Vývoj ekonomického myslenia

PREDHISTÓRIA EKONOMICKEJ VEDY

Staré Grécko
- otázky hospodárstva sa rozpracúvali v kontexte politických a etických úvah vo filozofii – poznatky o hospodárení sa rozvíjali v rámci filozofie
- vydávali sa spisy o tom, aká by mala byť domácnosť, aké vzťahy by mali byť medzi jej členmi a ako by mal pán domácnosti spravovať jej hospodárstvo
- ekonómia = oikos (dom, hospodárstvo) + nomos (pravidlo)
- rozhodujúca časť filozofov považovala otroctvo za prirodzené, aristotelovská filozofia tvrdí, že Gréci sú povolaní vládnuť ostatným národom ako otrokom
- otroctvo je samozrejmé a jeho nevyhnutnosť sa zdôrazňuje tým, že výrobné nástroje nemôžu samy pracovať. Keby napr. tkáčske člnky samy tkali, nebolo by treba otrokov
- otrokov považovali za výrobné nástroje, ktoré sa od ostatných odlišujú tým, že sú živé bytosti a hovoria
- dichotómia – ekonomika (hospodárstvo) a chrematistika (zárobková činnosť)
- ekonomika – kočovníctvo, vojenstvo, lupičstvo, lov, poľnohospodárstvo
- chrematistika – obchodovanie pre zisk a úžeru
- za dôstojné pre slobodného občana sa považovalo vedenie domácnosti založené na ekonomike, pričom sa zdôrazňovala poľnohospodárska činnosť a poľnohospodárstvo ako kľúčové odvetvie hospodárstva

1. Xenofón
- „Oikonomikus“ – zaoberal sa pravidlami rozumného vedenia domácnosti a poľnohospodárstva
- vyzdvihoval význam poľnohospodárstva ako odvetvia, ktoré je zdrojom obživy všetkých vrstiev spoločnosti

2.

Platón
- učiteľ Aristotela
- „Ústava“ – predstava ideálneho štátu, vyvolal polemiku medzi zástancami spoločného a súkromného vlastníctva
- za základ štátu považoval rozmanitosť ľudských potrieb a neschopnosť jednotlivca uspokojovať tieto potreby = človek môže vykonávať dobre a s najlepšími výsledkami len jedno zamestnanie
- deľba práce – ľudia sa líšia svojimi potrebami, ktoré stále rastú, každý človek sa však hodí na určitý druh práce a preto → ak sa každý sústredí na výkon práce, pre ktorú má najlepšie predpoklady, vyrobí sa v spoločnosti väčšie množstvo výrobkov → to predpokladá výmenu výrobkov medzi členmi spoločnosti a preto sa ľudia združujú a vytvárajú štát
- kramári – zaoberajú sa vnútorným obchodom
- obchodníci – zaoberajú sa zahraničným obchodom
- import vyžaduje, aby domáca produkcia presahovala potreby štátu a umožňovala tak export
- za zdravý štát považoval taký, kde ľudia uspokojujú len svoje najnevyhnutnejšie potreby; v prípade, že už ide o pohodlie a prepych, hrozia konflikty
- spoločnosť by mala pozostávať z: vojaci; filozofi; ostatní občania zaoberajúci sa hospodárskou činnosťou
- vojaci – udržiavanie poriadku
- filozofi – keďže sú múdri a spravodlivý vydávajú zákony a riadia krajinu
- trieda, ktorá vládne štátu by nemala mať žiadne súkromné vlastníctvo (mali by to byť vojaci a filozofi), existovať by malo vlastníctvo komunálne (verejné), aby sa zabránilo sporom, ktoré by odpútavali pozornosť vládcov od dôležitejších otázok

3. Aristoteles
- veril, že súkromné vlastníctvo plní v spoločnosti užitočnú funkciu a nič by ho nemalo obmedzovať
- podľa neho spoločné vlastníctvo sa prieči ľudskej povahe, pretože človek je od prírody egoista a ľudia sa vždy viac starajú o vlastné než o spoločné
- zdrojom zla v spoločnosti nie je súkromné vlastníctvo, ale prirodzené chyby v povahe ľudí, ktoré možno odstrániť výchovou
- hlavný prínos do ekonomického myslenia = analýza výmeny tovarov a použitie peňazí vo výmene; potreby človeka sú obmedzené, túžby sú však nekonečné a preto výrobu tovaru za účelom uspokojovania potrieb považoval za prirodzenú (ekonomika) a výrobu tovarov na uspokojovanie túžob považoval za neprirodzenú (chrematistika). Pritom je veľmi ťažké rozhodnúť či tovar uspokojuje potreby alebo túžby. Vychádzal preto z predpokladu:
- T – T – výmena vo forme výmeny tovarov je v záujme uspokojovania potrieb
- T – P - T – ak sa pri výmene používajú peniaze, cieľom je peňažný zisk a nie uspokojenie potrieb
- zamýšľal sa aj nad príčinami vzniku peňazí a nad zmenami, ktoré peniaze vyvolali vo formách výmeny tovarov. Poukázal na to, že rozšírenie peňažného hospodárstva viedlo k vzniku úžery, ktorú ostro odsúdil, pretože úžera vedie k obohacovaniu jednotlivcov a zabraňuje tomu, aby sa peniaze využívali vo funkcii, ktorá bola príčinou ich vzniku – uľahčenie výmeny tovarov

Scholastika
- 13. – 16.

