Vysledkom tohto
vyvoja multiplikovaneho narastom urokovych sadzieb z vkladov (priemerna
urokova miera z primarnych vkladov stupla z 8,92 % ku koncu minuleho
roka na 9,92 % k junu 1998) je jednak zhorsenie ukazovatelov rentability
bankoveho sektora, ale aj zhorsenie celkovej ekonomickej pozicie
bankoveho sektora, ktora tak neumoznuje vyraznejsiu akumulaciu vlastneho
kapitalu. Vnutorne zdroje ozdravenia su vycerpane

Z uvedenych cisel si mozno urobit obraz o tom, aky je realny vplyv
uverovych strat na cash-flow bankoveho sektora. Spomalenie rastu bilancnej
hodnoty, jeho zrealnenie so skutocnou vykonnostou sektora mozno sice
hodnotit pozitivne, klesajuca miera zisku sa vsak prejavuje prepadom masy
zisku, ktory je pre banky v SR najdolezitejsim zdrojom vyrovnania sa s
uverovymi stratami. Vnutorne zdroje bank na ozdravenie aktiv a financnych
tokov sa tak v zasade vycerpali. Z pohladu na vyvoj klucoveho ukazovatela rentability ROA (zisk/priemerne
aktiva) v obdobi od roku 1994 po polrok 1998 mozno vidiet, ze hodnota
ROA za cely bankovy sektor sa ani raz nevysplhala nad uroven 1,0, ktoru
mozno povazovat za minimalnu uroven reprodukcie kapitalu. Po urcitom
naraste v roku 1995 klesa rentabilita bank v SR prakticky nepretrzite.
Rovnako sa v tomto obdobi vyrazne znizila masa zisku, cim sa zuzil priestor
na zabezpecenie ozdravenia bankoveho sektora z vlastnych zdrojov. Vyvoj
rentability je navyse znacne rozkolisany, ked bankovy sektor ako celok
vykazuje od roku 1996 ku koncu polroku zisk, avsak ku koncu roku sa
prepada do straty. Treba poznamenat, ze celkovy hospodarsky vysledok bankoveho sektora je
vyrazne ovplyvneny vyvojom v niektorych bankach, ktore zaznamenali bud
vyraznu stratu alebo vyslovene nadstandardny zisk. Napriklad banky, ktore
dosiahli k polroku 1998 ROA vacsiu ako 1,5 - ide o sest subjektov -,
dosahuju podiel na aktivach celeho sektora 18,14 %. Naopak, 11 bank s
ROA mensou ako 0,5 ma spolu na bankovom sektore podiel 61,40 %. Urokove vynosy pohlcuje neurokova strata

Spominana bilancna nerovnovaha sa premieta do nesuladu medzi rastom
urokovych vynosov a urokovych nakladov. To rozhodujucim sposobom
ovplyvnuje celkovu vykonnost bankoveho sektora. Podiel urokovych vynosov na celkovych vynosoch poklesol v obdobi od
roku 1995 do 30. juna 1998 zo 63,23 % na 52,37 %. Tento pokles je
pritom ovplyvneny zmenami priemernej urokovej vynosnosti aktiv iba v malej
miere. Jeho hlavnou pricinou je prave spominany rastuci nesulad medzi
sumou vynosovych aktiv a cudzich zdrojov. Nakladovost cudzich zdrojov je
pomerne stabilizovana, rovnako ako podiel urokovych nakladov na
celkovych nakladoch (v rozpati od 41,01 po 42,66 %). Vysledkom tychto
skutocnosti je pokles cistych urokovych vynosov a cistej urokovej marze,
ktoru mozno vypocitat ako urokove vynosy - urokove naklady/vynosove
aktiva.