Dlhopisy, ich výnosnosť a rizikovosť

1.Charakteristika dlhopisu
Dlhopis je dlhodobý CP obchodovateľný na burze cenných papierov so stanovenou dobou splatnosti, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v nominálnych hodnotách, vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby, ktorá má právne oprávnenie vydávať dlhopisy, tieto záväzky plniť. Cieľom emisie dlhopisov je mobilizovať dočasne voľné peňažné prostriedky, prípadne ich preskupiť. Z hľadiska obsahu je dlhopis CP vystavený o pôžičke. Dlhopis je právne upravený v zákone č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch.

1.1.Náležitosti dlhopisov
1.názov a číselné označenie
2.označenie emitenta
3.NH (čiastka, ktorá musí byť vyplatená majiteľovi obligácie k danému termínu)
4.spôsob stanovenia výnosu
5.prehlásenie emitenta, že dlhuje nominálnu hodnotu majiteľovi
6.záväzok emitenta
7.pri dlhopisoch znejúcich na meno aj meno ich prvého majiteľa
8.dátum vydania a podpisy
9.miesto, podpis predstaviteľov emitenta
10.údaj o rozhodnutí príslušného MF o povolení emisie dlhopisov

1.2 Zloženie dlhopisov
nplášť = listina CP alebo dlhopisu, obsahuje informácie o emitentovi, nominálnu hodnotu CP, kupónovú sadzbu a termín splatenia,
nkupónový list (arch) = skladá sa z úrokových alebo dividendových kupónov a talónu (časť archu, na ktorý sa majiteľovi vydáva nový kupónový arch, v prípade, že kupóny starého archu sa stali splatnými. Náležitosti : nominálna hodnota, počet kusov, číslo ISIN, označenie série, poradové číslo, dátum vydania.)

Súčasťou dlhopisu býva taktiež kupónový hárok s talónom. Kupónový hárok je zložený z jednotlivých poukážok (kupónov), na základe ktorých majiteľ dlhopisu obdrží v danom termíne úrok. Talón oprávňuje majiteľa dlhopisu k obdržaniu ďalšieho kupónového hárku, čo je veľmi praktické hlavne pri dlhopisoch s dlhou dobou splatnosti. Súčasťou dlhopisu nakoniec môže byť tiež opčný list zakladajúci pre jeho vlastníka právo kúpiť či predať akciu, iný dlhopis či iný cenný papier len na základe držby dlhopisu. V posledných rokoch sa rozširuje stále viac vydávanie dlhopisov bez kupónového hárku. Stále viac sú nové emisie dlhopisov vykonávané už v zaknihovanej podobe. Potom sú všetky údaje o dlhopise evidované v centrálnom počítači Strediska cenných papierov. Majiteľ je o stave svojich dlhopisov informovaný pravidelným výpisom.
1.3 Umiestňovanie dlhopisov na trhu
Keď už návrh emisie dlhopisu prejde celým povoľovacím procesom a burza prejaví ochotu dlhopis umiestniť na svoj trh, mala by tento cenný papier uviesť na trh inštitúcia, ktorá investorom dáva svojím menom isté záruky. Zvyčajne sú to renomované banky. Emitent totiž musí brať do úvahy, že investori sú veľmi ostražití a práve banka, ktorá dlhopisy uvádza na trh, im dáva záruku, že dlhopis je dobrý. Túto funkciu síce môže zastať aj obchodník s cennými papiermi, no máloktorý je taký renomovaný, že dáva investorovi rovnakú záruku bonity dlhopisu ako banky.

1.4 Druhy dlhopisov
ndlhopis na doručiteľa = dlhopisy, ktoré sú neformálne prevoditeľné odovzdaním ďalšej osobe, pričom dochádza i k prevodu práv z nich vyplývajúcich. Tento druh dlhopisu je obchodovateľný na burze CP.
ndlhopis na meno = dlhopisy, na ktorých je uvedené meno majiteľa, ktorý jediný má právo požadovať platenie. Sú prevoditeľné rubopisom.

Členenie dlhopisov podľa doby splatnosti:
·krátkodobé - splatné do 5 rokov
·strednodobé – splatné od 5 do 10 rokov
·dlhodobé – splatné v lehote väčšej ako 10 rokov

Medzi základné druhy dlhopisov patria podnikové a bankové obligácie. K osobitným druhom patria hypotekárne záložné listy, štátne dlhopisy, komunálne a zamestnanecké obligácie.

Členenie dlhopisov podľa emitenta
·Štátne dlhopisy
emituje ich štát (MF SR), aby sa pokryl deficit ŠR, alebo na financovanie nákladných investičných projektov ako je vybudovanie ciest a iných infraštruktúr a pod. Štátne dlhopisy sú medzi investormi veľmi obľúbené pre ich takmer nulové riziko a nižšie nominálne hodnoty (spravidla 10.000 Sk), a to i napriek tomu, že ich výnos je nižší.