storočie
- prví autori, ktorí sa zaoberali fungovaním rozvíjajúcej sa ekonomiky v západnej Európe
- pomohla vytvoriť základy pre ďalší rozvoj ekonómie
- podmienky, ktoré viedli k vzniku scholastiky
- spoločnosť rozdelená na nevoľníkov, šľachtu, kráľovskú rodinu a cirkev
- pôdu vlastnili kráľ a cirkev
- kráľ dával pôdu do užívania šľachte, ktorú si tým zaviazal povinnosťami voči nemu, právo užívať pôdu bolo dedičné z otca na syna
- nevoľník platil za užívanie pôdy svojou prácou, úrodou a peniazmi
- cirkev mala významný svetský vplyv, jej majetky boli lepšie spravované ako majetky šľachty aj preto, že jej príslušníci patrili k najvzdelanejším ľuďom spoločnosti
- scholastici – vzdelaní mnísi, pokúšali sa aplikovať náboženské princípy na svetský život, pokúšali sa vytvoriť pravidlá ekonomického života, ktoré by boli paralelou existujúcich cirkevných dogiem
- sústreďovali sa na vysvetlenie a zdôvodnenie postoja cirkvi k rôznym ekonomickým javom – rozvoj obchodu, úžera čím sa snažili priblížiť učenie cirkvi ekonomickej realite
- dichotómia – bohumilej činnosti, ktorá sa bohu páči a činnosti, ktorá nie je bohu milá. Bohu milé je všetko, čo nejako súvisí s poľnohospodárstvom, nemilé to čo súvisí s obchodom pre zisk a hlavne s úžerou

1. Tomáš Akvinský
- taliansky dominikánsky mních
- dokázal prepojiť učenie cirkvi s myšlienkami Aristotela
- zaoberal sa kľúčovými otázkami: súkromné vlastníctvo, koncepcia spravodlivej ceny, úžerníctvo
- hlavné myšlienky:
- súkromné vlastníctvo - neprotirečí prirodzeným zákonom, má slúžiť človeku podobne ako oblečenie, ktoré vzniklo ako dodatok k prirodzenej ľudskej nahote. Chudobu a komunálny spôsob života však požadoval pre tých, ktorí sa zaviazali k náboženskému životu
- spravodlivá cena – etické aspekty súvisiace s cenami. Výmena by nemala byť zdrojom obohatenia jednej z vymieňajúcich strán na účet druhej strany. Ak sa výmena uskutočňuje na trhu za účelom uspokojovania potrieb obchodujúcich strán, je oprávnená. Pri dosiahnutí zisku je oprávnená iba vtedy, ak sa zisk použije v prospech účastníka výmeny, na charitatívne účely alebo na všeobecné blaho
- úžera – za úžerníctvo považoval vyberanie úroku akejkoľvek výšky za požičanie peňazí (neskôr však scholastici zaujali k úroku miernejší postoj a pripustili jeho existenciu v prípade, že sa peniaze použijú na podnikateľské účely



Merkantilizmus
- 1 500 – 1 750
- mercati = obchodovať
- prejavil sa vo všetkých krajinách západnej Európy, najviac v Anglicku a Francúzsku
- tvorcami merkantilizmu boli obchodníci, pričom každý autor sa sústreďoval na problémy, ktoré mu boli najbližšie
- ideál merkantilistov: rast bohatstva a sily štátu a preto sa snažili nájsť najvhodnejšie opatrenia, ktoré by pomohli rastu sily a bohatstva národa
- podstata merkantilizmu: štát má regulovať až celkom kontrolovať obchod so zahraničím tak, aby sa dosahovala a udržiavala aktívna obchodná bilancia, pretože takýto stav vyvoláva a zabezpečuje príliv zlata, striebra, peňazí do krajiny. Vychádzalo sa z presvedčenia, že odlev drahých kovov zmenšuje bohatstvo štátu a ich prílev bohatstvo a moc zväčšuje a umocňuje.

Základom blahobytu štátu je preto hromadenie drahých kovov ako predpokladu bohatstva krajiny
- merkantilizmus bol prijatý ako ucelený základ štátno-hospodárskej politiky, sledoval cieľ zabezpečiť zisky z medzinárodného obchodu najvyspelejším krajinám Európy a posilniť ich medzinárodné postavenie
- merkantilizmus prispel k rozvoju priemyslu a obchodu a pochoval feudalizmus tým, že prispel k vzniku industriálneho kapitalizmu
- nástroje merkantilizmu boli zamerané na aktívnu obchodnú a platobnú bilanciu krajiny a mali protekcionistický charakter:
- zákaz odlevu drahých kovov do zahraničia
- povinnosť prevádzať výnosy z predaja v zahraničí do vlastnej krajiny
- záväzky platiť za nákupy v zahraničí formou exportu domácich hotových výrobkov
- atď.

1. Ranný merkantilizmus (monetarizmus, bullionizmus)
- William Stafford, Antoine de Montchrétien
- hlavný cieľ odporúčanej hospodárskej politiky: zhromaždiť v krajine čo najviac drahých kovov a chrániť ich pred odlevom do cudziny
- tomuto cieľu slúžila prísna kontrola zahraničného obchodu a striktne formulované zásady hospodárskej politiky štátu voči vlastným aj cudzím obchodníkom (títo museli platiť vysoké clá)
- súčasťou hospodárskej politiky bola aj podpora vlastnej ťažby drahých kovov, vedenie vojenských a koloniálnych výbojov, atď.

2. Rozvinutý (manufaktúrny) merkantilizmus
- Thomas Mun, J. B. Colbert
- hospodárska politika nezakazuje export drahých kovov, ale presadzuje aktívnu obchodnú bilanciu (teda export je väčší ako import)
- pozornosť sa začína sústreďovať nie na sféru obehu ale na sféru výroby, dochádza k rozvoju manufaktúr. Sféra výroby je považovaná za predpoklad obohacovania sa vo sfére obehu exportom tovarov
- zásahy štátu sa popri regulovaní obehu peňazí zamerali aj na rozvoj a podporu manufaktúrnej výroby určenej predovšetkým na export. Importovali sa iba suroviny pre manufaktúry a výrobky, ktoré krajina nevyrábala
- hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny je manufaktúrna výroba
- predstaviteľmi v Rakúsko – Uhorsku boli Mária Terézia a Jozef II.

