Leasing je osobitná forma získavania a financovania majetku. Je alternatívou ku klasickým formám, ktorými sú predovšetkým kúpa a bankový úver. Ide o poskytovanie určitého predmetu prenajímateľom nájomcovi na používanie, a to oproti pravidelným splátkam, pričom prenajímateľ zostáva majiteľom leasovaného tovaru. Medzi prenajímateľom a nájomcom sa uzatvára zmluva o predmete leasingu. Po jej uplynutí môžu nastať tri situácie:
1. prenajímateľ predá leasovaný tovar nájomcovi za zostatkovú cenu,
2. nájomca vráti tovar prenajímateľovi,
3. prenajímateľ môže ponúknuť tovar nájomcovi k ďalšiemu prenájmu.

Vznik leasingu sa opodstatňuje týmito skutočnosťami:
1. rastúca potreba podnikateľského kapitálu pri súčasnom nedostatku vlastných zdrojov,
2. rýchle morálne a fyzické opotrebovávanie výrobkov strednej a dlhodobej spotreby,
3. drahé bankové úvery a ťažká dostupnosť týchto úverov.

Vznik leasingu

Prvé formy leasingu ako prenájmu poľnohospodárskych a remeselných nástrojov môžeme nájsť už v období Sumerskej ríše v 2. tisícročí p.n.l. Významné postavenie mal leasing aj za vlády cisára Justiána v starovekom Ríme, kde bol kodifikovaný v rímskom súkromnom práve. V tejto dobe sa využíval najmä na prenájom lodí.

Moderné dejiny leasingu sa však začali písať až v 19. storočí, keď vznikla vo Veľkej Británii Birmingham Wagon Company a neskôr Bell Telephone Corporation v USA. Predmetom činnosti britskej spoločnosti bol prenájom železničných vagónov, kým americká korporácia sa zaoberala prenájmom telefónnych prístrojov. K významnejšiemu rozvoju leasingu došlo v USA až po druhej svetovej vojne, v Európe sa tak stalo až v prvej polovici 60. rokov. Až v 70. a 80. rokoch sa stal leasing významným zdrojom nových investícií.

Etapy vývoja leasingu

Od vzniku leasingu v 19. storočí až po jeho súčasnú podobu, prešla táto forma financovania rôznymi zmenami. Jeho vývoj môžeme rozdeliť do štyroch etáp:

1. etapa
V počiatočnom období vývoja leasingu ešte neexistovali daňové, účtovné či obchodno-právne normy zaoberajúce sa jeho úpravou. Leasing spĺňal funkciu strednodobého úveru. Leasingová spoločnosť nepreberala na seba žiadne riziko zostatkovej hodnoty prenajímaného predmetu, teda nájomca splácal nájomné pravidelnými splátkami a zostatková hodnota predmetu bola vždy nulová.

2. etapa
Pod vplyvom konkurenčného tlaku dochádzalo k postupného skvalitňovaniu a rozširovaniu leasingových služieb.

Leasingové spoločnosti začínajú preberať na seba riziko spojené so zvýšením zostatkovej hodnoty. Leasing sa výraznejšie odlišuje od strednodobého úveru.

3. etapa
Diferencujú sa rôzne druhy leasingových obchodov (odlíšenie operatívneho a finančného leasingu). Sú vytvorené daňové a obchodné právne normy, ktoré už jasne odlišujú leasing od strednodobého úveru. Leasingové spoločnosti sú nútené hľadať možnosti využitia predmetov leasingu aj po skončení leasingu.

4. etapa
V súčasnosti sa už leasingové zmluvy prispôsobujú individuálnym podmienkam klientov. Leasingové spoločnosti prerastajú do transnacionálnych korporácií. Samozrejmosťou sú už okrem samotného leasingu aj sprievodné služby, daňové a ekonomické poradenstvo, často dokonca leasingové spoločnosti preberajú niektoré funkcie výrobcu.