Vláda schválila emisiu dlhopisov v zahraničí

Napriek odporúčaniu NBS, aby sa na refinancovanie štátneho dlhu splatného v roku 2003 použil radšej prebytok likvidity na domácom trhu, odsúhlasila vláda vydanie štátnych dlhopisov v zahraničí v maximálnej sume 250 mil EUR. SR tak otvorila a zvýšila emisiu eurobondov z mája 2003 v počiatočnej hodnote 500 mil EUR, čo je v prepočte asi 20,6 mld Sk, do konca minulého roka. Priamy predaj dlhopisov v nominálnej hodnote 1000, 10 000 a 100 000 EUR sa začal 24. novembra 2003 pri emisnom kurze 99,814 %. Dátum splatnosti je stanovený na 23. máj 2005, pričom úrokový výnos je pohyblivý 3-mesačný EURIBOR + 0,05 % p.a.

·Pokladničné poukážky
Istotu návratnosti poskytujú tiež pokladničné poukážky centrálnej banky. Ich doba splatnosti je spravidla kratšia ako pri štátnych dlhopisov. Ich nominálna hodnota však nie je vždy taká nízka, čo zhoršuje prístupnosť poukážky pre široké masy. Pokladničné poukážky na rozdiel od štátnych dlhopisov nie sú obchodovateľné na burze cenných papierov.
·Komunálne dlhopisy
emitujú ich miestne správne celky (obce) ako sériové obligácie (jednotlivé série splatné v určitom období) alebo ako termínové obligácie (fixný termín splatnosti)
Typy : - generálne = s najlepšou „povesťou“
-dôchodkové = môžu sa splácať len určitými zdrojmi príjmov samosprávnych jednotiek obligácie priemyselného rozvoja – IDP

Prostriedky z dlhopisov bývajú používané na zdokonalenie infraštruktúry v obci (plynovody, kanalizácie, elektrifikácie, komunikácie a pod.). Jedná sa tak ako pri štátnych dlhopisoch o málo rizikovú investíciu. Okrem istoty ponúkajú aj solídne zhodnotenie, prípadne ďalšie výhody, napríklad v podobe daňových úľav alebo možnosti predčasnej výpovede či predčasného odkúpenia.
Jedným z príkladom je emitovania komunálnych dlhopisov je prípad mesta Košice, ktoré využili túto možnosť na získanie finančných prostriedkov. Mesto malo problémy so splácaním týchto dlhopisov.

·Podnikové dlhopisy
- emitujú ich súkromné podniky ako alternatívu úveru
- typy:
-zabezpečené - kryté dlhopisy (pevné alebo pohyblivé zabezpečenie),
-nebezpečné (nie sú kryté žiadnymi aktívami, druhotné CP),
-dlhopisy so zárukou (záruku dáva tretia strana),
-obligácia zaručená zložením vedľajšej istiny (krytá aj inými ako sú akcie, zmenky…),
-dôchodkové obligácie (vo finančnej tiesni),
-certifikáty o správe zriadenia (typ finančného leasingu),
-obligácie na financovanie kontroly znečistenia (pomoc pri nákupe zariadenia na kontrolu znečistenia).

Príkladom podnikových dlhopisov je emitovanie vlastných dlhopisov úspešnou spoločnosťou Železiarne Podbrezová

Železiarne Podbrezová už druhý raz využili emisiu vlastných dlhopisov na získanie dlhodobých zdrojov financovania. Ich dôvodom bolo, to že chceli získať dlhodobé finančné zdroje za rozumnú cenu a práve tento spôsob sa im po minulej úspešnej emisii videl ako výhodnejší. Spoločnosť zhodnotila emisiu dlhopisov za istejšiu formu a kvalitatívne vyšší stupeň financovania než je pôžička. Mimo to, dlhopisy majú voči ostatným formám financovania jednu neopakovateľnú výhodu – za získané prostriedky sa neručí žiadnym majetkom, len dobrým menom firmy a výsledkami, ktoré spoločnosť dosahuje. Nákladové úspory síce emisia nepriniesla, ale nezanedbateľnú sumu spoločnosť ušetrila na bankových poplatkoch a takisto významnou úsporou je odľahčenie administratívy, keďže odbudlo písanie podnikateľských zámerov a rôznych analýz pre banky. Prvá emisia Železiarní Podbrezová mala hodnotu 800 miliónov korún s fixným úrokom 12,1 % na 5 rokov. Spoločnosť ju splatila o rok skôr, v roku 2000. Nová emisia bola vydaná minulý rok v objeme 15 miliónov eur a pri pohyblivej úrokovej sadzbe, odvodenej o 6-mesačného EURIBORU plus marža 1,6 % na rok. Menovitá hodnota dlhopisy je 10.000 eur, lehota splatnosti je 5 rokov s možnosťou splatenia za 4 roky. Dlhopisy sa vydávali v zaknihovanej podobe a boli vydávane na doručiteľa a nespájali sa s nimi žiadne predkupné a výmenné práva.
Vydanie a upísanie dlhopisov a služby s tým súvisiace obstarala Slovenská sporiteľňa spolu s HVB Bank Slovakia. Funkciu administrátora vykonáva Slovenská sporiteľňa. Predali sa všetky dlhopisy a sú obchodovateľné podľa rozhodnutia Úradu pre finančný trh na Burze cenných papierov v Bratislave na kótovanom paralelnom trhu. Práve skutočnosť, že sú zaradené práve tam hovorí o ich bonite. EuroTel podpísal syndikovaný úver v súvislosti s možným refinancovaním emisie dlhopisov