3. Kolbertizmus
- J. B. Colbert – prvý minister za vlády Ľudovíta XIV.
- zmyslom hospodárskej politiky bola snaha zlepšiť štátne financie, ktoré odčerpával rozmarný život na kráľovskom dvore a časté vojny
- podporoval rozvoj manufaktúrnej výroby, ale podriaďoval ho vtedajšej mocenskej štruktúre. Kráľovské manufaktúry vyrábali predovšetkým luxusný tovar pre potreby domácej šľachty
- presadzoval stavbu komunikácií, prieplavov, podarilo sa mu rozšíriť cestnú sieť vo Francúzsku
- počas tohto 20 ročného obdobia (1 661 – 1 683) sa neúmerne preferoval rozvoj obchodu a manufaktúr na úkor poľnohospodárstva

4. Kameralistika
- G. Olbrecht, L. V. Senkendorf
- forma merkantilizmu, spôsobená výraznejšou feudalizáciou Nemecka
- učenie o zásadách riadenia administratívy financií a hospodárstva
- pozornosť sa sústredila na obohacovanie pokladní nemeckých kniežactiev
- zdôrazňovala sa najmä praktická stránka finančného hospodárenia

5. Teória samoregulovania obchodnej bilancie
- David Hume
- 1. export prevyšuje import → prílev drahých kovov vyvoláva aktívnu obchodnú bilanciu → zvýšenie cien v krajine.

V zahraničnej krajine s pasívnou obchodnou bilanciou odlev drahých kovov zníži množstvo peňazí v obehu → pokles cien v tejto krajine
- 2. v krajine A vzrast cenovej hladiny zvýši cenu exportovaných tovarov → stanú sa drahšími a dopyt po nich v zahraničí klesne
- 3. v krajine A vzrastie dopyt po lacnejšom tovare z krajiny B
- 4. dochádza k rastu importu v krajine A a k rastu exportu krajiny B → dôjde k vyrovnaniu obchodných bilancií krajín A a B

Fyziokratizmus
- druhá tretina 18. storočia
- Francois Quesnay – osobný lekár Ľudovíta XV. (začal sa ekonómiou zaoberať ako 60-ročný), A. R. Turgot – minister financií za vlády Ľudovíta XVI.
- fyziokracia = vláda prírody
- odmietal glorifikáciu peňazí a drahých kovov a za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladal pôdu a poľnohospodársku výrobu
- kľúčové prvky fyziokratizmu: učenie o prirodzenom poriadku a čistom produkte, delenie práce na tú, ktorá násobí a ktorá iba spočítava výrobné náklady, delenie spoločnosti na produktívnu a neproduktívnu triedu a vlastníkov pôdy, delenie kapitálu
- prirodzený poriadok – názor, že hospodárstvu agrárnej krajiny je od boha daný pevný a nemenný poriadok, podľa ktorého sa môže spoločenský produkt rozdeľovať, vymieňať a používať tak, že sa automaticky zabezpečuje jeho reprodukcia
- predstava prirodzeného poriadku zdôvodňovala hospodársky liberalizmus – požiadavky voľnej konkurencie a slobody zahraničného obchodu → keď už nič nebráni prirodzenému poriadku hospodárstva, štát nemá do neho zasahovať, pretože hospodárstvo je schopné samo optimálne fungovať
- čistý produkt – prebytok úhrnného spoločenského produktu nad materiálnymi nákladmi jeho výroby (alebo prebytok jeho hodnoty nad finančnými nákladmi, ktoré si vyžiadala jeho výroba)

1. Francois Quesnay
- pristupoval k ekonomickému organizmu ako lekár pristupuje k ľudskému organizmu. Povinnosťou politika a ekonóma je odstrániť príčiny, ktoré spôsobujú chorobný stav hospodárstva
- podmienkou normálneho fungovania hospodárstva je koncepcia prirodzeného poriadku, ktorý v podmienkach slobody ovplyvňuje hospodársky život
- poľnohospodárska výroba je zdrojom všetkého bohatstva, pretože je jedinou produktívnou prácou, ktorá znásobuje výrobné náklady. Iba táto práca vytvára čistý výrobok, zisk.

Všetky ostatné druhy práce sú neproduktívne a sú iba prácou ktorá spočítava, čo sa na výrobu vynakladá.
- sociálna štruktúra spoločnosti:
- trieda vlastníkov pôdy – distributívna trieda (šľachta, duchovenstvo, panovník)
- produktívna trieda – podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve
- sterilná trieda – neproduktívna (ostatné odvetvia hospodárstva)
- ekonomická tabuľka




2. A. R. Turgot
- minister financií za Ľudovíta XV.
- ako prvý poukázal na zákon klesajúcich výnosov – s rastúcim množstvom inputu pridávaného k fixnému množstvu druhého inputu, celkový output rastie pomalšie a dodatočný output klesá

PREDHISTÓRIA – ZHRNUTIE
- do polovice 18. storočia sa názory na ekonomiku a ekonomické myslenie vyvíjali súčasne s rozvojom samotnej ekonomiky
- prvými autormi, ktorí sa vo väčšej miere zaoberali problémami ekonomiky boli scholastici. Ich príspevok do modernej ekonomickej teórie je relatívne malý, dokázali však nájsť odpoveď na otázky, ktoré prinášal so sebou vývoj celej spoločnosti a čiastočne prispôsobiť náboženské učenie potrebám rozvoja ekonomiky svojej doby.
- keď sa názory scholastikov stávali brzdou ďalšieho rozvoja, objavilo sa učenie merkantilistov. Popri ňom sa vo Francúzsku rozvíjal aj fyziokratizmus.
- scholastici a raní merkantilisti považovali proces výmeny, kde jedna strana získava na úkor druhej strany, za jeden zo základných konfliktov spoločnosti. Preto sa dožadovali zásahov štátu, resp. cirkvi, ktoré mali tento konflikt odstrániť; fyziokrati považovali fungovanie ekonomiky za harmonické a boli zástancami liberálnej hospodárskej politiky založenej na voľnej hre trhových síl (týmto ovplyvnili A. Smitha a ďalší vývoj ekonomickej teórie).
- najväčší prínos merkantilistov a fyziokratov – uvedomili si možnosť skúmať jednotlivé ekonomické javy a procesy, vytvorili prvé modely fungovania ekonomiky (z tohto hľadiska ich možno považovať za prvých ekonómov – teoretikov)
- merkantilisti si ako prví uvedomili funkcie peňazí v ekonomike, vplyv peňazí na celkovú cenovú hladinu, obchodnú bilanciu a stupeň ekonomickej aktivity v krajine
- fyziokrati najviac prispeli svojou koncepciou vzájomného prepojenia jednotlivých odvetví ekonomiky – makroekonomický pohľad na fungovanie ekonomiky