Medzinárodné inštitúcie zaoberajúce sa leasingom

V súlade so snahou európskych štátov o vzájomnú spoluprácu a koordináciu spoločných záujmov na všetkých úrovniach, bola v roku 1972 založená Európska federácia leasingových asociácií LEASEUROPE. Jej cieľom je výmena názorov a skúseností s metodológiou leasingových operácií, analýza leasingu, príprava medzinárodných zmlúv týkajúcich sa zahraničného leasingu, zber štatistických údajov ako aj účasť na tvorbe legislatívnych predpisov súvisiacich s leasingom.

Úpravou leasingu sa zaoberá aj medzinárodný inštitút pre zjednocovanie súkromného práva UNIDROIT, ktorý vznikol v roku 1926 z iniciatívy Spoločnosti národov. UNIDROIT definuje medzinárodný finančný leasing ako aj základné práva a povinnosti účastníkov kontraktu.

Svetová leasingová rada (WLC) sa taktiež zaoberá otázkami súvisiacimi s leasingom, zberom informácií a štatistických údajov. Vznikla v roku 1984. Nemá pevnú organizačnú štruktúru a nedisponuje rozhodovacími právomocami. Spolupracuje napríklad s OECD a Medzinárodnou obchodnou komorou.

Podstata a základné pojmy leasingu

Prenajímateľ prenajíma predmet leasingu nájomcovi po dobu trvania leasingového vzťahu, pričom ostáva majiteľom leasovaného predmetu a vykonáva jeho odpisovanie. Za prenájom inkasuje od nájomcu leasingové splátky. Prenajímateľ môže byť:
1. samotný výrobca prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti,
2. špecializovaná leasingová spoločnosť alebo dcérska spoločnosť banky.
V prvom prípade sa jedná o dvojstranný vzťah prenajímateľa a nájomcu. V druhom prípade ide o trojstranný vzťah, kde vystupuje prenajímateľ, nájomca a dodávateľ.

Nájomca je užívateľom predmetu leasingu, pričom predmet nevlastní.

Je povinný uhrádzať prenajímateľovi splátky leasingového nájomného po celú dobu trvania leasingové vzťahu.

Predmetom leasingu je vec, ktorú si nájomca prenajíma od prenajímateľa na základe leasingovej zmluvy s cieľom využívať jej technické a úžitkové vlastnosti.

Leasingová zmluva vyjadruje obchodno-právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom v písomnej forme. Jej základné náležitosti sú:
- určenie zmluvných strán,
- popis predmetu leasingu vrátane príslušenstva,
- cena leasingu a platobné podmienky,
- podmienky odovzdania predmetu nájmu do užívania nájomcu,
- záručné a servisné podmienku,
- podrobnosti režimu užívania predmetu leasingu,
- poistenie predmetu leasingu,
- dobu splatnosti leasingovej zmluvy a spôsob je ukončenia,
- podmienky prípadného prevodu vlastníckeho práva k predmetu nájmu na nájomcu.

Akontácia je platba vopred. V praxi má tri podoby:
1. akontácia ako preddavok na budúcu kúpu prenajatej veci, ktorý si nájomca nemôže zahrnúť do nákladov až do skončenia prenájmu, keď predmet leasingu prejde do jeho vlastníctva;
2. akontácia ako prvá riadna zvýšená leasingová splátka, ktorú nájomca zahŕňa do nákladov rovnomerne - časovo rozlíšene počas celej doby leasingu;
3. akontácia ako preddavok na jednotlivé leasingové splátky, ktorú nájomca rozpúšťa v alikvotnej výške počas doby trvania leasingu v leasingových splátkach.

Leasingové nájomné predstavuje platby, ktoré platí nájomca prenajímateľovi na základe splátkového kalendára.