Fakt, že s emisiou dlhopisov môžu byť problémy i keď je emitent bonitný ukazuje príklad EuroTelu, mobilného operátora na Slovensku. EuroTel emitoval dlhopisy v celkovom objeme 175 miliónov eur, pomocou dcérskej spoločnosti Slovak Wireless Finance company, B.V. v súlade s dohodou Indenture, podpísanou 23. marca 2000 medzi EuroTelom SWFC a The Bank of New York. Avšak nastali problémy s predajom dlhopisov, nebol o ne dostatočný záujem. V súčasnosti EuroTel Bratislava podpísal syndikovaný úver v súvislosti s možným refinancovaním emisie dlhopisov. Spoločnosť podpísala niekoľko úverových zmlúv na zabezpečenie úverov v celkovom objeme do 6 miliárd Sk. Úverové zmluvy spoločnosť podpísala s Citibank, VÚB, HVB Bank Slovakia, Tatra bankou a ČSOB, ING a Slovenskou sporiteľňou. Podľa podmienok Indenture môže SWFC dlhopisy splatné v roku 2007 predčasne splatiť počínajúc marcom 2004. ·Zamestnanecké dlhopisy
Tieto cenné papiere emitujú firmy pre vlastných zamestnancov. V prípade rozviazania pracovného pomeru má majiteľ tohoto dlhopisu nárok na predaj dlhopisov za nominálnu hodnotu a podiel úroku. Práva vyplývajúce zo zamestnaneckých dlhopisov sa dedia. Možnosť emitovať zamestnanecké dlhopisy využila napríklad firma Matador, ktorá takýmto spôsobom získala finančné prostriedky. Tieto dlhopisy boli medzi zamestnancami veľmi obľúbené, lebo ponúkali nadpriemerný výnos pri minimálnom riziku.

·Bankové dlhopisy
Zvláštnu skupinou (možno podskupinou podnikových dlhopisov) sú cenné papiere vydávané bankami. Tie si môžu predaj dlhopisov (emisie) sprostredkovávať i samy. Dlhopisy možno nakupovať prostredníctvom pobočkovej siete banky. ·Dlhopisy Fondu národného majetku
Slovensko má i ďalšiu, špecifickú formu dlhopisov dlhopisy Fondu národného majetku, ktoré sú nástrojom "dlhopisovej metódy kupónovej privatizácie". Začiatkom roku 1996 emitoval Fond národného majetku 3,33 mil. dlhopisov v nominálnej hodnote 10 000 Sk, s ročným výnosom rovným diskontnej sadzbe NBS, splatných v roku 2001. 
Túto špecifickú formu dlhopisov upravuje zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Podľa platných nariadení mohli dlhopisy Fondu národného majetku ich majitelia použiť dvanástimi spôsobmi:
·na predaj právnickým alebo fyzickým osobám na splatenie záväzku voči FNM alebo Slovenskému pozemkovému fondu (SPF),
·ako vklad do obchodnej spoločnosti so záväzkom voči FNM alebo SPF,
·na predaj oprávnenej banke,
·na doplnkové dôchodkové a zdravotné poistenie,
·ako platidlo za prevod bytu do vlastníctva,
·na bezodplatný prevod blízkej osobe na nadobudnutie bytu do vlastníctva,
·na prechod dlhopisu na základe dedenia,
·pri nadobúdaní akcií z majetku FNM,
·vyplatenie dlhopisu pred lehotou splatnosti,
·na splatenie záväzku voči FNM,
·na splatenie záväzku voči SPF a
·na výplatu v roku 2001. Peniaze za dlhopis ešte nemá 40-tisíc ľudí, lehota sa končí

Viac ako 40-tisíc ľudí si ešte nevyzdvihlo peniaze za svoj dlhopis FNM z druhého kola veľkej privatizácie. Od roku 2001 štát postupne za dlhopisy vyplácal viac ako 13-tisíc korún. Najčastejším dôvodom, prečo fond ešte nevyplatil peniaze, je, že majiteľ dlhopisu zomrel a dedičské konanie sa ešte neskončilo. Ďalšími dôvodmi sú dlhodobý pobyt majiteľa v zahraničí či to, že dlhopis bol exekvovaný, no majiteľ neprišiel o celú sumu. Keďže fond mal dlhopisy splatiť do 31. decembra 2001, po trojročnej premlčacej lehote, ktorá sa končí tento rok, už peniaze vyplácať nebude. Kto peniaze za dlhopis chce, musí si ich od fondu vypýtať čím skôr. Zatiaľ máme taký výklad zákona, že na konci roka nárok na peniaze z dlhopisu vyprší. Ako cenný papier bude premlčaný. Samozrejme, sa bude ďalej vyplácať peniaze, ale iba tým, čo sa prihlásia v tomto roku. Podvodníci s dlhopismi FNM sú stále na slobode
V súvislosti s vyplácaním dlhopisov sa vyskytlo množstvo podvodov, ich počet sa pohybuje na úrovni niekoľkých desiatok tisíc. Mnohé prípady sa riešia súdmi, stále je však množstvo takých, na ktoré doteraz nebolo podané trestné oznámenie. Podvody s dlhopisy robili hlavne spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, ktoré sa starali o správu dlhopisov občanov na základe podpísania zmluvy o obstaraní predaja ich predaja. Objavili sa tiež prípady neoprávneného prevádzania dlhopisov. Spoločnosti, ktoré takto okradli občanov boli firmy Goldsmith&Laroche, Akar, a iné.
Zaujímavé druhy dlhopisov