KLASICKÁ EKONÓMIA
- ekonómia ako veda, ucelený systém poznatkov, má krátku asi 200-ročnú históriu. Je spojená so vznikom kapitalistického tovarového hospodárstva
- William Petty, Adam Smith, David Ricardo, Jean Baptiste Say, Thomas Malthus
- v tomto období bolo Anglicko jednou z krajín, ktoré najviac získali zemepisnými objavmi a následným rozvojom svetového obchodu. Vybudovalo si veľkú koloniálnu ríšu a nazhromaždilo obrovské množstvo kapitálu. Počas agrárnej revolúcie získalo veľký počet voľných pracovných síl. Rozvinula a prehĺbila sa spoločenská deľba práce a vo vznikajúcich manufaktúrach aj technická deľba práce.

Rástol vplyv priemyselného kapitálu čo viedlo k prekonaniu merkantilistickej doktríny a k vytvoreniu podmienok na vznik ekonómie ako samostatnej vedy (najskôr sa označovala ako politická ekonómia, od neoklasikov sa používa termín ekonómia).
- predstavitelia klasickej ekonómie preniesli pozornosť z oblasti medzinárodného obchodu do oblasti materiálnej výroby. Predpokladali, že národné hospodárstvo má svoj vlastný poriadok a zákony, ktoré sú nezávislé od rozhodovacích procesov.
- vystupovali proti neustálemu zasahovaniu do hospodárstva. Boli zástancami a stúpencami politiky hospodárskeho liberalizmu = free trade, laisssez-faire
- predmetom skúmania boli makroekonomické subjekty – sektory národného hospodárstva, celkové bohatstvo spoločnosti a jeho rozdeľovanie medzi sociálne triedy, ktoré určovali podľa vlastníctva výrobných faktorov
- na ekonomické procesy pozerali z dlhodobého hľadiska a zaujímal ich rast jednotlivých veličín
- veľký význam mala analýza medzinárodnej deľby práce

1. William Petty
- v druhej polovici 17. storočia vyvolal rozklad merkantilizmu v Anglicku
- za úlohu ekonomickej teórie pokladal preskúmanie skutočnej vnútornej štruktúry ekonomických javov, nie formy, v akých sa prejavujú. Vo svojej práci preto využíval namiesto popisných empirických metód dedukciu, abstrakciu a štatistiku
- ovplyvnili ho Francis Bacon a Thomas Hobbes – ich myšlienky o utvorení štátu po dohode medzi ľuďmi a o povahe človeka ako príčiny spoločenských javov
- rozoznával prirodzenú cenu = hodnotu a politickú cenu = trhovú hodnotu. Základom výmeny tovarov je rovnaké množstvo vynaloženej práce = prvá formulácia teórie pracovnej hodnoty
- pod vplyvom merkantilistov nepovažoval všetky druhy práce za rovnocenné. Hodnotu (prirodzenú cenu) tovaru vytvárala iba práca vynakladaná na ťažbu drahých kovov, ostatné druhy práce len nepriamo, pokiaľ sa vymieňali za drahé kovy
- mzda – je určená existenčným minimom robotníka, nesmie ho presahovať, pretože by to znamenalo zmenšenie nadvýrobku
- nadvýrobok – prebytok nad mzdou nájomcu a náhradou spotrebovaného kapitálu
- prirodzená cena pôdy – suma ročných rent počas 21 rokov (dedo 63,otec 42, syn 21)
- diferenciálna renta – rozdielna kvôli úrodnosti a polohe pozemkov (blízkosť mesta)
- analýza peňazí – peniaze porovnával s tukom politického tela. Podobne ako tuku aj peňazí má byť len optimálne množstvo, väčšie či menšie množstvo je škodlivé
- množstvo potrebné pre obeh – závisí od počtu výmenných aktov a od výšky platieb. Prebytočné peniaze odchádzajú z obehu vo forme pokladu a v prípade potreby sa vracajú, neveril v účinok rozmnožovania peňazí

2. Adam Smith
- narodil sa v Škótsku
- vyučoval morálnu filozofiu na univerzite v Glasgowe.

Jej predmet zahŕňal takmer všetky spoločenské vedy, medzi nimi aj ekonómiu
- neskôr bol vychovávateľ šľachtica vo Francúzsku, kde sa stretával s fyziokratmi
- „Bohatstvo národov“ = „Pojednanie o podstate a príčinách bohatstva národov“ – 1776
- v poslednej tretine 18. storočia prestáva byť ústrednou postavou obchodník, ktorý sa orientuje prevažne na zahraničné trhy. Najdôležitejšou postavou sa stáva priemyselník, ktorý sa zameriava na výrobu. Tá sa uskutočňovala v manufaktúrach, ktoré mali oveľa vyššiu produktivitu práce (kvôli deľbe a špecializácii) ako remeselná výroba
- tieto fakty ovplyvnili Smitha pri analýze hodnoty a medzinárodného obchodu
- ekonomické javy a zákonitosti vyplývajú z prirodzenej povahy človeka, ktorý je hybnou silou ekonomického vývinu. Každý človek sa riadi svojím vlastným prospechom, ale vedie ho len akási neviditeľná ruka, aby pomáhal dosiahnuť cieľ, o ktorý mu vôbec nejde. Tým, že sleduje vlastné záujmy, neraz prospeje záujmom spoločnosti viac, ako keby im chcel skutočne prospieť.
- pri formulácii tejto svojej myšlienky nepredpokladal, že záujmy jednotlivca môžu byť protichodné so záujmami spoločnosti, vychádzal z predstavy harmonického sveta (fyziokratická myšlienka prirodzeného poriadku)
- v jeho chápaní prirodzený poriadok = prirodzená povaha egoistu pričom sa nastoľuje a funguje samočinne → nevyhnutnosť hospodárskej slobody, liberalizácia, opustenie uskutočňovania merkantilistickej politiky aj s jej zásahmi do hospodárstva
- politika hospodárskeho liberalizmu = politika „laissez faire“ = politika „free trade“
- spoločnosť reguluje trh a konkurencia a nie štát. úloha štátu spočíva v zabezpečení vonkajšej ochrany, vnútornej bezpečnosti a verejné služby, ktoré sú v záujme jednotlivcov, ale ktoré nie sú jednotlivci schopní sami zabezpečiť (udržiavanie ciest, mostov, prieplavov, pošta, vzdelávacie inštitúcie, ...) (úžitok z nich by jednotlivcovi nikdy nemohol nahradiť výdavky, ktoré by na tieto služby jednotlivec vynaložil)
- Smithove kánony - každý má platiť daň úmerne veľkosti svojho dôchodku
- daň má byť stanovená presne
- má sa vyberať vtedy a takým spôsobom, aby to najviac vyhovovalo poplatníkovi
- náklady spojené s výberom daní treba minimalizovať
- zdrojom bohatstva národov je celkové množstvo vynaloženej práce a jej produktivita
- produktivita práce závisí od rozvinutosti deľby práce a špecializácie. Pritom stupeň deľby práce je tým vyšší, čím širší je trh a teda deľba práce je obmedzená rozsahom trhu.

