V riadiacom procese je konkrétna činnosť priamym dôsledkom opatrení vyplývajúcich z rozhodnutí.
Efektívne riadenie je založené na využití informácií vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu (fáza získania informácií, fáza vyhodnotenia získaných dát a fáza realizácie rozhodnutia).
Význam informácií pre manažéra vyplýva z ich potreby pri rozhodovaní a efektívnej realizácii každej funkcie manažmentu (plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí, kontrola a pod.). Informácie sa stávajú jedným z dôležitým predpokladom toho, aby manažéri mohli prijímať v daných podmienkach optimálne rozhodnutia. Musia to byť objektívne informácie, na základe ktorých môže subjekt riadenia v potrebnom čase poznať stav riadeného objektu a usmerniť jeho vývoj k stanovenému cieľu. Môžeme povedať, že informácie plnia v riadiacom procese viaceré funkcie:
 Zabezpečujú nevyhnutnú podmienku na poznanie existujúceho stavu riadeného systému
 Sú prostriedkom na tvorbu plánov a príkazov
 Sú surovinou na kontrolu a operatívne riadenie
 Sú zdrojom zvyšovania poznatkov o spoločnosti a okolí
 Sú zdrojom zvyšovania vedomostí
 Sú nástrojom organizácie a koordinácie činnosti riadeného kolektívu
 Sú predmetom komunikácie v systéme
Manažéri prosperujúcich podnikov spotrebujú na vyhľadávanie potrebných informácií v priemere až 30% svojho pracovného času. Pritom dnes majú k dispozícii o 60% viac informácií z danej oblasti ako pred desiatimi rokmi. Súčasne zvýšené nároky na rýchlosť prijatia rozhodnutí v riadení spôsobujú, že na prípravu rozhodnutia majú manažéri trikrát menej času ako pred desiatimi rokmi. Vo všeobecnosti sa dnes stále volá po nových a nových informáciách, môžeme dokonca hovoriť o informačnej kríze. Mnohí riadiaci pracovníci sa sťažujú, že nemajú dostatok informácií. To je ale klamlivých dojem, za ktorým sa skrýva buď vlastná neschopnosť efektívne pracovať s informáciami, alebo sa chybne zamieňa kvantita s kvalitou. Pre kvantitu informácií objektívne existuje „prah nasýtenia“, za ktorým už človek nie je schopný ďalšie informácie spracovať. Zvyšovanie kvantity informácií vedie zákonite k poklesu ich využiteľnosti. Na druhej strane nedostatok informácií môže viesť k subjektivizmu v rozhodovaní. Zaujímavé sú aj niektoré názory, ktoré hovoria o funkcii tzv. gatekeepingu, t.j. filtrovania informácií pre manažéra. Nadbytok informácií však nezriedka sprevádza nedostatok kľúčových informácií, čím vzniká paradoxná situácia súčasného prebytku (nepodstatných) i nedostatku (kľúčových) informácií, čo ohrozuje kvalitu riadenia.
Pre hodnotenie kvality informácií nemáme zatiaľ k dispozícií objektívnu mieru hodnotenia.