Na kapitálových trhoch sa môžete stretnúť aj s nasledujúcimi typmi dlhopisov:

► Nulové dlhopisy (zero-bondy)
Jedná sa o cenné papiere, ktoré si nezakladajú nárok na úrok.

Výnos ich majiteľa spočíva v rozdiele medzi nominálnu hodnotu uvedenou na dlhopise a cenou, za ktorú investor dlhopis v dobe emisie skutočne nakúpil. Výhody zero-bondov možno hľadať hlavne v daňovej oblasti. Zatiaľ čo pravidelný úrok ostatných dlhopisov podlieha každoročnému zdaneniu, zisky z nulových dlhopisov sa dania až na konci doby splatnosti.

► Prémiové dlhopisy
Tieto zriedka vydávané dlhopisy sú určené predovšetkým pre investorov, ktorí radi riskujú. Výnos z prémiových dlhopisov je čiastočne ponechaný na náhodu. O vyššom výnose niektorých majiteľov dlhopisu rozhodne v deň splatnosti úroku los.

► Odberné dlhopisy
Majiteľ odberného dlhopisu si jeho vlastníctvom zaisťuje právo na odber akcií emitenta (prípadne iných dlhopisov alebo iných cenných papierov). Dlhopisy pri odbere akcie nezanikajú, a tak úroky z nich ďalej plynú ich majiteľovi. Pri odbere akcií je kľúčový tzv. odberný pomer, tzn. koľko akcií za jeden dlhopis dostanete. Výmena nemusí byť s ohľadom na aktuálny kurz na burze atraktívna! Veľmi dôležité je pri odberných dlhopisov sledovať, kedy bude možnosť akcie odobrať. Vyskytujú sa aj výmenné dlhopisy. Po výmene dlhopisov za akcie už ďalej úverový vzťah nepokračuje. Majiteľ svoj dlhopis odovzdáva a zastávajú mu len akcie. Ceny odberných a výmenných dlhopisov sú užšie previazané s vývojom kurzu akcií, za ktoré sa dlhopis mení.

► Dlhopisy v cudzej mene
Jedná sa o dlhopisy, ktoré nie sú vydávané v korunách, ale v zahraničnej mene. Majiteľ takýchto cenných papierov riskuje straty spôsobené znehodnotením zahraničnej meny voči slovenskej korune. Je rozdiel, či inkasujete za 1.000 USD 40.000 korún (pri kurze 1 USD = 40 SK) alebo 39.000 Sk (pri kurze 1 USD = 39 SK). Kurzové riziko je len veľmi zložito kalkulovateľné. Kto investuje radšej s menšou mierou rizika, mal by sa vkladu svojich peňazí do cudzomenových dlhopisov radšej vyhnúť.

► Junk – bondy
Junk - bondy sú cenné papiere vydávané podnikmi v ťaživej hospodárskej situácii, ktoré už nemajú veľkú nádej na vypožičanie prostriedkov od investorov ani od bánk prostredníctvom akcií alebo úveru. Do tejto skupiny dlhopisov radíme tiež tituly emitované štátmi so zlou bonitou (ratingom). Aby bol o junk - bondy záujem, láka emitent investorov vysokým zhodnotením, prípadne predajom dlhopisu za cenu hlboko pod nominálnou hodnotou (tzv. emisia "s disážiom").

► Konzola
Jedná sa o večný dlhopis. Úroky z takéhoto cenného papieru sú vyplácané až do smrti majiteľa, v prípade prenositeľnosti na dediča aj dlhšie.
1.5 Odvodzovanie ceny dlhopisu
Cena dlhopisu sa odvodzuje z hodnoty budúcich hotovostných tokov, ktoré obdrží jeho majiteľ (tj. úroky a splatenú nominálnu hodnotu dlhopisu). Vplyv na cenu majú i úrokové sadzby na peňažnom trhu (BRIBOR, sadzby Národnej banky), resp. zhodnotenie alternatívnych investícií (napríklad termínovaných vkladov).

Príklad:
Cena jednoročného dlhopisu s nominálnou hodnotou 1000 Sk a úrokovou sadzbou 10 % by pri rovnakej úrokovej sadzbe na peňažnom trhu tvorila práve 1000 Sk [=(100+1000)/(1+0,1)]. Hodnota 100 značí výšku kupónu (10 % z 1000 Sk). Pozor! Pokiaľ by hodnota úrokovej sadzby na peňažnom trhu klesla, cena dlhopisu by vzhľadom k nižšiemu menovateľovi (napr. 1+0,09) vzrástla a naopak pri raste úrokov na peňažnom trhu. To by za dlhopis jej majiteľ zaplatil nižšiu čiastku.