Medzinárodný obchod zväčšuje výhody deľby práce, pretože v podstate rozširuje vnútorný trh a preto by mal byť liberalizovaný
- okrem teórie pracovnej hodnoty, teda určenia hodnoty prácou (živou prácou) určoval hodnotu aj prostredníctvom peňažných nákladov výroby – mzdy, zisku, renty
- rozlišoval dve štádiá rozvoja spoločnosti
- v prvotnom štádiu je hodnota určená prácou
- v súčasnom štádiu (v kapitalizme) je hodnota určená mzdou, ziskom (nezaplatená práca robotníka a teda bezprácny dôchodok kapitalistu) a rentou (výsledok monopolnej ceny poľnohospodárskych produktov)
- teória absolútnych nákladov – medzinárodná výmena je výhodná vtedy, keď majú jednotlivé krajiny rôzne absolútne náklady

3. David Ricardo
- pracoval ako burzový maklér a získal veľký majetok
- prebiehala priemyselná revolúcia, začínala továrenská výroba a vznikala robotnícka trieda
- „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“
- hodnota – závisí od živej práce (bezprostredne vynaložená na výrobu) a od mŕtvej práce (práca stelesnená v spotrebovaných výrobných prostriedkoch)
- úžitková – nevyhnutný predpoklad výmennej hodnoty
- výmenná
- cena – prirodzená – výmenná hodnota vyjadrená v peniazoch
- trhová – kolíše okolo prirodzenej, vytvára sa na základe ponuky a dopytu
- kritika Smitha – hodnota nie je tvorená dôchodkami, ale sa na ne rozdeľuje
- mzda – prvotný dôchodok
- renta, zisk – druhotné
- mzda – prirodzená – náklady nevyhnutné pre život robotníka
- trhová – kolíše okolo prirodzenej pod vplyvom dopytu a ponuky na trhu práce
- železný mzdový zákon – automaticky reguluje trhovú mzdu tak, že sa na dlhší čas nemôže odkloniť od prirodzenej mzdy ani vyššie ani nižšie
- renta – diferenciálna – rozdiely v úrodnosti pôdy a jej polohe
- hodnotu poľnohospodárskych výrobkov určuje najväčšie množstvo práce vynaložené na najhoršej pôde, ktorej výrobky sú potrebné, aby sa uspokojil dopyt
- teória komparatívnych nákladov – pri voľnom obchode bude krajina vyrábať a vyvážať tie tovary, ktoré vyrába relatívne lacnejšie

4. Jean Baptiste Say
- zakladateľ poklasickej ekonómie
- kritizoval Smitha kvôli tomu, že schopnosť vyrábať pripisoval iba práci človeka
- výroba nie je vytváraním tovarov ale vytváraním užitočností
- pri výrobe sa podieľajú 3 výrobné faktory: práca, pôda, kapitál
ich výsledkom je úžitková hodnota, ktorá je stotožnená s výmennou hodnotou
- vlastníci výrobných faktorov dostávajú za ich používanie odmenu: práca – mzda, pôda – renta, kapitál – zisk
- podľa Saya teda hodnota tovaru je daná výrobnými nákladmi a užitočnosťou vyrábaných tovarov
- vo svojich prácach vyzdvihoval úlohu podnikateľa, ktorý má najväčší vplyv na výrobu a rozdeľovanie
- osoba podnikateľa musí tiež mať schopnosti a vlastnosti, ktoré ho predurčujú na realizáciu inovácie výroby
- Sayov zákon trhu – výrobky sa predávajú za výrobky, každý predávajúci realizuje svoju produkciu, aby získal iné výrobky

5. Thomas Robert Malthus
- odmietol Ricardovu teóriu hodnoty. Vychádzal zo Smitha, ktorý určoval hodnotu množstvom živej práce, ktorú možno kúpiť predajom tovaru. Toto množstvo je väčšie ako vynaložená práca, hodnota sa potom rovná vlastným nákladom plus zisk.

Zisk sa tak ako hodnototvorná zložka stáva súčasťou výrobných nákladov a premieta sa do ceny výrobku
- zisk vzniká predajom = scudzením
- ako prvý označil realizáciu za základný problém ekonomickej teórie
- realizácia zisku vyžaduje popri kapitalistoch a robotníkoch aj tretiu triedu nevýrobných spotrebiteľov (pozemkoví vlastníci, domáci služobníci, štátny aparát). Význam pre realizáciu výroby spočíva v tom, že zabraňuje vzniku všeobecnej nadvýroby, lebo vytvára efektívny dopyt, za ktorým nestojí žiadna ponuka. Robotníci môžu realizovať len časť celkového produktu do výšky vyplatených miezd a kapitalisti do výšky investícií a predošlého zisku. Ostatnú časť celkového produktu realizujú nevýrobní spotrebitelia a tým nevzniká nadvýroba
- problém – odkiaľ berie tretia trieda peniaze potrebné na realizáciu?
- populačná teória (zákon) – počet obyvateľstva rastie rýchlejšie ako životné prostriedky (obyvateľstvo geometrickým radom, životné prostriedky aritmetickým radom). Ak sa nevyskytnú prekážky, počet obyvateľstva sa za 25 rokov zdvojnásobí
- prekážky rastu obyvateľstva – preventívne – mravná zdržanlivosť
- pozitívne – bieda, choroby, vojny
- kritika – rast obyvateľstva skúmal na USA – v dôsledku prisťahovalectva vysoký prírastok
- rast životných prostriedkov na Francúzsku – kvôli nízkej produktivite práce boli nízke poľnohospodárske výnosy
- a na základe týchto dvoch pozorovaní urobil všeobecné závery

