Základom blahobytu štátu je preto hromadenie drahých kovov ako predpokladu bohatstva krajiny
- merkantilizmus bol prijatý ako ucelený základ štátno-hospodárskej politiky, sledoval cieľ zabezpečiť zisky z medzinárodného obchodu najvyspelejším krajinám Európy a posilniť ich medzinárodné postavenie
- merkantilizmus prispel k rozvoju priemyslu a obchodu a pochoval feudalizmus tým, že prispel k vzniku industriálneho kapitalizmu
- nástroje merkantilizmu boli zamerané na aktívnu obchodnú a platobnú bilanciu krajiny a mali protekcionistický charakter:
- zákaz odlevu drahých kovov do zahraničia
- povinnosť prevádzať výnosy z predaja v zahraničí do vlastnej krajiny
- záväzky platiť za nákupy v zahraničí formou exportu domácich hotových výrobkov
- atď.

1. Ranný merkantilizmus (monetarizmus, bullionizmus)
- William Stafford, Antoine de Montchrétien
- hlavný cieľ odporúčanej hospodárskej politiky: zhromaždiť v krajine čo najviac drahých kovov a chrániť ich pred odlevom do cudziny
- tomuto cieľu slúžila prísna kontrola zahraničného obchodu a striktne formulované zásady hospodárskej politiky štátu voči vlastným aj cudzím obchodníkom (títo museli platiť vysoké clá)
- súčasťou hospodárskej politiky bola aj podpora vlastnej ťažby drahých kovov, vedenie vojenských a koloniálnych výbojov, atď.

2. Rozvinutý (manufaktúrny) merkantilizmus
- Thomas Mun, J. B. Colbert
- hospodárska politika nezakazuje export drahých kovov, ale presadzuje aktívnu obchodnú bilanciu (teda export je väčší ako import)
- pozornosť sa začína sústreďovať nie na sféru obehu ale na sféru výroby, dochádza k rozvoju manufaktúr. Sféra výroby je považovaná za predpoklad obohacovania sa vo sfére obehu exportom tovarov
- zásahy štátu sa popri regulovaní obehu peňazí zamerali aj na rozvoj a podporu manufaktúrnej výroby určenej predovšetkým na export. Importovali sa iba suroviny pre manufaktúry a výrobky, ktoré krajina nevyrábala
- hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny je manufaktúrna výroba
- predstaviteľmi v Rakúsko – Uhorsku boli Mária Terézia a Jozef II.

3. Kolbertizmus
- J. B. Colbert – prvý minister za vlády Ľudovíta XIV.
- zmyslom hospodárskej politiky bola snaha zlepšiť štátne financie, ktoré odčerpával rozmarný život na kráľovskom dvore a časté vojny
- podporoval rozvoj manufaktúrnej výroby, ale podriaďoval ho vtedajšej mocenskej štruktúre. Kráľovské manufaktúry vyrábali predovšetkým luxusný tovar pre potreby domácej šľachty
- presadzoval stavbu komunikácií, prieplavov, podarilo sa mu rozšíriť cestnú sieť vo Francúzsku
- počas tohto 20 ročného obdobia (1 661 – 1 683) sa neúmerne preferoval rozvoj obchodu a manufaktúr na úkor poľnohospodárstva

4. Kameralistika
- G. Olbrecht, L. V. Senkendorf
- forma merkantilizmu, spôsobená výraznejšou feudalizáciou Nemecka
- učenie o zásadách riadenia administratívy financií a hospodárstva
- pozornosť sa sústredila na obohacovanie pokladní nemeckých kniežactiev
- zdôrazňovala sa najmä praktická stránka finančného hospodárenia

5. Teória samoregulovania obchodnej bilancie
- David Hume
- 1. export prevyšuje import → prílev drahých kovov vyvoláva aktívnu obchodnú bilanciu → zvýšenie cien v krajine.