1.6 Výnosy z dlhopisov
Dlhopisy sú obľúbeným investičným nástrojom predovšetkým pre svoje výnosy v podobe pravidelných úrokov. Úrok sa počíta z ceny (nominálnej hodnoty) dlhopisu. Platby úrokov, ako nominálnej hodnoty dlhopisu sú zaistené rôznymi spôsobmi. Do úvahy prichádzajú nehnuteľnosti, zariadenie firmy, cenné papiere, ručenie tretej osoby alebo štátu. Do obehu sú však vydávané aj nezaistené obligácie (tzv. junk-bondy).

1.7 Formy úroku
► Pevný úrok
Úrok zostane počas celej platnosti dlhopisu stabilný. Takéto zhodnotenie ponúka prevažná väčšina dlhopisov. Nevýhoda tohoto typu úročenia sa prejavuje predovšetkým v dobe, kedy rastú úrokové sadzby. Investor by mohol v prípade alternatívneho uloženia peňazí docieliť vyššie zhodnotenie.

► Úrok závislý na ziskoch vydavateľa
Tento výnos z dlhopisu nenápadne pripomína dividendu vyplácanú majiteľom akcií. Rozdiel spočíva v tom, že majiteľ dlhopisu sa na rozdiel od akcionára nestáva spoluvlastníkom spoločnosti.

► Úrok zvyšujúci sa s rastúcou infláciou
Tento typ zhodnotenia obligácie prichádza vhod v dobe, kedy ceny rastú. Vydavateľ dlhopisu sa zaviaže vyplácať úroky v závislosti na raste či poklese cien v ekonomike. Zhodnotenie majiteľa obligácie bude vyššie pri inflácii 10 % než pri raste cien v výške 5 %.

► Pohyblivý úrok
Tento úrok sa bude odvíjať od úrokových sadzieb na kapitálových trhoch. V našich podmienkach by takou sadzbou mohol byť napríklad BRIBOR alebo úrokové sadzby Národnej banky Slovenska. Dlhopis s pohyblivým úročením sa najviac podobá klasickému bankovému úveru. Sadzby úverov sú tiež vo veľkej miere naviazané na úrokové sadzby centrálnej banky, resp. kapitálových trhov.
► Rozdiel medzi nominálnou hodnotou dlhopisu a emisným kurzom
Dlhopis nemusí byť predávaný za jeho nominálnu hodnotu, ale za cenu nižšiu. Rozdiel medzi týmito dvomi cenami je výnosom investora. Dlhopisy, ktoré nenesú žiadny úrok, sa nazývajú zero-bondy (alebo nulové dlhopisy).

1.8 Faktory vplývajúce na výnosy dlhopisu
Keď cena obligácie na burze rastie, klesá zároveň výnos dlhopisu do doby splatnosti. Keď cena dlhopisu na burze klesá, výnos do doby splatnosti rastie. Úrokové sadzby a ceny dlhopisov sa pohybujú v opačnom smere. Čím dlhšia je doba splatnosti dlhopisu, tým väčšia je zmena ceny (kurzu) dlhopisu pri zvýšení či znížení úrokových mier. Zisk majiteľa dlhopisu bude pri poklese úrokovej sadzby vyšší ako strata pri rovnakom raste úrokovej sadzby. S rastúcou dobou splatnosti rastie výška straty majiteľa dlhopisu pri klesajúcej úrokovej sadzbe dlhopisu. S rastúcou dobou splatnosti rastie výška zisku majiteľa dlhopisu pri rastúcej úrokovej sadzbe dlhopisu.

Výnosnosť dlhopisov, a teda aj dlhopisových fondov, ovplyvňujú dva faktory - citlivosť na vývoj úrokových sadzieb (durácia) a kredibilita emitenta (vydavateľa) dlhopisu, čiže úverová kvalita.

1.9 Faktory ovplyvňujúce hodnotu dlhopisu
Hodnotu dlhopisov ovplyvňujú rôzne faktory. Najdôležitejšie sú tieto:
Bonita firmy, politická stabilita krajiny, ekonomická situácia, podnikateľské prostredie, legislatívne podmienky

2. Meranie výnosov a rizika obligácií
Spôsobov ako určiť výnos z dlhopisu je viacej. Líšia sa podľa priorít rôznych investorov. ·Čistý výnos – je to rozdiel medzi sumou výnosov z obligácie a čiastkou, ktorá bola investovaná do kúpy obligácie

·Percentuálny výnos – vypočíta sa ako pomer medzi výnosom z kupónu obligácie a NH obligácie. Počíta sa podľa vzťahu: C/NH *100

·Bežný výnos – počíta sa ako pomer medzi výnosom z kupónu a trhovou cenou obligácie. Môže byť vyšší alebo nižší ako je percentuálny výnos v závislosti od ceny obligácie. Nižší bežný výnos ako percentuálny výnos nie je vždy pre investora zlým signálom. Bežný výnos má väčší význam pre investorov špekulačného typu, než pre dlhodobých investorov. Za normálnych okolností by mal klesať s blížiacou sa výplatou úroku (splátky) obligácie, pretože cena sa zvyšuje, ale percentuálny výnos ostáva nezmenený. Výpočet: C/P *100

