Vývoj bankového sektoru na Slovensku

Vyvoj bankoveho sektora na Slovensku
charakterizuje prehlbovanie vnutornej nerovnovahy
DUSAN PREISINGER, RADOSLAV TOMEK a EDUARD ZITNANSKY

Institut menovych a financnych studii Narodnej banky Slovenska a reporter

Ozdravenie bankoveho sektora v SR je v poslednom obdobi diskutovanou
temou. Podnetom bol program ozdravenia vybranych bank, ktory
prerokovala predchadzajuca vlada az na svojom predposlednom zasadnuti,
ale predovsetkym negativny vyvoj samotneho sektora. Signaly o moznom negativnom buducom vyvoji bankoveho sektora na
Slovensku boli badatelne uz davnejsie. Dynamika trendov, ktore
charakterizuju ekonomicku poziciu bankoveho sektora, potvrdzuje, ze cim
viac sa riesenie zakladnych disproporcii bankoveho sektora oddaluje, tym je
akumulacia vnutornych strat vyssia. Problemy viacerych slovenskych bank sa
v uplynulych rokoch neriesili, cim sa zvysovala ich vnutorna nerovnovaha.
Postavenie tychto bank na bankovom trhu v SR vyustilo do bilancnej
nerovnovahy bankoveho sektora ako celku. Tvorba vlastnych zdrojov na
krytie uverovych strat a vznik uverovych strat je nerovnomerne rozmiestnena.

V situacii, ked banky dosahujuce vysoke uverove straty maju nedostatocnu
akumulaciu vlastnych zdrojov a naopak banky s nizkym uverovym rizikom su
nadpriemerne ziskove, ozdravenie bankoveho sektora bez vonkajsich
zdrojov nie je mozne. Naopak tento stav vytvara potencialne riziko
nerovnovahy na penaznom trhu, ktora moze spominanu nerovnovahu v
bankovom sektore este viac prehIbit. Nasledujuca analyza sa zaobera charakteristikou slovenskeho bankoveho
sektora ako celku, neobsahuje hodnotenie jednotlivych bankovych
subjektov. Pri konstrukcii vsetkych ciselnych udajov boli vylucene
specializovane banky - dve stavebne sporitelne, Konsolidacna banka, s.p.u.,
Bratislava a Slovenska zarucna banka, s.p.u., Bratislava. Dovodom je ich
nestandardne postavenie na slovenskom bankovom trhu. Specificka uloha
tychto styroch subjektov sa odraza vo vyrazne odlisnej strukture ich bilancii,
co znacne skresluje hodnotu viacerych ich ekonomickych ukazovatelov v
porovnani s priemernymi hodnotami. Rast bilancnej nerovnovahy

Bankovy sektor zaznamenal v prvom polroku 1998 najnizsi polrocny
prirastok. Bilancna hodnota bankoveho sektora vzrastla v tomto obdobi len
o 34,702 mld. Sk, co predstavuje index rastu 104,83 %. Na druhej strane si
vsak treba uvedomit, ze v celom doterajsom obdobi prirastok bilancnej
hodnoty vysoko prevysoval pomyselnu hranicu definovanu rastom vlastneho
kapitalu.