SOCIALIZMUS
Vznik a vývoj názorov na socializmus
- od priemyselnej revolúcie zápasil kapitalizmus s negatívnymi javmi v hospodárskej a sociálnej oblasti (hlavne dôchodková nerovnosť)
- vždy keď sa prehĺbili problémy, objavili sa myslitelia, ktorí tvrdili, že kapitalizmus speje k zániku (Marx, Engels, Lenin). Kritizovali konkrétne nedostatky a dávali ich do protikladu s ideálnymi znakmi utópie. Tým vznikali názory na socializmus, ktoré vychádzali z ideálov osvietenstva o vytvorení sociálne spravodlivej spoločnosti
- obdobie priemyselnej revolúcie (posledná tretina 18. a začiatok 19. storočia) znamenalo kvalitatívny prevrat v rozvoji výrobných metód. Došlo k veľkej koncentrácii priemyselného obyvateľstva v továrňach a priemyselných strediskách. Strojová veľkovýroba viedla k zneužívaniu žien a detí vo výrobnom procese, k predlžovaniu pracovného času a k zhoršovaniu životných podmienok
- charakteristická črta kapitalistickej výroby od roku 1825 – periodicky sa opakujúce ekonomické cykly
- v týchto podmienkach sa postupne vyvíjal utopický socializmus, ktorý sa stal jedným z významných teoretických smerov, ktoré kritizovali kapitalizmus prvej polovice 19. storočia
- počiatky vzniku utopického socializmu sa datujú do 16. storočia

1.

Thomas More (Morus)
- 1478 – 1535
- anglický humanista, lord kancelár Anglicka za vlády Henricha VIII.
- „Utópia“ – písaná vo forme dialógu autora a námorníka, ktorý na svojich cestách objavil neznámy ostrov Utópia
- 1. časť – kritika sociálnych pomerov Anglicka v období pôvodnej akumulácie (merkantilizmus). Za hlavnú príčinu problémov sa považovalo súkromné vlastníctvo
- 2. časť – autorove predstavy o ideálnom spoločenskom zriadení, kde je úplne odstránené súkromné vlastníctvo a platí všeobecná povinnosť pracovať (plná zamestnanosť) a pracovný čas je skrátený na 6 hodín denne

2. Tommaso Campanella
- 1568 – 1639
- taliansky mních, prežil 27 rokov vo väzení, kde napísal svoje dielo „Slnečný štát“
- takisto za hlavnú príčinu zla považoval súkromné vlastníctvo
- v novej spoločnosti sa podľa neho stane práca životnou potrebou a vecou cti každého človeka
- uvedomoval si tiež potrebu rozvoja techniky, ktorá uľahčuje ľuďom prácu a zvyšuje produktivitu práce



Agrárny komunizmus 17. storočia v Anglicku
- hnutie diggerov – hlásali, že pôda je spoločný majetok a každý môže vlastniť len toľko pôdy, koľko potrebuje na živobytie
- hlavní predstavitelia (Winstanley) navrhovali odstrániť aj obchod a peniaze. Všetky výrobky sa mali sústreďovať v spoločných skladoch, z ktorých sa mali rozdeľovať rovnakým dielom spotrebné predmety aj predmety pre ďalšiu výrobu

Racionalistické názory na socializmus vo Francúzsku
- hlavný dôraz kládli na rozumovú výchovu
- za prirodzený poriadok považovali takú spoločnosť, v ktorej nejestvuje súkromné vlastníctvo, majetkové a triedne rozdiely
- spoločnosť sa mala prebudovať na malé komunistické obce roľníckeho charakteru, kde by sa zabezpečovala výroba aj rozdeľovanie

Vyvrcholenie názorov na socializmus pred Marxom
- prvá tretina 19. storočia
- de Saint-Simon, Charles Fourier, Robert Owen (ako prvý na svete založil detské jasle)
- kapitalizmus považovali za prechodné obdobie od feudalizmu k vedecko-priemyselnej spoločnosti budúcnosti
- vtedajšiu spoločnosť delili na triedy (vlastníkov – parazitov, priemyselníkov), medzi ktorými dochádza k neustálemu boju
- spoločenská výroba sa má riadiť podľa jednotného, vedecky zostaveného plánu a jeho vypracovanie je hlavnou úlohou priemyselného systému
- za hlavnú príčinu negatívnych čŕt kapitalizmu považovali odtrhnutie výroby od spotreby a ich ovládnutie obchodom
- navrhli falangy – zdokonalenie spoločnosti obnovením spojenia výroby a spotreby. Deľba práce mala byť na základe záľub.

Základom hospodárenia sa malo stať poľnohospodárstvo, priemysel ho mal iba dopĺňať


Predmarxovský socializmus
- vytvorili ekonomickú teóriu vykorisťovania
- za jediný zdroj hodnoty považovali prácu – mzda robotníka sa má rovnať celému výrobku jeho práce
- nadhodnotu tvorili zisk, úrok a renta