·Celkový výnos – na rozdiel od bežného výnosu berie do úvahy možné kapitálové zisky alebo straty plynúce z rozdielu medzi aktuálnym kurzom obligácie a jej NH. Počíta sa podľa vzťahu: (C+Pt+1 – Pt)/Pt

·Jednoduchý výnos do splatnosti – napráva nedostatok bežného výnosu započítaním kapitálových ziskov a strát. Nezohľadňuje však úroky z úrokov. Výpočet: (C/P + (NH-P/T*P))*100

·Výnos do doby splatnosti – berie do úvahy vplyv zloženého úroku. Je to najčastejší spôsob merania výnosov z obligácií u dlhodobých investorov, ktorí si želajú obligáciu ponechať až do doby splatnosti. a/ výnos do doby splatnosti obligácie s nulovým kupónom
b/ výnos do doby splatnosti perpetuity
c/výnos do doby splatnosti obligácie s rovnakým kupónom a splatnosťou NH v poslednom roku životnosti ogligácie

·Výnos po dobu držania – používa sa na meranie výnosnosti ogligácie v prípade, keď investor drží obligáciu iba určitú dobu a potom ju predá inému investorovi skôr, než je obligácia splatná.


2.1 Riziká spojené s investovaním do obligácií

Investovanie do cenných papierov, to nie sú len výnosy, na druhej strane sú to aj určité riziká. Tieto riziká sa týkajú aj dlhopisov ako jedného z nástroja na kapitálovom trhu. Najčastejšími rizikami sú tieto:

Trhové riziko, inflačné riziko – toto riziko sa investori snažia kompenzovať požadovaním vyšších výnosov.
Riziko trhovej likvidity – v jeho dôsledku dochádza k stratám v prípade malej likvidity trhu
Politické riziko – je spojené s možnosťou zmien zákonov a regulácií
Menové riziká – vedú k stratám v dôsledkoch neočakávaných zmien menových kurzov

Riziká spojené s druhom podnikania:

Finančné riziko – napríklad, že dlžník sa stane insolventný - Ukazovateľom, ktorý napovie o schopnosti podniku splácať jeho záväzky, je rating. Ratingové agentúry ako Moody´s alebo Standard & Poor´s pravidelne ohodnocujú či už samotné spoločnosti alebo aj jednotlivé emisie dlhopisov. Rating AAA vyjadruje najvyššiu úverovú kvalitu a D najnižšiu.
Operačné riziko – vzniká v dôsledku ľudských chýb, podvodov alebo informačných systémov
Úrokové riziko – týka sa hlavne obligácií s pevne stanoveným výnosom z kupónu
Reinvestičné riziko – znamená, že investori budú musieť výnosy z obligácií k určitému časovému obdobiu v budúcnosti reinvestovať do pôžičiek alebo cenných papierov s nižším výnosom.


2.2 Meranie rizika

Durácia – nástroj na posúdenie rizikovosti dlhopisov

Jedným z kritérií, ktoré môže pomôcť pri výbere dlhopisov je durácia. Durácia vyjadruje v jednoduchom čísle citlivosť ceny dlhopisu na zmenu úrokových sadzieb. Čo je durácia? Durácia je spôsob ako „porovnávať hrušky s jablkami" - spôsob, ako porovnať dva cenné papiere, dlhopisy, s rôznymi kupónmi a rôznymi maturitami.

Je to číslo, ktoré sumarizuje citlivosť výnosu dlhopisu do jednoduchej podoby - ako splatnosť dlhopisu a kupónová sadzba ovplyvňuje jeho cenu. Dlhopisy s nižšou duráciou sú relatívne menej rizikové (menej citlivé na zmenu úrokovej miery) ako dlhopisy s dlhšou duráciou.

Faktory ovplyvňujúce duráciu
Durácia - citlivosť dlhopisu na zmenu úrokovej miery - sa mení so zmenou splatnosti dlhopisu, so zmenou výnosu (do splatnosti), kupónu (hodnoty úrokového výnosu) a frekvenciou výplaty kupónu.
·Durácia a splatnosť dlhopisu (maturita) - So zvyšujúcou sa splatnosťou sa zvyšuje aj durácia.
·Durácia a výnos - Ak sa výška výnosu dlhopisu zvyšuje, durácia sa znižuje.
·Durácia a výška kupónovej platby - Durácia je ovplyvňovaná aj výškou platby, aj frekvenciou platby. Vo všeobecnosti platí, že čím je nižšia kupónová platba, tým je vyššia durácia. Vyššia durácia zvyčajne znamená aj rizikovejší dlhopis.
·Durácia a frekvencia výplaty kupónu - So zvyšujúcou sa frekvenciou kupónových platieb sa znižuje durácia.
Použitie durácie
Durácia má dve dôležité úlohy:
1. Meria citlivosť dlhopisu na zmenu úrokovej mieryKeďže durácia je nástroj na meranie citlivosti dlhopisu na zmenu úrokovej miery, môže byť preto použitá na zoradenie dlhopisov podľa rizika na úrokovú mieru.
2. Nástroj na riadenie rizika úrokovej mieryPoužitie durácie ako nástroja na riadenie rizika úrokovej miery je asi najdôležitejším použitím durácie. Použitím termínovaných kontraktov (futures) k „nastaveniu” durácie dlhopisu alebo portfólia dlhopisov môžu portfólio manažéri ochrániť alebo zvýšiť hodnotu portfólia.

