K polroku 1998 dosiahla cista urokova marza za cely bankovy
sektor hodnotu 3,05. Na prvy pohlad by sa mohlo zdat, ze v porovnani s cistou urokovou marzou
bank vyspelych krajin, ktora sa pohybuje v pasme priblizne 1,5 az 2,5, ide o
pozitivny vyvoj. Pomerne vysoka hodnota cistej urokovej marze by dokonca
mohla zvadzat k uvaham o realnosti znizenia urokovych sadzieb z uverov. V
tejto suvislosti si vsak treba vsimnut druhu zlozku bankovych nakladov a
vynosov, ktorou su vynosy a naklady neurokove. Prave v tom je viditelny rozdiel medzi bankami v SR a bankami vo vyspelych
krajinach. Zatial co saldo neurokovych vynosov a nakladov je v zapadnych
bankach spravidla kladne, celkova neurokova strata bankoveho sektora na
Slovensku pohlcuje vyznamnu cast cisteho urokoveho prijmu. Napriklad k 1.
polroku 1998 stoji oproti 9,466 mld. Sk cisteho urokoveho prijmu 7,907
mld. Sk cistej neurokovej straty. Len tri subjekty boli za prvy polrok 1998
schopne vyprodukovat viac neurokovych vynosov ako nakladov. Nedostatocna rentabilita

Mozno povedat, ze pri dodrzani urcitych standardnych vztahov struktury
bilancie banky (vynosove aktiva maju minimalne 90-percentny podiel na
bilancnej hodnote, vynosove aktiva su vacsie alebo rovne cudzim zdrojom,
podiel vlastneho kapitalu na bilancnej hodnote je vacsi alebo rovny 10 %)
staci na zabezpecenie kapitalovej stability ukazovatel rentability (ROA) rovny
1,0 (to znamena, ze banka vyprodukuje 1 halier zisku na 1 korunu aktiv).
Vyraznejsi odklon od spominanych vztahov si tak vyzaduje vyssiu uroven
rentability a naopak, banka s ROA vyssim ako 1,0 si moze "dovolit"
vzdorovat kratkodobym problemom. Rentabilita vyssia ako 1,0 je vsak pri
sucasnej hladine uveroveho rizika v SR nevyhnutnou podmienkou udrzania
potrebnej urovne vlastneho kapitalu. Nizsia rentabilita neumoznuje tvorbu
zdrojov takym tempom, akym rastu uverove straty. K 30. junu 1996 vykazal bankovy sektor ROA na urovni 0,22. To vsak
nezodpovedalo jeho realne dosiahnutym parametrom vykonnosti. Ku koncu
roka preto poklesla jeho rentabilita merana ROA na -0,02. Rovnaka situacia
sa opakovala aj v nasledujucom roku. Pri polrocnej rentabilite 0,50 vykazal
ku koncu roku bankovy sektor stratu (ROA -0,07). Pretoze problemy
ovplyvnujuce vykonnost bankoveho sektora sa medzitym nepodarilo vyriesit,
mozno usudzovat, ze ani hodnota ROA k prvemu polroku 1998 na urovni
0,43 nezodpoveda realnej navratnosti aktiv bankoveho sektora.