rokoch došlo k zásadnej zmene techniky a technológie – vývoj informačnej spoločnosti – interdependencia – vzájomná závislosť, rastúca internacionalizácia k inej ?krajine?
- symetrická
- asymetrická – rozvojové ekonomiky sú závislejšie na vyspelých ako naopak
Globálne hosp. problémy, hosp. zaostalosť rozvojových krajín – zväčšuje sa rozdiel medzi vyspelými a rozvojovými krajinami
- racionálne využívanie zdrojov
- prestavby medzinárodno-ekon. vzťahov
- problém výživy
- pozitívne využívanie vedecko-technického pokroku
- nezamestnanosť
Pre riešenie týchto problémov je dôležitá otázka rastu.
Rímsky klub – vydáva správy pre riešenie týchto problémov, jedna zo správ sa volá Hranice - navrhujú nulový rast – obmedzenie ekon. rastu, racionálne využívanie zdrojov a znižovanie ekol. záťaží
Od 80. rokov udržateľný rast

ŠTRUKTURÁLNE ZMENY SVET. HOSPODÁRSTVA

Zdroje: pôdny fond – zdroj obživy, pôda je limitovaným faktorom, na 1 obyvateľa pripadá asi 1/4 ha ornej pôdy, od 80. rokov spomalenie tempa rastu poľnoh. produkcie
Energet. zdroje – energia je limitujúca pre hosp. činnosť, väčšina energie sa získava z fosilných palív
Surovinové zdroje
Nové technológie sú surovinovo a energeticky menej náročné.
Sektory:
- agrárny / poľnohosp. /
- industriálny
- sektor služieb
Priemysel: - spracovateľský, ťažobný, stavebný, energetický
Služby: - výrobné/ majú rozhodujúcu úlohu/ a nevýrobné

obr. č. 1




2 etapy vývoja po 2. svet. vojne
1.
50. – 60. roky – rýchlo sa rozvíjali nové odvetvia priemyslu /chémia, jadrová energetika, kozmický výskum¸ elektronický priemysel, služby/, ťažiskovým odvetvím bol automobilový priemysel, rýchlo sa rozvíjal obchod, produkcia pomocou tvrdej špecializácie, nízka cena energie a surovín
2.
70. – 80. roky – došlo k štrukturálnym krízam, čo spomalilo tempo rozvoja svet. obchodu
- keynesiánska HP
- rozpad Bretton-woodskeho menového systému príčiny stagnácie ekon.
- štruktúr. krízy – rast cien surovín a energie
Produkcia sa začala orientovať na hľadanie technológií šetriacich suroviny a energiu t.j. rozvoj elektroniky, následne automatizácia, pružné výrobné systémy, počítačová technika.
Dematerializácia výroby – informácie a znalosti sa stávajú dôležité
Technologická etapa – zásadné zmeny sa týkali technológií, progresívne odvetvia – elektronika, biotechnológia, technológie vyrábajúce nové materiály...
Krajiny si uvedomili nevyhnutnosť zvýšenia výdavkov na vedu a výskum a tieto smerujú do progresívnych odvetví. Zavádzajú sa inovácie vyšších radov.
Rast objemu výroby stráca súvislosť so spotrebou surovín a energie.
Rozvoj priemyselnej produkcie stráca súvislosť s počtom pracovných síl.
Deindustrializácia ekonomiky – stále menší počet prac.