Na posudzovanie a meranie rizika sa používajú rôzne spôsoby, od štatistických po heuristické. Na posúdenie úrokového rizika sa najčastejšie využíva durácia a konvexita. Durácia predstavuje priemernú dobu, za ktorú získame príjmy z obligácie. Investori na základe nej môžu porovnať pohyb cien rôznych obligácií porovnaním ich durácií.
Na duráciu vplývajú hlavne tieto tri faktory:
a/ Doba splatnosti – durácia sa zvyšuje s predlžovaním doby splatnosti, hraničné prírastky priemernej doby splatnosti príjmov z obligácie sú však klesajúce,
b/ Trhová úroková sadzba – čím je vyššia trhová úroková sadzba, tým menšia je hodnota durácie obligácie,
c/ Výška sadzby z výnosu a kupónu – vedie k poklesu durácie, pretože vysoké výnosy z kupónov vytvárajú vysoké CF pred dobou splatnosti obligácie.

Konvexita
Je takisto mierou cenovej citlivosti obligácií na zmeny úrokových sadzieb

2.3 TOP stratégie pri obchode s dlhopismi
► Reinvestičné stratégie
Majiteľ dlhopisu obdrží pravidelný úrok, ktorý môže znova vložiť (čiže reinvestovať) do výnosných aktív (termínované vklady, akcie, investičné fondy, kapitálové životné poistenie a pod.). Týmto procesom zvyšuje svoj výnos o úroky z úrokov. Taký výnos je vzhľadom k pohybom úrokových sadzieb a pohybu kurzov akcií veľmi zložité akokoľvek prognózovať.

► Imunizačné stratégie
Táto stratégia spočíva vo vytvorení takého portfólia dlhopisov (aspoň dvoch), ktoré je nedotknuteľné (čiže imúnne) voči zmenám úrokových sadzieb na finančných trhoch. Imunizácia umožňuje dosiahnuť taký výnos, aký chceme dosiahnuť. Investované prostriedky môžete použiť na úhradu dopredu známych platieb. Princíp stratégie je založený na priemernej splatnosti dlhopisu (tzv. durácii). ► Konzervatívna (dlhodobá) stratégia

Investora zaujíma v rámci tejto stratégie jednoznačne iba výnos z úroku a záväzok emitenta splatiť do dlhopisu vložený kapitál. Pohybu kurzov na burze neprikladá veľký význam a ani neočakáva, že by na výkyvoch cien mohol nejako zbohatnúť. Dlhodobý investor porovnáva riziko a výnos dlhopisu. Prednosť dáva spravidla štátnym a komunálnym dlhopisom, prípadne titulom známych, veľkých a ziskových firiem.

► Riskantná (krátkodobá) stratégie
Investor v tomto prípade vyhľadáva na burzách také dlhopisy, ktoré sľubujú maximálny výnos. Neodradzuje ho skutočnosť, že také dlhopisy sú spojené s možným rizikom nesplatenia. Veľkú pozornosť prikladá tiež pohybom kurzov (hlavne tým smerom nahor). Akonáhle kurz dlhopisu vzrástol natoľko, že výnos vydá viac než len na úhradu poplatkov obchodníkom s cennými papiermi, rozhoduje sa krátkodobý investor predať svoje dlhopisy a nakúpiť iné s nízkymi (ku kúpe provokujúcimi) kurzami. Riskantná stratégia stojí nielen finančné prostriedky vzhľadom ku poplatkom, ale tiež veľa času na sledovanie vývoja na trhoch.

Pre ich realizáciu je nutná aj veľká miera skúseností a znalostí
2.4 Výhody a nevýhody investora do dlhopisov

Výhody investora do dlhopisov (čiže majiteľa dlhopisu):

► možnosť nákupu dlhopisu na burze alebo v bankách
► stály prehľad o vývoji investícií (kurzové lístky burzy, internet, tlač)
► nižšie výkyvy kurzu dlhopisov než pri akciách
► ľahká prognóza výnosov v budúcnosti
► pravidelný a istý výnos (hlavne pri štátnych a komunálnych dlhopisov)
► vyšší výnos ako z termínovaných vkladov
► možnosť predaja dlhopisov pred koncom splatnosti na burze
► možnosť vziať si krátkodobý lombardný úver proti založeným dlhopisom


Nevýhody investora do dlhopisov

► pre vysokú nominálnu hodnotu (100.000 Sk a viac) sú niekedy pre drobných investorov nedostupné
► poplatky za nákup obligácie
► malé obchody s dlhopismi na burze (predaj obligácie nie je taký ľahký)
► pri dlhopisoch s fixným úrokom po celú dobu platnosti dlhopisu tratíte pri raste úrokových sadzieb
► dlhodobé zhodnotenie dlhopisov je nižšie ako pri akciách
► výnos (hlavne z pohybu kurzu dlhopisu) kolíše v závislosti na úrokových sadzbách centrálnej banky
► investícia iba do jediného dlhopisu môže skončiť veľkou stratou
► riskantná investícia do podnikových obligácií
► zdanenie úrokov
► riziko zmeny menového kurzu pri investíciách do dlhopisov v cudzích menách


