Fakticky tak možno systémy ochrany vkladov rozdeliť do dvoch skupín, na explicitné a implicitné.

Pri explicitnom spôsobe je ochrana vkladov upravená zákonom, ktorý definuje, ktoré druhy vkladov, do akej výšky a v akých depozitných inštitúciách podliehajú ochrane, určuje zdroje financovania fondu ochrany vkladov a postupy platné pri riešení úpadku bánk.

Implicitná forma ochrany vychádza z vyhlásení predstaviteľov štátu, alebo z doterajšieho historického pôsobenia vlády v prípadoch bankových bankrotov.
Námietky voči explicitnej forme ochrany vkladov vyplývajú najmä z existencie dvoch
sprievodných javov poistenia vkladov, a to morálneho hazardu a nevhodného výberu.


Morálny hazard predstavuje zvyšovanie rizikovosti operácii realizovaných vkladateľmi i
bankami. Pretože vkladatelia vďaka poisteniu vkladov získavajú záruku, že peniaze uložené v
banke dostanú späť (v celej alebo čiastočnej výške) aj v prípade úpadku banky, môžu upustiť
od snahy analyzovať ekonomickú pozíciu banky. Podobne banky môžu realizovať
rizikovejšie operácie - prípadné finančné straty poistených vkladateľov vyrovná fond a banky
tak nie sú vystavené ani riziku neočakávaných výberov poistených vkladov z dôvodu straty
dôveru klientov.

Riziko súvisiace s morálnym hazardom možno čiastočne eliminovať zavedením spoluúčastí vkladateľov na stratách.

Nevhodný výber predstavuje rast pravdepodobnosti vstupu rizikových subjektov do
bankového systému. Tieto subjekty sa orientujú na vysoko výnosné a teda aj vysoko rizikové
operácie, pričom malá hrozba hromadných výberov poistených vkladov láka tieto subjekty k
vstupu do bankovej sféry. U týchto rizikových subjektov je však vyššia pravdepodobnosť
úpadku.

Riziko nepriaznivého výberu možno znížiť hlavne vybudovaním vysokých bariér pri vstupe do bankového sektora.

Príspevky do poistného fondu platia vždy banky. V prípade úpadku veľkej banky alebo
niekoľkých bánk súčasne môže na vyplácaní poistených vkladov participovať štát, centrálna
banka alebo komerčné banky formou dodatočných platieb k základnému poistnému.
Výška základného poistného býva zvyčajne odvedená od nominálnej výšky vkladov
fyzických osôb (pretože ochrana sa tyká prevažne len ich vkladov) v konkrétnej banke. V
niektorých krajinách sú sadzby poistného závislé aj od rizikovosti danej banky.


2.2.2. Systém ochrany vkladov v krajinách EU
Právny rámec pre ochranu vkladov v krajinách EU vytvára smernica Európskeho parlamentu a Rady EU z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov. Podľa nej v každom členskom štáte EU musí existovať systém ochrany vkladov financovaný bankovým sektorom. Smernica definuje vklad ako akýkoľvek kreditný zostatok predstavujúci peňažné prostriedky vložené na účet alebo vyplývajúce z normálnych bankových transakcií, ktoré musí úverová inštitúcia vyplatiť podľa zákonných a dohodnutých podmienok. Každý členský štát má zabezpečiť existenciu jedného alebo viacerých oficiálne uznávaných systémov ochrany vkladov a súčasne stanoviť výnimky a podmienky, za ktorých môžu byť úverové inštitúcie vyňaté z povinného systému ochrany vkladov.