km2 (4. najv. na sv.), 270 mil. ob., HDP = 9 bil. USD (27 % svetového), HDP na ob. = 32 000 USD, hosp. rast 2,5 – 3 %, inflácia = 2 %, nezam. = do 5 %.
- podiel služieb na HDP a zam. = 70 %, priemysel = 27 %, poľ. = 3 %
- krajina klasického liberalizmu, anglosaská podoba kapitalizmu, má výraznejší individuálny pr? protestantské hodnoty individualizmu
- liberálne princípy v postavení hosp. subjektov, riadiacej a organizačnej činnosti
Vývoj: vo vývoji vyžívali rozsiahly vnútorný trh, relatívne dostatok zdrojov a bezkonfliktný vývoj
- 50. – 60. roky = väčšie zásahy štátu – opatrenia fišk. politiky (dane, vstavané stabilizátory), pomalšie tempo hosp. rastu ako v ostatných krajinách, prijímanie rozsiahlych sociálnych programov – formovanie štát. blahobytu, veľké výdavky na vojnu vo Vietname
- 70. – 80. roky = stagflácia, tlaky na obmedzovanie zásahov štátu
Regan = deregulácia, obmedzovanie št. výdavkov, znižovanie daní, využívanie nástrojov monet. politky
- 2 ciele: zníženie inflácie, zníženie deficitu ŠR (obmedzovanie soc. výdavkov)
Nedarilo sa však znížiť deficit ŠR. Ďalším opatrením bol rast úrokovej miery (obmedzenie inflačných tlakov). Stali sa čistými dovozcami kapitálu, s ktorým mohli urobiť štrukturálne zmeny (progresívne odvetvia). Rekordné dlhodobé tempo ekon. rastu.
Výrazne sa zapájajú do medzin. obchodu, sú však menej závislí na vonkajších vzťahoch ako ostatné krajiny, podiel zahr. obchodu k HDP = 10 %. Majú pasívne obch. saldo (import = 14 % svet. importu, export 1? %).
Predmetom obchodu sú produkty všetkých 3 sektorov, najväčší vývozca služieb na svete (finančné, poisť., doprava, cest. ruch, predajca licencií). Sú dovozcami ropy (dovážajú 50 % spotrebnej ropy), priemyselných výrobkov i služieb. Najväčší obchodní partneri: Kanada (20 % obchodu), JAP (vyvážajú 10 %, no dovážajú 20 %), Mexiko, GB, krajiny latinskej Ameriky.
USA je prvou svetovou menou. Majú deficit v platobnej bilancii. V USA je nízka miery národných úspor. Nedarí sa znížiť deficit ŠR, až v r. 1999 prebytkový ŠR. V r. 1994 = ukončenie uruguajského kola GATT – ďalšia liberalizácia svet. obchodu, 1994 = vytvorenie Severoamer. zóny voľ. obchodu (NAFTA) – USA, CAN a Mexiko.
Tempo rastu PP v USA je pomalšie ako v iných krajinách. USA však majú stále najvyššiu PP.
- 90.