2.5 Vývoj obchodu s dlhopismi
Úrokové miery za posledných 20 rokov vytrvalo klesali. Bolo to spôsobené predovšetkým protiinflačnou politikou centrálnych bánk v EÚ, USA a Japonsku. V marci 2003 sa úrok z 10-ročných vládnych dlhopisov pohyboval na úrovni 4 %, z podnikových dlhopisov triedy Aaa (najkvalitnejšie podnikové cenné papiere) 6,15 % a z dlhopisov triedy Baa (menej kvalitné cenné papiere) 7,35 %. So znižovaním úrokových sadzieb možno očakávať ďalšie zlacňovanie úrokov, ktoré sú už dnes na historických minimách za posledných 30 rokov (graf 2).

Zaujímavé je porovnanie rozdielu (spreadu) medzi úrokom z 10-ročných štátnych dlhopisov (ktorý sa pokladá za základnú dlhodobú úrokovú mieru) a úrokmi z podnikových dlhopisov. Aj tento rozdiel dosiahol historicky najvyššiu hodnotu za posledných 30 rokov. Inak povedané, úrokové miery neklesali pre všetkých rovnako. Najviac na klesajúcich úrokoch zarobil štát, pretože sa mu znížili náklady na obsluhu vládneho dlhu. Emitenti podnikových dlhopisov si však museli požičiavať za podstatne vyšší úrok. Spread výnosu medzi štátnymi dlhopismi a podnikovými dlhopismi sústavne narastá. V marci predstavoval 208 bázických bodov (2,08 %) pre dlhopisy triedy Aaa a 314 bázických bodov (3,14 %) pre dlhopisy triedy Baa. Trh sa teda čoraz viac diferencuje. Štát a veľké podniky platia za kapitál podstatne menej ako podniky strednej veľkosti.


Korunový dlhopisový podielový fond
Jednou z foriem ako obchodovať s dlhopismi na Slovensku je i možnosť investovania do rôznych dlhopisových podielových fondov. Vďaka vývoji na trhu za posledné 2 roky dosiahli práve mnohé dlhopisové podielové fondy denominované v slovenských korunách dobré výsledky. Príkladom môže byť „Sporo Korunový dlhopisový otvorený podielový fond“, ktorý bol na trh uvedený 22. 10. 2001 a je spravovaný Asset Managementom Slovenskej sporiteľne.

Za svoju viac ako 2-ročnú históriu sa fondu podarilo vyzbierať od podielnikov viac ako 500 mil. Sk. To ho radí medzi popredné dlhopisové fondy, ako sú Tatra Asset Management a VÚB Aseet Management, ktoré majú rovnakú investičnú stratégiu. Oba však boli založené skôr a majú teda za sebou i dlhšiu históriu.Investičnou stratégiou fondu je dosahovanie vyrovnaných výnosov investíciami do konzervatívnych dlhových cenných papierov denominovaných v slovenskej korune s priemernou splatnosťou nad 1 rok. Fond neinvestuje do akcií.
Prakticky to znamená, že vklady podielnikov sa môžu investovať do štátnych dlhopisov, štátnych pokladničných poukážok, do bankových úložiek a do eurobondov, ktorých emitentom sú banky s vysokým investičným ratingom. V majetku fondu môžu byť aj eurobondy emitované inými subjektami ako bankami, ich podiel však nemôže presiahnuť 20 % majetku fondu. Durácia fondu (priemerná lehota do splatnosti) nesmie klesnúť pod 1 rok.Dôležitým prvkom riadenia každého fondu je proces investičného rozhodovania. Základom investícií sú rozhodnutia prijaté Investičným výborom, ktorý sa stretáva pravidelne raz mesačne. Investičný výbor rozhoduje o krokoch, ktoré sa budú realizovať v investičnej oblasti v krátkodobom horizonte tak, aby sa dosiahli dlhodobé ciele. Riadi sa pritom dlhodobou stratégiou definovanou v štatúte a profile fondu. Na investičnom výbore sa zúčastňuje predseda predstavenstva spoločnosti, člen predstavenstva zodpovedný za investičný úsek a portfólio manažér senior a ďalší dvaja členovia. Oficiálne stanoveným benchmarkom fondu (ukazovateľ, s ktorým sa porovnáva výkonnosť fondu) je index SDX - štátne dlhopisy.Tento segment podielových fondov je na Slovensku mimoriadne rozvinutý a obľúbený. Svedčí o tom i celkový objem prostriedkov investovaných do korunových dlhopisových fondov prevyšujúci 2,5 mld. Sk. Medzi konkurentov SPORO korunového dlhopisového fondu viac či menej patria: AAF - Príjmový dlhopisový, IAM - Dlhopisový korunový, JTAM - Koruna peňažný, TAM - Korunový dlhopisový, VÚBAM - Dlhopisový korunový fond.