Podobne i zahranicné spolocnosti majú pocit diskriminácie.
Druhý problém býva casto spojený s vysoko kontextualnou povahou praktík japonského riadenia, co casto môze viest k nejasným vztahom, pravidlám a procedúram vo vztahu k subdodávatelom, spolupracujúcim spolocnostiam a ludom, ktorí do spolocnosti nastúpia. Tretí problém je zviazaný s metódou riadenia, ktorá ludí priviaze k spolocnosti tak, ze jej venujú podstatnú cast svojho zivota. Mimo práce a po odchode do dôchodku stratia zmysel zivota a nedokázu sa z neho tešit. Majú extrémne problémy adaptovat sa na zivot bez práce. V poslednom období sú tiez casté prípady infarktov z dôvodu prepracovania. Štvrtý problém je nedostatok inovácie a kreativity ako dôsledok tzv. „seniority" systému. Napriek tomu, ze potreba zlepšovania je stále vo vedomí Japoncov, zrodenie revolucných myšlienok nebýva casté. To je dôvod, preco Japonsko zostáva v nových technológiach za USA. Zmeny v japonskom štýle manazmentu
Mnohé japonské spolocnosti adaptujú v dôsledku nových informacných technológii nový prístup k riadeniu. Zavedením manazérskych IS má top manazment okamzité informácie o stave spolocnosti, cím sa eliminuje postup informácie cez hierarchiu vedúcich. Pracovný cas v mnohých spolocnostiach sa skracuje, firmy nútia svojich pracovníkov vybrat si dovolenku. Vo vývoji a výskume si pracovníci urcujú sami pracovný cas. Vo firmách, ktoré sú vystavené silnej konkurencii a rastúcemu trhu je pracovný postup zalozený len na schopnostiach pracovníkov. Mení sa tiez mzdový systém. Mzda nerastie az do dôchodku, ale v strede kariéry zacne klesat, pokial pracovník stagnuje na rovnakom mieste. Mladí ludia zacínajú casto menit miesto po získaní urcitej praxe a hladajú lepšie uplatnenie. Medzi mladými ludmi je tendencia vyhnút sa tradicnému tazkému priemyslu, pretoze to povazujú za „3K", t. j. „kitsui" (tazké), „kitanci" (špinavé) a „kiken" (nebezpecné). Filozofia riadenia, ktorá uprednostnovala trpezlivost a pracovitost co spôsobovalo zvyšovanie napätia, je postupne nahradzovaná predstavami o vytvorení „civilizovanej atmosféry". Vplyv internacionalizácie spôsobil tiez zmeny v štruktúre práce, získavaní cudzincov pre prácu v zahranicných pobockách a tiez v personálnej práci. Tradicný japonský štýl riadenia sa prispôsobuje medzinárodnym trendom, co je dôsledok globalizácie ekonomiky a tiez mnoho japonských manazérov pôsobilo v zahranicí, prípadne tam študovali.Internacionalizácia japonských spolocností má za dôsledok, ze japonské spolocnosti v zahranicí uplatnujú síce japonský štýl riadenia, avšak nie v takej miere ako doma, predovšetkým vzhladom na iné kultúrne pozadie v danej krajine. Japonské firmy sú rozlozené po celom svete, ale predovšetkým vo Východnej a Juhovýchodnej Ázii, Severnej Amerike a Európe.