Medzinárodný obchod zväčšuje výhody deľby práce, pretože v podstate rozširuje vnútorný trh a preto by mal byť liberalizovaný
- okrem teórie pracovnej hodnoty, teda určenia hodnoty prácou (živou prácou) určoval hodnotu aj prostredníctvom peňažných nákladov výroby – mzdy, zisku, renty
- rozlišoval dve štádiá rozvoja spoločnosti
- v prvotnom štádiu je hodnota určená prácou
- v súčasnom štádiu (v kapitalizme) je hodnota určená mzdou, ziskom (nezaplatená práca robotníka a teda bezprácny dôchodok kapitalistu) a rentou (výsledok monopolnej ceny poľnohospodárskych produktov)
- teória absolútnych nákladov – medzinárodná výmena je výhodná vtedy, keď majú jednotlivé krajiny rôzne absolútne náklady

3. David Ricardo
- pracoval ako burzový maklér a získal veľký majetok
- prebiehala priemyselná revolúcia, začínala továrenská výroba a vznikala robotnícka trieda
- „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“
- hodnota – závisí od živej práce (bezprostredne vynaložená na výrobu) a od mŕtvej práce (práca stelesnená v spotrebovaných výrobných prostriedkoch)
- úžitková – nevyhnutný predpoklad výmennej hodnoty
- výmenná
- cena – prirodzená – výmenná hodnota vyjadrená v peniazoch
- trhová – kolíše okolo prirodzenej, vytvára sa na základe ponuky a dopytu
- kritika Smitha – hodnota nie je tvorená dôchodkami, ale sa na ne rozdeľuje
- mzda – prvotný dôchodok
- renta, zisk – druhotné
- mzda – prirodzená – náklady nevyhnutné pre život robotníka
- trhová – kolíše okolo prirodzenej pod vplyvom dopytu a ponuky na trhu práce
- železný mzdový zákon – automaticky reguluje trhovú mzdu tak, že sa na dlhší čas nemôže odkloniť od prirodzenej mzdy ani vyššie ani nižšie
- renta – diferenciálna – rozdiely v úrodnosti pôdy a jej polohe
- hodnotu poľnohospodárskych výrobkov určuje najväčšie množstvo práce vynaložené na najhoršej pôde, ktorej výrobky sú potrebné, aby sa uspokojil dopyt
- teória komparatívnych nákladov – pri voľnom obchode bude krajina vyrábať a vyvážať tie tovary, ktoré vyrába relatívne lacnejšie

4. Jean Baptiste Say
- zakladateľ poklasickej ekonómie
- kritizoval Smitha kvôli tomu, že schopnosť vyrábať pripisoval iba práci človeka
- výroba nie je vytváraním tovarov ale vytváraním užitočností
- pri výrobe sa podieľajú 3 výrobné faktory: práca, pôda, kapitál
ich výsledkom je úžitková hodnota, ktorá je stotožnená s výmennou hodnotou
- vlastníci výrobných faktorov dostávajú za ich používanie odmenu: práca – mzda, pôda – renta, kapitál – zisk
- podľa Saya teda hodnota tovaru je daná výrobnými nákladmi a užitočnosťou vyrábaných tovarov
- vo svojich prácach vyzdvihoval úlohu podnikateľa, ktorý má najväčší vplyv na výrobu a rozdeľovanie
- osoba podnikateľa musí tiež mať schopnosti a vlastnosti, ktoré ho predurčujú na realizáciu inovácie výroby
- Sayov zákon trhu – výrobky sa predávajú za výrobky, každý predávajúci realizuje svoju produkciu, aby získal iné výrobky

5. Thomas Robert Malthus
- odmietol Ricardovu teóriu hodnoty. Vychádzal zo Smitha, ktorý určoval hodnotu množstvom živej práce, ktorú možno kúpiť predajom tovaru. Toto množstvo je väčšie ako vynaložená práca, hodnota sa potom rovná vlastným nákladom plus zisk.