek tomu podniky v svojom riadiacom štýle a v svojich motivačných technikách pristupujú k rôznorodým zamestnancom najčastejšie rovnostársky - majú jeden systém odmeňovania pre všetkých, jeden pracovný čas, jeden typ kariérového rastu. A väčšinou celkom mylne predpokladajú, že ľudia pre nich pracujú len kvôli peniazom.