Maximalizácia v podniku

Maximalizácia sa dá v podniku dosiahnuť rôznymi spôsobmi. Dôležitými prvkami pri maximalizácii sú komplexnosť a dynamika. Rýchle zmeny poznatkov a skúseností vyžadujú nové myslenie a vízie pri zakladaní podnikov resp. zmenách v podnikoch a ich realizáciu v stále kratšom čase. Toto platí pre podniky všetkých dimenzií avšak najmä pre malé a stredné podniky. Mnohé podniky sú konfrontované s potrebou rozsiahlych štruktúrnych zmien, potrebou rýchlo reagovať na zmeny konkurenčných podmienok, na trhové zmeny, na požiadavky zákazníkov a to v stále kratšom čase. Hlavné príčiny tohto javu sú nasledovné:
• globalizácia trhov a konkurencie
• prevaha ponuky nad dopytom na mnohých tradičných trhoch
• skracovanie cyklov životnosti výrobkov
• stupňovanie konkurenčnej intenzity a dynamiky
• všeobecná zmena hodnôt
• reorganizácie štruktúr podnikov
• požiadavka nových koncepcií, metód a nástrojov
Aby bolo možné zavádzať vnútorné avšak navonok orientované zmeny, je potrebná inovácia a schopnosť prispôsobovania sa. Cieľom musí byť hľadanie metód a nástrojov zodpovedajúcich komplexnosti a dynamike rozvoja. Z tohto vyplýva potreba organizačnej flexibility a orientovania sa na kontinuálne organizačné zmeny. Kto si chce zabezpečiť podnikateľský úspech musí investovať do realizácie vízií a stratégií a týmto do procesov zmien.

Kontinuálne a diskontinuálne zlepšovanie
Výsledky podniku sú produktom vnútropodnikových procesov. Manažment takýchto procesov vyžaduje: stanovenie cieľov, tvorbu postupov na dosiahnutie cieľov a poskytnutie potrebných personálnych, finančných a materiálnych kapacít. Ďalej je potrebné vytvorenie vhodného hodnotiaceho systému, aby bolo zabezpečené dodržanie stanoveného plánu a tiež aby bolo možné analyzovať odchýlky, po splnení úloh. Implicitne tento postup umožňuje kontinuálne zlepšenia všetkých aktivít. Často však tieto krokové zmeny nestačia na vzrast výkonnosti na požadovanú úroveň. Takúto zmenu však nemožno dosiahnuť kontinuálnym ale diskontinuálnym (skokovým) zlepšením Takúto zmenu možno dosiahnuť hľadaním a aplikáciou nových spôsobov a ciest na dosiahnutie potrebnej skokovej zmeny výkonnosti procesov.

Veľmi vhodnou metódou hľadania takéhoto riešenia je metóda benchmarkingu ktorá je už dávno štandardnou metódou manažmentu veľkých podnikov.

"Benchmarking je používanie systematických metód na porovnávanie seba s inými a nachádzanie lepších ciest a spôsobov ako robiť svoju prácu."

Základná myšlienka benchmarkingu je jednoduchá: "Aby bolo možné obstáť v konkurencii, musia byť výkony podniku trvalo prispôsobované a zlepšované" a to nie len na lokálnej ale i na globálnej úrovni. Benchmarking je teda hľadanie úspešných praktík a postupov iných podnikov (a to nie len vo vlastnom konkurenčnom prostredí) s cieľom adoptovať ich a takto zlepšovať vlastnú výkonnosť (Benchmarking je kontinuálny proces). Benchmarking nie je "kopírovanie" iných ale porovnávanie sa porovnávanie sa s vhodným (najlepším) tzv. "benchmarkom", pochopenie a znalosť jeho úspešných praktík a na tomto základe byť schopným vyvinúť vlastné avšak lepšie riešenia. Vhodný "benchmark" sa veľmi často nachádza mimo vlastného konkurenčného prostredia - tu je menej informačných bariér.

Metodika benchmarkingu
Predpoklady: Benchmarking môže byť zmysluplne implementovaný vtedy keď:
• je potreba skokového (výrazného) zlepšenia výkonnosti
• sa týka komplexného procesu, aby boli náklady v akceptovateľnom vzťahu k dosiahnutým výsledkom
• je dostatok zdrojov pre projekt benchmarkingu
• existujú iné podniky v potenciálne lepšej pozícii
• je vo vlastnom podniku ochota realizovať organizačné zmeny

Priebeh benchmarkingu
Rozsiahly projekt benchmarkingu je potrebné rozčleniť na jednotlivé na seba logicky naväzujúce kroky (fáze). Prednosti takejto "fázovej koncepcie" sú nasledovné:
• vytvorenie ohraničených a prehľadných častí
• redukcia rizika možného prerušenia
• flexibilita - dobrou prispôsobiteľnosťou na rôzne rámcové podmienky
• krokové zmenšovanie neistôt a nepresností
Pri prechode z jednej fáze do ďalšej môžu byť uskutočnené spoločné diskusie partnerov benchmarkingu. Cieľom takýchto diskusií je prezentácia vlastných výsledkov v danej fáze ako aj vzájomná výmena skúseností a zhodnotenie potenciálov zlepšenia resp. ich konkretizácie.

Najčastejším je členenie do nasledovných 5 fáz:
Fáza 1: Definícia a plánovanie
• definovanie cieľov benchmarkingového projektu
• vytvorenie projektovej skupiny / plánovanie organizácie projektu
• schematická prezentácia cieľového procesu a jeho dokumentácia
• stanovenie metód získavania interných údajov
• identifikácia potenciálnych benchmarkingových partnerov / kontaktovanie partnerov
Fáza 2: Interná analýza
• získanie základných údajov sledovaného procesu
• konkretizácia sledovaného procesu
• modelovanie a analýza procesu
• doplňovanie relevantných hodnotiacich veličín a výkonových indikátorov
• získavanie ďalších potrebných interných údajov
Fáza 3: Porovnávanie a analýza / identifikácia potenciálov zlepšenia
• porovnávanie základných hodnotiacich parametrov
• výber vhodných parametrov pre benchmarkingový proces
• získavanie údajov u benchmarkingových partnerov
• spoločná tvorba podrobného dotazníka
• návšteva benchmarkingových partnerov - vzájomná konzultácia
• porovnávanie a hodnotenie
• identifikácia silných stránok - potenciálov zlepšenia
• vlastná interpretácia výsledkov
Fáza 4: Plán opatrení / príprava implementácie
• interná prezentácia výsledkov
• stanovenie reálnych cieľov a určenie priorít
• vypracovanie plánu opatrení / stanovenie stratégie zlepšenia
• vypracovanie plánu projektu
Fáza 5: Realizácia / implementácia zlepšení
• realizácia a riadenie jednotlivých akcií a opatrení
• overovanie realizácie (kontrola dosiahnutia cieľov)
• interná prezentácia výsledkov / ukončenie projektu
• zhodnotenie a dokumentácia výsledkov projektu
Uvedený postup implementácie benchmarkingu je len schematickým znázornením umožňujúcim pochopiť podstatu metódy benchmarkingu ako nástroja podnikového manažmentu. Vzhľadom na to že tento systém benchmarkingu preberajú i ďalšie krajiny EÚ a dochádza k jeho unifikácii, pravdepodobne bude tento spôsob benchmarkingu rozšírený na celú EÚ a potom zúčastnené podniky budú moc získať informáciu o svojej pozícii v rámci celého vnútorného trhu.