storočie
- prví autori, ktorí sa zaoberali fungovaním rozvíjajúcej sa ekonomiky v západnej Európe
- pomohla vytvoriť základy pre ďalší rozvoj ekonómie
- podmienky, ktoré viedli k vzniku scholastiky
- spoločnosť rozdelená na nevoľníkov, šľachtu, kráľovskú rodinu a cirkev
- pôdu vlastnili kráľ a cirkev
- kráľ dával pôdu do užívania šľachte, ktorú si tým zaviazal povinnosťami voči nemu, právo užívať pôdu bolo dedičné z otca na syna
- nevoľník platil za užívanie pôdy svojou prácou, úrodou a peniazmi
- cirkev mala významný svetský vplyv, jej majetky boli lepšie spravované ako majetky šľachty aj preto, že jej príslušníci patrili k najvzdelanejším ľuďom spoločnosti
- scholastici – vzdelaní mnísi, pokúšali sa aplikovať náboženské princípy na svetský život, pokúšali sa vytvoriť pravidlá ekonomického života, ktoré by boli paralelou existujúcich cirkevných dogiem
- sústreďovali sa na vysvetlenie a zdôvodnenie postoja cirkvi k rôznym ekonomickým javom – rozvoj obchodu, úžera čím sa snažili priblížiť učenie cirkvi ekonomickej realite
- dichotómia – bohumilej činnosti, ktorá sa bohu páči a činnosti, ktorá nie je bohu milá. Bohu milé je všetko, čo nejako súvisí s poľnohospodárstvom, nemilé to čo súvisí s obchodom pre zisk a hlavne s úžerou

1. Tomáš Akvinský
- taliansky dominikánsky mních
- dokázal prepojiť učenie cirkvi s myšlienkami Aristotela
- zaoberal sa kľúčovými otázkami: súkromné vlastníctvo, koncepcia spravodlivej ceny, úžerníctvo
- hlavné myšlienky:
- súkromné vlastníctvo - neprotirečí prirodzeným zákonom, má slúžiť človeku podobne ako oblečenie, ktoré vzniklo ako dodatok k prirodzenej ľudskej nahote. Chudobu a komunálny spôsob života však požadoval pre tých, ktorí sa zaviazali k náboženskému životu
- spravodlivá cena – etické aspekty súvisiace s cenami. Výmena by nemala byť zdrojom obohatenia jednej z vymieňajúcich strán na účet druhej strany. Ak sa výmena uskutočňuje na trhu za účelom uspokojovania potrieb obchodujúcich strán, je oprávnená. Pri dosiahnutí zisku je oprávnená iba vtedy, ak sa zisk použije v prospech účastníka výmeny, na charitatívne účely alebo na všeobecné blaho
- úžera – za úžerníctvo považoval vyberanie úroku akejkoľvek výšky za požičanie peňazí (neskôr však scholastici zaujali k úroku miernejší postoj a pripustili jeho existenciu v prípade, že sa peniaze použijú na podnikateľské účely



Merkantilizmus
- 1 500 – 1 750
- mercati = obchodovať
- prejavil sa vo všetkých krajinách západnej Európy, najviac v Anglicku a Francúzsku
- tvorcami merkantilizmu boli obchodníci, pričom každý autor sa sústreďoval na problémy, ktoré mu boli najbližšie
- ideál merkantilistov: rast bohatstva a sily štátu a preto sa snažili nájsť najvhodnejšie opatrenia, ktoré by pomohli rastu sily a bohatstva národa
- podstata merkantilizmu: štát má regulovať až celkom kontrolovať obchod so zahraničím tak, aby sa dosahovala a udržiavala aktívna obchodná bilancia, pretože takýto stav vyvoláva a zabezpečuje príliv zlata, striebra, peňazí do krajiny. Vychádzalo sa z presvedčenia, že odlev drahých kovov zmenšuje bohatstvo štátu a ich prílev bohatstvo a moc zväčšuje a umocňuje.