3. Karl Heinrich Marx
- 1818 – 1883
- ovplyvnený Heglovou teóriou historického vývoja – dejiny sa nevyvíjajú cyklicky ako opätovne sa opakujúce udalosti, ale ako pohyb vpred, ktorý sa uskutočňuje progresívne – dialektika
- rozdiel – Hegel bol idealista, Marx materialista (a preto dialektický materializmus) – podstata, z ktorej vychádzajú zmeny – Hegel idea, Marx hmota
- dve triedy - výrobné sily – technika a technológia, dynamické
- výrobné vzťahy – vzťahy, do ktorých vstupujú jednotlivci pri výrobe materiálnych statkov, statické
- na začiatku sú v rovnováhe, neskôr výrobné sily vytvárajú v systéme protirečenia, ktoré sa prejavujú v triednom boji, ktorý vrcholí sociálnou revolúciou a tá nastolí nové výrobné vzťahy, ktoré sú v rovnováhe s výrobnými silami, atď. atď.
- Marxova ekonomická teória
- charakteristiky kapitalizmu - výrobky sa vyrábajú v prvom rade pre ich výmennú hodnotu (rozdiel oproti predchádzajúcim systémom)
- oddelenie pracovnej sily od vlastníctva výrobných prostriedkov – kapitalisti sú vlastníkmi výrobných prostriedkov a proletariát predáva trhu svoju pracovnú silu
- výmena – najvýznamnejšia črta
- vyjednávanie o mzdách medzi kapitalistami a proletariátom (mzdy považoval za rozhodujúci prvok)
- teória relatívnej ceny – využil Ricardovu teóriu pracovnej hodnoty
- práca – abstraktná práca – relatívna cena odráža množstvo abstraktnej práce nevyhnutnej na výrobu tovarov
- kapitál – podobne ako Ricardo – kapitál je zhmotnená práca
- renta – diferenciálna renta – výnosy získava vlastník
- hodnota tovaru = K + V + M
K – konštantný kapitál – výdavky kapitalistu na materiál a odpisy z fixného kapitálu
V – variabilný kapitál – mzdové výdavky
M – nadhodnota – získaná po odrátaní K a V od hrubého dôchodku kapitalistu

- nadhodnota vzniká v dôsledku rozdelenia pracovného času robotníka na 2 časti:
- 1. časť – vyrobí presne takú hodnotu, ako je jeho mzda
- 2. časť – vytvára nadhodnotu
- cieľ teórie nadhodnoty – v kapitalizme, kde je oddelená pracovná sila od vlastníctva výrobných prostriedkov, nemá robotník inú možnosť iba pracovať pre obidve časti, alebo nepracovať vôbec. Kapitalista, ako vlastník výrobných prostriedkov, môže žiadať, aby robotník pracoval dlhšie, ako je 1. časť.

A preto je potrebná revolúcia, aby sa nadhodnota dostala späť k svojmu tvorcovi – robotníkovi
- kapitalista môže zvýšiť mieru nadhodnoty – predĺženie pracovného času alebo zvýšenie produktivity práce

NEOKLASICKÁ EKONÓMIA
- vznik v 70. rokoch 19. storočia
- orientácia na analýzu ponuky a dopytu, cien, spotreby
- jeden z cieľov – nová alternatíva teórie hodnoty, založená na princípe hraničnej užitočnosti = hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru a teda hodnotu tovaru neurčuje VEĽKOSŤ VÝROBNÝCH NÁKLADOV ako v klasickej ekonómi
- paradox hodnoty (diamantu a vody) – diamant – vysoká výmenná a nízka úžitková hodnota, voda – vysoká úžitková a nízka výmenná hodnota
- čím je väčšie množstvo daného tovaru, tým je túžba po jeho poslednej jednotke nižšia (prvý pohár vody môže zachrániť život, posledný, keď človek uspokojí svoj smäd, kľudne použije na polievanie trávnika)
- vychádzala zo Sayovho zákona trhov, predpokladala existenciu dokonalej konkurencie (mala zaručiť, že subjekty sa rozhodujú racionálne a tým sa zabezpečí optimálne fungovanie ekonomického systému)
- dokonalá konkurencia – veľké množstvo kupujúcich a predávajúcich, ktorí nie sú schopní ovplyvniť trhovú cenu; výrobok je homogénny; voľnosť vstupu a výstupu do odvetvia; dokonalá informovanosť všetkých subjektov
- spotreba a spotrebiteľský dopyt – usilovali sa stanoviť podmienky rovnováhy a efektívnosti fungovania ekonomického systému
- Paretovo optimum – ceteris paribus výrobné zdroje, rozdelenie dôchodkov, preferencie spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného

1. Alfred Marshall
- objasnil mechanizmus ponuky a dopytu
- ukázal, že cena trhovej rovnováhy vzniká v priesečníku kriviek ponuky a dopytu.

Pri tejto cene sa ponuka = dopytu

KEYNESOVA EKONOMICKÁ TEÓRIA
- ekonóm – teoretik, podnikateľ – finančník, politik
- každé ráno si v posteli prečítal všetky noviny a na základe získaných informácií robil každodenné obchody na kapitálovom trhu (len jednu hodinu denne – stal sa jedným z najbohatších občanov Anglicka)
- „Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí“ – hlavné zásady jeho ekonomickej teórie
- faktory, ktoré prispeli k úspešnému rozvoju „keynesovskej revolúcie“:
- ponúkol ucelený súbor hospodársko-politických opatrení na prekonanie depresie a na odstránenie chronickej masovej nezamestnanosti
- opatrenia nevyžadovali zásadné prebudovanie kapitalistickej ekonomickej štruktúry, dali sa jednoducho uskutočniť a sľubovali rýchly úspech
- koncepcia vychádzala z ekonomických podmienok vyspelých kapitalistických krajín – USA, Anglicko, Nemecko
- poskytol teoretickú oporu pre ekonomické reformy v kapitalistických krajinách, pričom jeho koncepcia neohrozovala súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov (základná idea kapitalizmu)
- hlavné črty keynesovstva:
- hlavný cieľ je plná zamestnanosť
- orientuje sa na regulovanie efektívneho dopytu
- hlavným nástrojom je fiškálna politika zameraná na reguláciu efektívneho dopytu prostredníctvom zmien štátnych výdavkov a daňových sadzieb
- monetárnej (peňažnej) politike patrí druhoradá úloha, mala by sa orientovať predovšetkým na regulovanie úrokovej miery
- plná zamestnanosť = prirodzená miera nezamestnanosti, trhy práce a výrobkov sú v rovnováhe. Nerovná sa nule, obyčajne je to 3 – 12%
- efektívny dopyt – celková úroveň GNP, výroba, zamestnanosť nie sú podmienené celkovými výrobnými možnosťami, ale celkovým kúpyschopným dopytom
- určuje celkovú úroveň výroby (podľa Saya je to naopak – ponuka si automaticky vytvára dopyt)
- základné zložky sú: - výdavky domácností na spotrebu (C)
- výdavky podnikov na investície (I)

