2 %
Zamestnanosť v službách 60 %, priemysel 37 %, poľnoh.3 %
- vysoký stupeň zapojenia do medzin. deľby práce
- väčší podiel zahr. obchodu na HDP ako USA a JAP
- vysoký stupeň rozvoja priemyslu, asi 1/3 priem. produkcie na export
- produkcia technologických investičných celkov / elektrárne /
- najväčší svetový vývozca strojov
- vyvážajú aj elektroniku, chémiu, autá ...
- má aktívnu obch. bilanciu, podiel na celk. svetovom exporte 10 % (2. miesto za USA)
- veľký vývozca kapitálu
- dôležité postavenie DM v EMS
- je príkladom transformácie centrálne riadeného hospodárstva na trhové

Vývoj po 2. sv. vojne:
1. etapa = v r. 1948 menová reforma, urýchlil sa rozvoj priemyslu (r. 1949 – 25% rast)
- prof. Erhard = presadzoval rýchlu reformu
- úloha štátu = udržať vyrovnaný ŠR, zabezpečiť odškodnenie vojnových škôd vo vážnych prípadoch, určili sa princípy sociálnych dávok (rozhodujúca zodpovednosť leží na občanovi), štát dotoval bytovú výstavbu, poskytoval príspevky na poľ. produkciu, do oblasti spojov a dopravy
- priemerné tempá hosp. rastu = 8 %, reálne mzdy rástli o 3 % ročne, dvojnásobne sa zvýšili soc. dávky do r. 1959
2. etapa (1960 – 1973) = tempo rastu 5 % ročne
Vláda nezasahovala do procesu štrukturálnych zmien. Tempo rastu miezd predbehlo rast PP, príliv zahran. pracovníkov. V 2. pol. 60. rokov tlaky, aby sa štát viac zapájal do ekonomiky. Regulačné opatrenia však narazili na odpor podnikat. sféry.
3. etapa (1973 – 1990) = vplyv stagflácie, rozvíjajú sa progresívne odvetvia, zač. 80. rokov sa kancelárom stal Helmut Kohl – začal obmedzovať pôsobenia štátu v ekonomike. Zákl. myšlienka = najlepšia štrukturálna politika je konkurenčná politika. Bola tam vysoká úroveň infraštruktúry, vysoká kvalifikácia prac. sily (prepracovaný systém učňovského školenia), stabilizované hospodárske aj politické pomery, usporiadaný trh práce (systém rekvalifikácií, usporiadané vzťahy medzi odbormi a zamestnávateľmi), právne istoty, vysoká úroveň rozvoja vedy a techniky
4. etapa (od r. 1990) = politické zjednotenie Nemecka, došlo k spomaleniu tempa hosp. rastu, vzrástla nezamestnanosť, snaha zmeniť hosp. štruktúru vých. časti – vyžaduje si to fin. prostriedky (viac ako 100 mld. DEM ročne), museli splniť konvergenčné kritériá pre vstup do EMÚ – znižovali štátne výdavky, čo malo dopad na sociálnu oblasť, východná časť dosahuje len 57 % HDP na obyvateľa v západnej časti, 60 % PP.

Veľká Británia

- do 2. sv. vojny ekonomická veľmoc číslo 1
- 60 mil. obyv., 244 000 km2, HDP (r. 2000) = 1 423 mld. USD , na obyv.