1. ročník krúžok 416 Lucia Komorovská
KONFLIKT, FRUSTRÁCIA, STRES V PRACOVNEJ MOTIVÁCII

Konflikt
Psychický stav stretnutia dvoch alebo viacerých protichodných, ale približne rovnako intenzívnych, ale pohnútok, z ktorých každá si vyžaduje odlišné až nezlúčiteľné konanie ( reakcie ). Je súčasťou rozhodovania, a to fázy pred vykonaním rozhodnutia.
Konflikt vyvoláva napätie ktoré sa po jeho vyriešení rozplynie. Ak je konflikt dlhotrvajúci a veľkej intenzity, napätie sa hromadí a spája sa so strachom, čo potom vedie k neuróze. Môže ísť o protirečivé podmienky, o protirečivosť medzi želaním a povinnosťou, medzi potrebami a morálnymi princípmi, medzi potrebou sebauplatnenia a nadmernými nárokmi na výkon, o protichodné postoje a podobne. K neuróze vedie najmä chronický, ťažko riešiteľný konflikt, ktorý sa týka osobne veľmi významnej oblasti alebo dôležitých medziľuských vzťahov. Ide o zážitok rozpornosti a momentálnej neriešiteľnosti rozpornej situácie alebo priamo situácie interpersonálneho sporu, čo označujeme termínom konfliktná situácia. Na mládež konfliktne pôsobí nedorozumenie s rodičmi, učiteľmi, staršími, nesplnenie potreby, sociálne ohodnotenie, sebauplatnenie, ako aj konflikt medzi želaniami a morálnymi princípmi. Podľa neofreudizmu sa konflikty rodia na základne anxiety dieťaťa, zo strachu, že by mohlo byť „izolované a bezmocné v potenciálne hostilnom svete“. Psychologicky je významné sledovať spôsoby riešenia konfliktných situácii a spôsoby vyrovnávania sa s konfliktmi. Osobitné spôsoby riešenia alebo odreagovania konfliktov ponúka psychoterapia. Konflikty delíme na:
1. Interpersonálne – medzi dvoma ľuďmi ( rodina, škola, pracovisko )
2. Intrapersonálne – vnútorné, osobné
3. Skupinové – a) vo vnútri skupiny
b) medzi skupinami
Frustrácia
Duševný jav vyvolaný objektívne alebo subjektívne neprekonateľnými prekážkami pri dosahovaní cieľa. Frustrujúca situácia – situácia merania aktivity sústredenej na dosiahnutie cieľa. Menšia miera frustrácie energetizuje organizmus, pôsobí motivačne, pomáha prekonávať prekážky. Platí to však len po hranicu individuálnej znášanlivosti frustrácie, ktorú nazývame frustračná tolernacia. Ak sa prekážka nedá prekonať, človek hľadá náhradný cieľ alebo sa ju usiluje obísť, čo vedie k únikovým formám správania. Častá frustrácia vedie k regresu, poklesu správania, alebo motivácie, ale aj k agresivite, čo študoval S.