Cena leasingu je suma, ktorú nájomca zaplatí prenajímateľovi za jeho služby spojené s poskytnutím leasingu. Leasingová cena je súčet prvej navýšenej splátky, ostatných splátok, poplatkov za uzatvorenie leasingovej zmluvy a zostatkovej hodnoty. Vypočítame ju nasledovne:

LC = OC + FN + RN + DPH + ZM

kde:
LC - leasingová cena,
OC - obstarávacia cena,
FN - finančné náklady prenajímateľa,
RN - režijné náklady prenajímateľa,
DPH - daň z pridanej hodnoty,
ZM - zisková marža prenajímateľa.

Koeficient leasingu vyjadruje celkové zvýšenie nákladov pri leasingu v porovnaní s obstaraním za hotovosť.

Doba leasingu je doba nájmu, na ktorú si nájomca prenajíma predmet leasingu od prenajímateľa.

Zostatková cena predstavuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku.

Právna úprava leasingu v SR

Obchodno-právnymi podmienkami leasingového vzťahu sa u nás v súčasnosti zaoberá:

Občiansky zákonník - upravuje náležitosti nájomnej zmluvy, teda zmluvy na základe ktorej dochádza k operatívnemu leasingu;

Obchodný zákonník - ustanovuje právnu úpravu zmluvy o kúpe prenajatej veci, t. j. zmluvy, ktorá je podstatou finančného leasingu;

Zákon o daniach z príjmov - presne vymedzuje položky, ktoré si môžu účastníci leasingu zahrnúť do nákladov.

Daňovo uznateľné náklady pre nájomcu sú:
- splátky nájomného za užívanie cudzej veci v pomernej výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie (za podmienky, že je doba nájmu dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania, najmenej však tri roky),
- odpisy kúpnej ceny prenajatej veci prevzatej do vlastníctva nájomcu po ukončení leasingu (pričom kúpna cena prenajatej veci nesme byť vyššia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa zákona o dani z príjmov).

Prenajímateľ si môže do nákladov zahŕňať odpisy prenajímaného majetku, ktoré vypočítava tzv. leasingovou metódou (Zákon o daniach z príjmov § 30 odsek 4). Odpisovanie vykonáva rovnomerne počas celej doby trvania prenájmu, pričom doba prenájmu musí trvať minimálne 40 % doby odpisovania podľa zatriedenia do príslušnej odpisovej skupiny, nie však menej ako tri roky.

Zákon o dani z pridanej hodnoty - ustanovuje 19 % DPH nielen na vstupnú cenu zariadenia, ale aj na platby leasingovej spoločnosti za poskytované služby.

Výhody a nevýhody leasingu

Výhody leasingu

Leasing ako forma financovania má pre nájomcu predovšetkým tieto výhody:
- šetrí likvidné prostriedky a neviaže prevádzkový kapitál nájomcu, pretože na rozdiel od kúpy nemusí podnikateľ zaplatiť celú sumu, ale len jej časť, a zvyšok platí formou splátok počas dohodnutej doby;
- rieši nedostatok investičného kapitálu aj bez použitia úveru, ktorého získanie je časovo pomerne náročne a pre podnikateľa môže byť z rôznych príčin nedostupný;
- poskytuje možnosť dohodnutia splátok podľa individuálnych podmienok nájomcu;
- leasingová spoločnosť vykonáva pre nájomcu poradenskú činnosť a poskytuje rôzne doplnkové služby.

Relatívne výhody pre nájomcu (teda výhody, ktoré podľa konkrétnej situácie a zámerov nájomcu môžu vystupovať ako negatívum, ale aj ako pozitívum) môžeme zhrnúť takto:
- leasing môže byť nástrojom zakrývania skutočnej zadĺženosti, ak nájomca nezachytí finančný leasing vo svojej bilancii, čo môže uvádzať do omylu rôzne externé subjekty,
- šetrí peniaze podniku na iné účely, čo však pre nájomcu znamená, že pri financovaní viacerých investícií sa môže ľahšie dostať do platobnej neschopnosti;
- pri operatívnom leasingu sa nájomcovi znižujú náklady na údržbu a opravy zariadenia, tieto sú však započítané do výšky nájomného.