To sa prejavovalo v problematickom umiestnovani ziskanych
cudzich zdrojov do aktiv nesucich akceptovatelny vynos. Spomalenie rastu bilancnej hodnoty v tomto roku sa tak pozitivne premietlo
do rastu kapitalovej vybavenosti - pomeru vlastneho kapitalu a bilancnej
hodnoty. Ta dosiahla hodnotu 9,8, pricom v medzirocnom porovnani -
vobec po prvykrat - vzrastla pri indexe rastu 102,19 %. Svoje minimum
9,59 % dosiahla na konci prveho polroku minuleho roka. Silny rast cudzich zdrojov v minulom obdobi mal za nasledok zvysovanie
bilancnej nerovnovahy bankoveho sektora. Rozdiel medzi sumou cudzich
zdrojov a vynosovych aktiv sa pocas trojrocneho obdobia od juna 1995 az
po jun 1998 zvysil z 9,119 mld. Sk na 49,812 mld. Sk. Treba vsak
podotknut, ze z dovodu analyzy vyvoja cistej urokovej marze, respektive
inych ukazovatelov na baze urokovych vynosov nie je do vynosovych aktiv
zaradena polozka "investicne cenne papiere a vklady". Rovnako nie su na
ucely tejto analyzy medzi vynosove aktiva zaradene povinne minimalne
rezervy napriek tomu, ze prinasaju 1,5-percentny urok. Rastuca priepast medzi objemom urokovo zatazenych cudzich zdrojov a
vynosovych aktiv svedci o neefektivnom umiestnovani pozicanych
prostriedkov. Pricinou je najma rastuca potreba bankoveho sektora kryt
tvorbou opravnych poloziek uverove straty. V prvom polroku 1998 doslo pri prirastku vlastneho kapitalu o 5,637 mld.
Sk k takmer sestapolnasobnemu narastu cudzich zdrojov - o 36,193 mld.
Sk. Toto relativne vyrazne posilnenie kapitalu vsak bolo pohltene vnutornymi
stratami, coho vysledkom je zvysenie objemu vynosovych aktiv len o 13,605
mld. Sk. Mozno preto povedat, ze z celkoveho prirastku bilancnej hodnoty
bolo do vynosovych aktiv umiestnenych len 32,52 %. Rozdiel medzi cudzimi zdrojmi a vynosovymi aktivami - vnutorna
nevybilancovanost - sa v prvom polroku vysplhal az nad polovicu vlastneho
kapitalu. Beruc do uvahy priemerny nakladovy urok v tomto obdobi vo
vyske 9,03 % tak mozno povedat, ze 4,498 mld. Sk urokovych nakladov
nie je kompenzovanych urokovymi vynosmi. Podiel vynosovych aktiv na bilancnej hodnote poklesol na doteraz najnizsiu
uroven 83,62 %. Navyse, rast rozdielu medzi vynosovymi aktivami a cudzimi
zdrojmi dosiahol v uplynulom polroku najvyssiu dynamiku.

Vysledkom tohto
vyvoja multiplikovaneho narastom urokovych sadzieb z vkladov (priemerna
urokova miera z primarnych vkladov stupla z 8,92 % ku koncu minuleho
roka na 9,92 % k junu 1998) je jednak zhorsenie ukazovatelov rentability
bankoveho sektora, ale aj zhorsenie celkovej ekonomickej pozicie
bankoveho sektora, ktora tak neumoznuje vyraznejsiu akumulaciu vlastneho
kapitalu. Vnutorne zdroje ozdravenia su vycerpane

Z uvedenych cisel si mozno urobit obraz o tom, aky je realny vplyv
uverovych strat na cash-flow bankoveho sektora. Spomalenie rastu bilancnej
hodnoty, jeho zrealnenie so skutocnou vykonnostou sektora mozno sice
hodnotit pozitivne, klesajuca miera zisku sa vsak prejavuje prepadom masy
zisku, ktory je pre banky v SR najdolezitejsim zdrojom vyrovnania sa s
uverovymi stratami. Vnutorne zdroje bank na ozdravenie aktiv a financnych
tokov sa tak v zasade vycerpali. Z pohladu na vyvoj klucoveho ukazovatela rentability ROA (zisk/priemerne
aktiva) v obdobi od roku 1994 po polrok 1998 mozno vidiet, ze hodnota
ROA za cely bankovy sektor sa ani raz nevysplhala nad uroven 1,0, ktoru
mozno povazovat za minimalnu uroven reprodukcie kapitalu. Po urcitom
naraste v roku 1995 klesa rentabilita bank v SR prakticky nepretrzite.
Rovnako sa v tomto obdobi vyrazne znizila masa zisku, cim sa zuzil priestor
na zabezpecenie ozdravenia bankoveho sektora z vlastnych zdrojov. Vyvoj
rentability je navyse znacne rozkolisany, ked bankovy sektor ako celok
vykazuje od roku 1996 ku koncu polroku zisk, avsak ku koncu roku sa
prepada do straty. Treba poznamenat, ze celkovy hospodarsky vysledok bankoveho sektora je
vyrazne ovplyvneny vyvojom v niektorych bankach, ktore zaznamenali bud
vyraznu stratu alebo vyslovene nadstandardny zisk. Napriklad banky, ktore
dosiahli k polroku 1998 ROA vacsiu ako 1,5 - ide o sest subjektov -,
dosahuju podiel na aktivach celeho sektora 18,14 %. Naopak, 11 bank s
ROA mensou ako 0,5 ma spolu na bankovom sektore podiel 61,40 %. Urokove vynosy pohlcuje neurokova strata