MONETARIZMUS
- Milton Friedman
- názov sa používa na označenie koncepcií, ktoré vychádzajú z aktívnej úlohy peňazí v reprodukčnom procese
- reagoval na permanentné ignorovanie úlohy a významu peňazí a peňažnej politiky v hospodárskych procesoch
- spočiatku bol iba na okraji záujmu, ale v dôsledku výsledkov uplatňovania keynesovskej politiky sa zvyšoval záujem o monetarizmus
- štátne zásahy do ekonomiky považoval za neopodstatnené, pretože narušujú prirodzený priebeh hospodárskych procesov
- úloha vlády – má robiť to, čo nedokáže zabezpečiť trh – prijímať zákony, dbať na ich dodržiavanie, udržiavať poriadok a bezpečnosť občanov, chrániť vlastnícke práva, podporovať a chrániť konkurenciu, atď.
- pripúšťajú obmedzené štátne zásahy v oblasti peňažnej politiky – regulovanie emisie peňazí prostredníctvom centrálnej banky – čím sa zabezpečuje dlhodobo stabilné tempo rastu peňazí v obehu – čo vytvára podmienky pre stabilný rast ekonomiky, odstraňuje infláciu a ďalšie poruchy reprodukčného systému
- na rozdiel od Keynesa tvrdia, že kapitalistické hospodárstvo je vnútorne stabilné a má možnosť efektívneho samoregulovania
- prečo je teda v krajine úpadok?
- ako ľudia míňajú peniaze: 1. na vlastnú potrebu
2. na iných (darčeky)
3. peniaze iných pre vlastnú potrebu (napr. firemné, preplatenie nákladov)
4. peniaze iných na iných (hostí návštevníka na účet firmy)
 súvislosti medzi nimi: ľahkomyseľnosť míňania peňazí stúpa od 1. do 4. Sociálny štát využíva prevažne možnosti 3. a 4.

čím dochádza k verejnému plytvaniu, pričom tieto možnosti sú príčinou inflácie a hospodárskeho úpadku krajiny.
- podstata monetarizmu – peniaze a rovnováha na peňažnom trhu
- cieľom je zdôvodnenie kauzálneho vzťahu medzi množstvom peňazí v obehu a mierou rastu GNP, alebo inak povedané medzi zmenami objemu peňazí v obehu a zmenami v celkovej úrovni cien
- tvrdia, že medzi množstvom peňazí a národným dôchodkom je užší vzťah ako medzi investíciami a národným dôchodkom (Keynes) a preto je peňažná politika účinnejší nástroj hospodárskej politiky štátu ako politika fiškálna (rozpočtová)
- kvantitatívna teória peňazí = M. V = P. Q
M – množstvo peňazí v obehu
V – rýchlosť obehu peňazí
P – priemerná úroveň cien
Q – reálny národný produkt
- ak sa zvýši množstvo peňazí v obehu, dôjde k rastu cien (to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí)

EKONÓMIA STRANY PONUKY
- vznik koncom 70. rokov 20. storočia v Amerike
- pôvodní predstavitelia – publicisti a politickí činitelia, neskôr aj profesionálni ekonómovia
- vychádzali zo Smitha a Saya
- reakcia na keynesovstvo (a jeho kritika), je za minimalizáciu štátnych zásahov do národného hospodárstva
- ekonomický rast je podľa nich výsledkom ľudskej tvorivosti a podnikavosti a preto vystupujú proti vysokému zdaneniu dôchodkov, pretože vysoké dane obmedzujú tvorivosť, iniciatívu a ochotu ľudí pracovať a podnikať
- základ teórie ponuky = bohatstvo jednotlivca a spoločnosti vzniká vo výrobe na základe individuálnej podnikateľskej aktivity
- pozornosť sústreďujú najmä na negatívne zásahy štátu do ekonomiky a to hlavne na rozpočtovú politiku
- reagovali na vtedajšiu situáciu – spomalenie ekonomického rastu, spomalenie tempa rastu produktivity práce
- na odstránenie negatívnych javov je podľa nich potrebné vytvoriť podmienky, ktoré podporujú a stimulujú podnikavosť a tvorivosť podnikov a domácností
- Lafferova krivka
príjmy do ŠR z daní Lafferov bod
zakázaná zóna




0% 50% 100% daňové sadzby v %



TEÓRIA RACIONÁLNYCH OČAKÁVANÍ
- označuje sa tiež ako nová klasická makroekonómia alebo monetarizmus II
- vychádza tak, ako aj ekonómia strany ponuky z kritiky keynesovstva, ktoré obviňuje, že spôsobilo, že kapitalistická ekonomika sa v 70. rokoch dostala do slepej uličky
- vychádza z chápania racionálneho homo oeconomicus a predpokladá, že hospodárske subjekty sa správajú racionálne a cieľavedome pri získavaní a vyhodnocovaní informácií a ich využívaní. Sú racionálne v tom zmysle, že robia všetko, ako najlepšie môžu, usilujú sa získavať a využívať informácie v záujme maximalizácie svojej užitočnosti
- pripúšťajú, že jednotlivé hospodárske subjekty môžu aj pri racionálnom spracovaní všetkých dostupných informácií dospieť k mylným očakávaniam, napriek tomu agregátne očakávania budú dobré a správne
- zhrnutie individuálnych očakávaní do agregátnych vylúči chyby a nesprávne tendencie
- reakcie hospodárskych subjektov na tie isté ekonomické opatrenia vlády nie sú vždy rovnaké.

Ľudia na základe vlastných skúseností a racionálnych očakávaní dôsledkov určitého hospodárskeho opatrenia vlád menia svoje prvotné reakcie, ak sa vláda vráti späť k tej istej hospodárskej politike, ktorá predtým nesplnila ich očakávania.