Leasing je ako forma zhodnotenia finančných prostriedkov pre prenajímateľa výhodná najmä pretože:
- poskytuje lepšie zabezpečenie pohľadávok prenajímateľa v prípade platobnej neschopnosti nájomcu (prenajímateľ môže odňať predmet nájmu a prenajať ho inému nájomcovi);
- umožňuje pružne reagovať na potreby nájomcu, pričom uzavretie zmluvy je rýchlejšie ako pri ostatných formách financovania;
- jednoduchá dokumentácia leasingovej operácie.

Nevýhody leasingu

Medzi základné nevýhody leasingu pre nájomcu zaraďujeme:
- cena leasingu je vyššia ako cena pri obstaraní majetku v hotovosti alebo pri financovaní obstarávania úverom, pretože leasingová spoločnosť zahŕňa do ceny všetky náklady, ktoré jej vznikajú a aj primeraný zisk;
- obmedzenie užívateľských práv nájomcu v dôsledku toho, že predmet leasingu ostáva majetkom prenajímateľa;
- nevypovedateľnosť leasingovej zmluvy počas trvania leasingového vzťahu, ak v nej nie je stanovené inak,
- pri zásahoch do predmetu leasingu je potrebný súhlas prenajímateľa;
- riziko bankrotu leasingovej spoločnosti, a tým strata predmetu leasingu.

Prenajímateľ musí prihliadať hlavne na tieto nevýhody:
- vysoké nároky na dostatok voľných zdrojov;
- riziko finančnej straty v dôsledku neočakávaného vývoja inflácie.

Základné druhy leasingu

Základné druhy leasingu sú:

Finančný leasing
Je charakterizovaný ako dlhodobý prenájom, kde sa doba leasingu odvodzuje od doby životnosti leasovaného predmetu a od doby odpisovania určenej daňovými predpismi. Po ukončení finančného leasingu má nájomca predkupné právo na odkúpenie predmetu leasingu za dohodnutú cenu. Zmluvný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom je počas celej doby leasingu nevypovedateľný, ale za podmienok presne stanovených daňovým zákonom je možné postúpenie nájomnej zmluvy jedného podnikateľa druhému.

Operatívny leasing
Ide o krátkodobý zmluvný vzťah, pri ktorom spravidla nedochádza k zmene vlastníckych práv. Tento druh leasingu sa používa najmä u predmetov, ktoré užívateľ neplánuje využívať po celú dobu ich životnosti z týchto dôvodov:
1. predmet leasingu sa rýchlo morálne opotrebováva (napr. počítače, software);
2. nájomca pôsobí v oblasti v ktorej dochádza k rýchlym technologickým zmenám (napr. výrobné zariadenie, ktorého predpokladaná doba používania s ohľadom na technologický pokrok je kratšia ako životnosť);
3. zariadenie nemôže byť v podnikaní dostatočne vyťažené.

Spätný leasing
Spätný leasing využívajú najmä spoločnosti, ktoré sa dostali do vážnejších finančných problémov. Aby získali peňažné prostriedky predajú leasingovej spoločnosti určitý majetok s dostatočne dlhou dobou životnosti. Leasingová spoločnosť vzápätí tento majetok prenajme pôvodnému majiteľovi, ktorý jej bude platiť splátky za jeho používanie. Nedochádza k fyzickému presunu majetku, mení sa len vlastnícke právo.

Komunálny leasing
Pre komunálny leasing je charakteristické, že nájomcom je verejnoprávna organizácia, obvykle mesto, obec alebo nimi vytvorené subjekty. Z toho vyplýva aj množstvo špecifík ako napr. daňové úľavy, špecifické formy zaistenia, možnosti odstúpenia od zmluvy a pod. Z predmetov komunálneho leasingu majú prioritné postavenie najmä osobné a úžitkové automobily, autobusy pre MHD, kancelárska technika, nehnuteľnosti atď.