Spominana bilancna nerovnovaha sa premieta do nesuladu medzi rastom
urokovych vynosov a urokovych nakladov. To rozhodujucim sposobom
ovplyvnuje celkovu vykonnost bankoveho sektora. Podiel urokovych vynosov na celkovych vynosoch poklesol v obdobi od
roku 1995 do 30. juna 1998 zo 63,23 % na 52,37 %. Tento pokles je
pritom ovplyvneny zmenami priemernej urokovej vynosnosti aktiv iba v malej
miere. Jeho hlavnou pricinou je prave spominany rastuci nesulad medzi
sumou vynosovych aktiv a cudzich zdrojov. Nakladovost cudzich zdrojov je
pomerne stabilizovana, rovnako ako podiel urokovych nakladov na
celkovych nakladoch (v rozpati od 41,01 po 42,66 %). Vysledkom tychto
skutocnosti je pokles cistych urokovych vynosov a cistej urokovej marze,
ktoru mozno vypocitat ako urokove vynosy - urokove naklady/vynosove
aktiva.

K polroku 1998 dosiahla cista urokova marza za cely bankovy
sektor hodnotu 3,05. Na prvy pohlad by sa mohlo zdat, ze v porovnani s cistou urokovou marzou
bank vyspelych krajin, ktora sa pohybuje v pasme priblizne 1,5 az 2,5, ide o
pozitivny vyvoj. Pomerne vysoka hodnota cistej urokovej marze by dokonca
mohla zvadzat k uvaham o realnosti znizenia urokovych sadzieb z uverov. V
tejto suvislosti si vsak treba vsimnut druhu zlozku bankovych nakladov a
vynosov, ktorou su vynosy a naklady neurokove. Prave v tom je viditelny rozdiel medzi bankami v SR a bankami vo vyspelych
krajinach. Zatial co saldo neurokovych vynosov a nakladov je v zapadnych
bankach spravidla kladne, celkova neurokova strata bankoveho sektora na
Slovensku pohlcuje vyznamnu cast cisteho urokoveho prijmu. Napriklad k 1.
polroku 1998 stoji oproti 9,466 mld. Sk cisteho urokoveho prijmu 7,907
mld. Sk cistej neurokovej straty. Len tri subjekty boli za prvy polrok 1998
schopne vyprodukovat viac neurokovych vynosov ako nakladov. Nedostatocna rentabilita

Mozno povedat, ze pri dodrzani urcitych standardnych vztahov struktury
bilancie banky (vynosove aktiva maju minimalne 90-percentny podiel na
bilancnej hodnote, vynosove aktiva su vacsie alebo rovne cudzim zdrojom,
podiel vlastneho kapitalu na bilancnej hodnote je vacsi alebo rovny 10 %)
staci na zabezpecenie kapitalovej stability ukazovatel rentability (ROA) rovny
1,0 (to znamena, ze banka vyprodukuje 1 halier zisku na 1 korunu aktiv).
Vyraznejsi odklon od spominanych vztahov si tak vyzaduje vyssiu uroven
rentability a naopak, banka s ROA vyssim ako 1,0 si moze "dovolit"
vzdorovat kratkodobym problemom. Rentabilita vyssia ako 1,0 je vsak pri
sucasnej hladine uveroveho rizika v SR nevyhnutnou podmienkou udrzania
potrebnej urovne vlastneho kapitalu. Nizsia rentabilita neumoznuje tvorbu
zdrojov takym tempom, akym rastu uverove straty. K 30. junu 1996 vykazal bankovy sektor ROA na urovni 0,22. To vsak
nezodpovedalo jeho realne dosiahnutym parametrom vykonnosti. Ku koncu
roka preto poklesla jeho rentabilita merana ROA na -0,02. Rovnaka situacia
sa opakovala aj v nasledujucom roku. Pri polrocnej rentabilite 0,50 vykazal
ku koncu roku bankovy sektor stratu (ROA -0,07). Pretoze problemy
ovplyvnujuce vykonnost bankoveho sektora sa medzitym nepodarilo vyriesit,
mozno usudzovat, ze ani hodnota ROA k prvemu polroku 1998 na urovni
0,43 nezodpoveda realnej navratnosti aktiv bankoveho sektora.

Vyrazny
pokles podielu vynosovych aktiv na bilancnej hodnote spolu s pretrvavajucim
zhorsovanim rizikovosti uveroveho portfolia tak pravdepodobne bude mat
silny negativny vplyv na vysledky hospodarenia bank v SR za cely rok 1998.