referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
František
Piatok, 4. októbra 2024
Vývoj ekonomického myslenia
Dátum pridania: 06.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: matosk
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 247
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 22
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 36m 40s
Pomalé čítanie: 55m 0s
 

Základom blahobytu štátu je preto hromadenie drahých kovov ako predpokladu bohatstva krajiny
- merkantilizmus bol prijatý ako ucelený základ štátno-hospodárskej politiky, sledoval cieľ zabezpečiť zisky z medzinárodného obchodu najvyspelejším krajinám Európy a posilniť ich medzinárodné postavenie
- merkantilizmus prispel k rozvoju priemyslu a obchodu a pochoval feudalizmus tým, že prispel k vzniku industriálneho kapitalizmu
- nástroje merkantilizmu boli zamerané na aktívnu obchodnú a platobnú bilanciu krajiny a mali protekcionistický charakter:
- zákaz odlevu drahých kovov do zahraničia
- povinnosť prevádzať výnosy z predaja v zahraničí do vlastnej krajiny
- záväzky platiť za nákupy v zahraničí formou exportu domácich hotových výrobkov
- atď.

1. Ranný merkantilizmus (monetarizmus, bullionizmus)
- William Stafford, Antoine de Montchrétien
- hlavný cieľ odporúčanej hospodárskej politiky: zhromaždiť v krajine čo najviac drahých kovov a chrániť ich pred odlevom do cudziny
- tomuto cieľu slúžila prísna kontrola zahraničného obchodu a striktne formulované zásady hospodárskej politiky štátu voči vlastným aj cudzím obchodníkom (títo museli platiť vysoké clá)
- súčasťou hospodárskej politiky bola aj podpora vlastnej ťažby drahých kovov, vedenie vojenských a koloniálnych výbojov, atď.

2. Rozvinutý (manufaktúrny) merkantilizmus
- Thomas Mun, J. B. Colbert
- hospodárska politika nezakazuje export drahých kovov, ale presadzuje aktívnu obchodnú bilanciu (teda export je väčší ako import)
- pozornosť sa začína sústreďovať nie na sféru obehu ale na sféru výroby, dochádza k rozvoju manufaktúr. Sféra výroby je považovaná za predpoklad obohacovania sa vo sfére obehu exportom tovarov
- zásahy štátu sa popri regulovaní obehu peňazí zamerali aj na rozvoj a podporu manufaktúrnej výroby určenej predovšetkým na export. Importovali sa iba suroviny pre manufaktúry a výrobky, ktoré krajina nevyrábala
- hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny je manufaktúrna výroba
- predstaviteľmi v Rakúsko – Uhorsku boli Mária Terézia a Jozef II.

3. Kolbertizmus
- J. B. Colbert – prvý minister za vlády Ľudovíta XIV.
- zmyslom hospodárskej politiky bola snaha zlepšiť štátne financie, ktoré odčerpával rozmarný život na kráľovskom dvore a časté vojny
- podporoval rozvoj manufaktúrnej výroby, ale podriaďoval ho vtedajšej mocenskej štruktúre. Kráľovské manufaktúry vyrábali predovšetkým luxusný tovar pre potreby domácej šľachty
- presadzoval stavbu komunikácií, prieplavov, podarilo sa mu rozšíriť cestnú sieť vo Francúzsku
- počas tohto 20 ročného obdobia (1 661 – 1 683) sa neúmerne preferoval rozvoj obchodu a manufaktúr na úkor poľnohospodárstva

4. Kameralistika
- G. Olbrecht, L. V. Senkendorf
- forma merkantilizmu, spôsobená výraznejšou feudalizáciou Nemecka
- učenie o zásadách riadenia administratívy financií a hospodárstva
- pozornosť sa sústredila na obohacovanie pokladní nemeckých kniežactiev
- zdôrazňovala sa najmä praktická stránka finančného hospodárenia

5. Teória samoregulovania obchodnej bilancie
- David Hume
- 1. export prevyšuje import → prílev drahých kovov vyvoláva aktívnu obchodnú bilanciu → zvýšenie cien v krajine.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Vývoj ekonomického myslenia SOŠ 2.9845 1174 slov
Vývoj ekonomického myslenia SOŠ 2.9424 2409 slov
Vývoj ekonomického myslenia 2.9659 283 slov
Vývoj ekonomického myslenia 2.9754 2150 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.