Leasing nehnuteľností
Ide o financovanie obstarávania nehnuteľností do prenájmu. Spravidla ide o dlhodobý obchodný vzťah, kde sa predpokladá kvalitný podnikateľský zámer od vysoko kvalitného a dlhodobo bonitného klienta. Predstavuje leasing obchodných a kancelárskych priestorov, výrobných budov, dopravných stavieb (mostov, tunelov), vodných diel a nádrží, letiskových dráh a pod.

Personálny leasing
Znamená poskytnutie pracovníka špecializovanej agentúry pri krátkodobých výpadkoch stálych zamestnancov alebo pri návaloch práce. Pracovník ostáva zamestnancom personálnej agentúry, ktorej firma platí dohodnutú sumu vo výške platu pracovníka a agentúrnej provízie.

Spoločnosti využívajú tento druh leasingu, aby:
- riešili nedostatok svojich ľudských zdrojov;
- overili pracovné kvality potenciálneho zamestnanca, ak zákonnú skúšobnú lehotu nepovažujú za dostatočne dlhú;
- vykázali vyšší zisk na jedného pracovníka. Klasifikácia leasingu

Leasing podľa zostatkovej hodnoty predmetu leasingu:
- leasing s plnou amortizáciou predmetu - zostatková hodnota prenajímaného predmetu je nulová;
- leasing so zostatkovou hodnotou - po ukončení prenájmu zostáva určitá zostatková hodnota, za ktorú nájomca predmet leasingu môže odkúpiť.

Leasing podľa spôsobu financovania:
- priamy nájom - peňažné prostriedky na obstaranie zariadenia pochádzajú od jedného investora - prenajímateľa;
- leverage leasing - vystupuje viacero investorov, ktorí sa podieľajú na nákupe zariadenia a v pomernej časti si potom rozdelia aj splátky od nájomcu.

Leasing podľa teritória:
- vnútroštátny leasing - nájomca aj prenajímateľ sídlia na území jedného štátu,
- zahraničný leasing - sídlo prenajímateľa a nájomcu sa nachádza na území rôznych štátov,
- medzinárodný leasing - okrem nájomcu a prenajímateľa so sídlami v rôznych krajinách vystupuje aj sprostredkovateľská spoločnosť v tretej krajine.

Leasing podľa komodít:
- leasing dopravnej techniky,
- leasing počítačov,
- leasing softwaru,
- leasing strojov a zariadení.

Leasing podľa nájomcu:
- leasing pre podnikateľskú sféru,
- leasing pre súkromné osoby,
- leasing pre rozpočtové a príspevkové organizácie (komunálny leasing).

Súčasný stav leasingového trhu v SR

V procese transformácie, ktorá napriek dlhému obdobiu ešte stále nebola ukončená, sa na našom trhu vyprofilovali štyri typy leasingových spoločností:

Prvú skupinu tvoria dcérske spoločnosti bankových inštitúcii, ktoré nemajú žiadne problémy s financovaním, pretože zakladajúce banky im uľahčujú prístup k úverom. Patrí sem napr. VÚB Leasing, Tatra Leasing, ČSOB Leasing.

Do druhej skupiny môžeme zaradiť spoločnosti priamo napojené na výrobcov resp. dodávateľov podporujúce predaj výrobkov týchto producentov. Sú nimi Volkswagen finančné služby s. r. o., Daimler Chrysler s. r. o. a pod.

Tretia skupina pozostáva z tzv. nezávislých leasingových spoločností neprepojených priamo ani na banky ani výrobcov, napr. B.O.F. V súčasnosti dotvára trh ešte štvrtá skupina malých, regionálnych, väčšinou úzko špecializovaných leasingových spoločností schopných vyhovieť konkrétnym požiadavkám klientov vďaka užším kontaktom s miestnou podnikateľskou sférou.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk