Neštátne účelové fondy v Slovenskej republike

1. Miesto neštátnych účelových fondov v sústave verejných financiách
Sústava verejných rozpočtov sa chápe ako sústava, ktorú tvoria:
1. štátny rozpočet
2. rozpočty územnosprávnych celkov
3. rozpočty štátnych a iných verejných fondov
4. rozpočty štátnych, verejných a verejnoprospešných podnikov a organizácii

V referáte sa zamerám na postavenie a charakteristiku neštátnych účelových fondov v SR. Preto treba uviesť, postavenie štátnych fondov:
"Štátne fondy predstavujú v súčasnej etape ekonomickej reformy u nás najdôležitejší mimorozpočtový spôsob financovania verejných potrieb."
Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom Národnej rady SR na financovanie osobitne určených úloh. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami štátneho fondu sa vzťahujú ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách.

Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotácie zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte a prostriedky nemôžu byť použité na mzdy a platy. Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky. Štátny fond nemôže byť taktiež zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.



Štátne fondy v podmienkach SR možno rozdeliť na tri základné skupiny:
• hospodárske štátne fondy
• verejnoprospešné Štátne fondy
• účelové fondy


Hospodárske štátne fondy sú určené na podporu účelových programov, hlavne v oblasti pôdohospodárstva, vodného hospodárstva, životného prostredia (likvidácia jadrových elektrárni ap.) a rozvoja bývania.
Verejnoprospešné štátne fondy sú účelovo určené na rozvoj verejných funkcii štátu ako kultúra, zdravie, telesná kultúra a životné prostredie.
Účelové fondy sú jednak:
• poistné fondy zamerané na zdravotné a sociálne poistenie a osobitné miesto majú v podmienkach SR fondy


Neštátne účelové fondy v Slovenskej republike:

**Fond na podporu zahraničného obchodu

**Fond ochrany vkladov

** Protidrogový fond

** Fond rozvoja vidieka

** Protimonopolný fond

2. Charakteristika jednotlivých neštátnych účelových fondov.
2.1.

Fond na podporu zahraničného obchodu.

Fond na podporu zahraničného obchodu (FPZO) je zameraný na podporu exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky.

Impulz na jeho založenie vyšiel od podnikateľskej sféry, ktoré sa aktivizovali v zahraničnoobchodných vzťahoch po liberalizácií zahraničného obchodu v 90. rokoch. Inšpirovali sa skúsenosťami z vyspelých krajín, kde má tento spôsob podpory vývozu dlhodobú tradíciu. Existovali vtedy síce aj protichodné názory na jeho existenciu a význam, Fond však začal svoju činnosť prakticky od roku 1997 na základe Zákona NR SR č.379 / 11.12.1996.

Na základe skúseností z praxe bol novelizovaný zákonom zo 14.5.1998, čím sa vytvoril legislatívny rámec na skvalitnenie jeho činnosti, novela zákona bola schválená 2.11.1999 v podobe zákona 304/1999Z.Z. a účinnosť nadobudol 1.1.2000
Fond sa v prvej etape do roku 2000 stal významným prínosom najmä pre malých a stredných podnikateľov. V ich prospech totiž pôsobil jeden zo základných princípov riadenia
tejto inštitúcie, ktorým bol princíp solidarity veľkých s malými. To znamenalo, že dovozcovia
ako aj vývozcovia boli povinní odviesť 0,1 % zo zrealizovaných dovozných a vývozných prípadov. Veľkí exportéri a importéri prispievali do fondu podstatnou časťou finančných prostriedkov a ich vklady sa mali prednostne využívať na podporu zahraničnoobchodných aktivít malých a stredných firiem, ktoré prispievali do fondu výrazne nižším podielom.


Zákon presne vymedzil na aké účely sa prostriedky fondu mohli využívať a to na:
- náklady na účasť na zahraničných veľtrhoch a výstavách
- náklady na propagáciu v zahraničí
- náklady na obchodné misie a delegácie do zahraničia
- náklady na analýzy a štúdie osvetových a regionálnych trhoch
- náklady na certifikáciu vyvážaného tovaru.

V uvedenom období vzniklo 28 delegatúr FPZO, ktoré pôsobili hlavne v krajinách Európskej únie a v hlavných centrách svetového obchodu ako sú USA, Japonsko a Blízky východ.

Druhá etapa vývoja uvedeného fondu po novele zákona s účinnosťou od roku 2000 sa vyznačuje prehodnocovaním jestvujúcej siete delegatúr FPZO a dochádza k rušeniu niektorých delegatúr.


Novela priniesla výraznú zmenu v činnosti tejto proexportnej inštitúcie. Najdôležitejšia zmena sa týka zrušenia povinných príspevkov podnikateľov do FPZO, ktoré boli nahradené dobrovoľnými príspevkami. Obdobne je fakultatívnou oproti predtým obligatórnej povinnosť prispieť do zdrojov fondu zo štátneho rozpočtu.

Zmenili sa aj podmienky poskytovania prostriedkov z fondu, ktoré sa majú poskytovať ako účelová dotácia alebo ako pôžička s mäkkou úrokovou sadzbou, podľa toho či o prostriedky žiada osoba, ktorá prispela do fondu a tiež podľa toho, na aké ciele majú byť prostriedky použité, t.j.

do akej miery sú stimuláciou na zvýšenie proexportných aktivít.
Došlo k zníženiu maximálnej výšky príspevkov na účely vymedzené zákonom a to: na úroveň 5O % preukázaných nákladov pri účasti na zahraničných veľtrhoch a výstavách, 50 % nákladov za prenájom výstavnej plochy a 50 % nákladov súvisiacich s dopravou.

Transparentne sa vymedzili účely, na ktoré môžu byť prostriedky poskytnuté. V záujme zvýšenia efektívnosti vynakladania prostriedkov fondu sa tiež znížil počet členov Správnej rady z pôvodných deviatich na päť členov a v Dozornej rade z piatich na troch členov.




2.2. Fond ochrany vkladov


Tento fond súvisí hlavne s činnosťou bánk, preto rozoberiem jeho funkcie charakteristikou systému ochrany vkladov.



2.2. l. Systém ochrany vkladov.
Vo finančných systémoch ekonomík majú dominantnú úlohu banky. Zvyčajne sú jediným zdrojom financovania subjektov, ktoré z rôznych príčin nemajú priamy prístup na kapitálový trh. Obdobne plnia depozitnú úlohu voči úsporám drobných vkladateľov. Z toho vyplýva fakt, že i keď štát nemusí brániť pred bankrotom každú jednotlivú banku, musí brániť bankový sektor ako celok.

Ak by neexistovalo zabezpečenie bankových depozit, mohla by zhoršená kvalita bankových aktív vyvolať útok vkladateľov na banku a cieľom získať svoje peniaze ešte pred prípadným krachom banky. Dôsledkom toho by sa zle informovaní vkladatelia mohli začať obávať o svoje vklady v iných bankách, čo by mohlo viesť k panike a k ohrozeniu celého bankového sektora.


Depozity jednotlivých vkladateľov uložené v banke možno zabezpečiť rôznymi spôsobmi, napríklad pomocou prísnych obmedzení bánk. Takýmto opatrením by však došlo k narušeniu funkcieschopnosti bánk a k vzniku vysokých nákladov monitorovania. Inú možnosť predstavuje ručenie za vklady treťou stranou, pričom z rozsahu bankového sektora možno vyvodiť, že ručiteľ by mal mať celoštátnu pôsobnosť. V rozvinutých trhových ekonomikách úlohu ručiteľa plní fond poistenia (ochrany) vkladov. Poistenie vkladov tak predstavuje jeden zo základných pilierov bankovej regulácie. Pri prípadnom úpadku banky totiž vkladatelia neutrpia žiadne, alebo len minimálne straty zo svojich vkladov. Tým sa zvyšuje nielen ich dôvera v bezpečnosť prostriedkov uložených v bankách, ale i dôveryhodnosť bankového systému. Spôsob ochrany vkladov v bankovom sektore je v jednotlivých krajinách rozdielny, pričom formálny (explicitný) spôsob poistenia vkladov sa neuplatňuje vo všetkých ekonomikách.

Fakticky tak možno systémy ochrany vkladov rozdeliť do dvoch skupín, na explicitné a implicitné.

Pri explicitnom spôsobe je ochrana vkladov upravená zákonom, ktorý definuje, ktoré druhy vkladov, do akej výšky a v akých depozitných inštitúciách podliehajú ochrane, určuje zdroje financovania fondu ochrany vkladov a postupy platné pri riešení úpadku bánk.

Implicitná forma ochrany vychádza z vyhlásení predstaviteľov štátu, alebo z doterajšieho historického pôsobenia vlády v prípadoch bankových bankrotov.
Námietky voči explicitnej forme ochrany vkladov vyplývajú najmä z existencie dvoch
sprievodných javov poistenia vkladov, a to morálneho hazardu a nevhodného výberu.


Morálny hazard predstavuje zvyšovanie rizikovosti operácii realizovaných vkladateľmi i
bankami. Pretože vkladatelia vďaka poisteniu vkladov získavajú záruku, že peniaze uložené v
banke dostanú späť (v celej alebo čiastočnej výške) aj v prípade úpadku banky, môžu upustiť
od snahy analyzovať ekonomickú pozíciu banky. Podobne banky môžu realizovať
rizikovejšie operácie - prípadné finančné straty poistených vkladateľov vyrovná fond a banky
tak nie sú vystavené ani riziku neočakávaných výberov poistených vkladov z dôvodu straty
dôveru klientov.

Riziko súvisiace s morálnym hazardom možno čiastočne eliminovať zavedením spoluúčastí vkladateľov na stratách.

Nevhodný výber predstavuje rast pravdepodobnosti vstupu rizikových subjektov do
bankového systému. Tieto subjekty sa orientujú na vysoko výnosné a teda aj vysoko rizikové
operácie, pričom malá hrozba hromadných výberov poistených vkladov láka tieto subjekty k
vstupu do bankovej sféry. U týchto rizikových subjektov je však vyššia pravdepodobnosť
úpadku.

Riziko nepriaznivého výberu možno znížiť hlavne vybudovaním vysokých bariér pri vstupe do bankového sektora.

Príspevky do poistného fondu platia vždy banky. V prípade úpadku veľkej banky alebo
niekoľkých bánk súčasne môže na vyplácaní poistených vkladov participovať štát, centrálna
banka alebo komerčné banky formou dodatočných platieb k základnému poistnému.
Výška základného poistného býva zvyčajne odvedená od nominálnej výšky vkladov
fyzických osôb (pretože ochrana sa tyká prevažne len ich vkladov) v konkrétnej banke. V
niektorých krajinách sú sadzby poistného závislé aj od rizikovosti danej banky.


2.2.2. Systém ochrany vkladov v krajinách EU
Právny rámec pre ochranu vkladov v krajinách EU vytvára smernica Európskeho parlamentu a Rady EU z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov. Podľa nej v každom členskom štáte EU musí existovať systém ochrany vkladov financovaný bankovým sektorom. Smernica definuje vklad ako akýkoľvek kreditný zostatok predstavujúci peňažné prostriedky vložené na účet alebo vyplývajúce z normálnych bankových transakcií, ktoré musí úverová inštitúcia vyplatiť podľa zákonných a dohodnutých podmienok. Každý členský štát má zabezpečiť existenciu jedného alebo viacerých oficiálne uznávaných systémov ochrany vkladov a súčasne stanoviť výnimky a podmienky, za ktorých môžu byť úverové inštitúcie vyňaté z povinného systému ochrany vkladov.

Uverové inštitúcie, ktoré nie sú členmi oficiálne uznaného systému ochrany vkladov, nie sú oprávnené prijímať vklady.

Úverová inštitúcia môže byť členským štátom zbavená povinnosti zúčastniť sa systému, ochrany vkladov za podmienky, že je členom iného systému, ktorý ju chráni, zaisťuje jej likviditu a platobnú schopnosť a tým zabezpečuje ochranu vkladateľov minimálne v rozsahu, ktorý zodpovedá oficiálnemu systému ochrany vkladov.
Ak úverová inštitúcia neplní svoje záväzky vyplývajúce z jej členstva, môže byť z tohoto systému vylúčená za podmienok stanovených smernicou, ak to umožňuje právny poriadok príslušnej členskej strany.


2.2.3 Systém ochrany vkladov na Slovensku
V Slovenskej republike existuje explicitná forma systému ochrany vkladov, ktorej právny rámec vymedzuje zákon NR SR č. 118 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 20. marca 1996. Do prijatia tohto zákona platil v SR systéme ručenia Štátu za vklady fyzických osôb uložené v Slovenskej sporiteľni, a. s., Všeobecnej úverovej banke, a. s,, a v Investičnej a rozvojovej banke, a. s., ktorý vychádzal zo zákona č. 21/1992 Zb. o bankách z 20. decembra 1991 v znení neskorších predpisov.

Hlavnými dôvodmi vzniku novej právnej úpravy ochrany vkladov bok snaha zabezpečiť rovnakú ochranu vkladateľov vo všetkých bankách a pobočkách zahraničných bánk, vytvoriť konkurenčné prostredie pre činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk a upevniť stabilitu a dôveryhodnosť bankového sektora.
Pri príprave zákona zákonodarca vychádzal zo skúseností a právnych úprav v iných Štátoch a prihliadal i na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady EU z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov č. 94/19/ES. Charakteristické črty právnej úpravy ochrany vkladov na Slovensku možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:
- povinná účasť bánk a pobočiek zahraničných bánk na ochrane vkladov,
- zriadenie neštátneho Fondu ochrany vkladov, ktorý združuje a spravuje finančné
prostriedky,
- čiastočná nerovnosť postavenia univerzálnych bánk a pobočiek zahraničných bánk v
porovnaní so špecializovanými stavebnými sporiteľňami,
- ochrana fyzických osôb nepodnikateľov,
- ochrana neanonymných vkladov,
- poskytnutie náhrady len v slovenskej mene,
- limitovanie náhrady za vklad a jej určenú tridsaťnásobkom a pri stavebnej sporiteľni
šesťdesiatnásobkom priemernej mesačnej mzdy v Slovenskej republike zistenej štatistickým
úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok (v roku 1998 bol limit pre náhradu za vklad pre
banky 276 800 Sk a pre stavebné sporiteľne 553 600 Sk, čo predstavovalo 36 %, resp.

72 % z maximálneho limitu EU
- riešenie sporov súvisiacich s náhradami a s ich vyplácaním súdnou cestou,
- rôznosť zdrojov a použitia finančných prostriedkov fondu,
- účasť NBS vo Fonde ochrany vkladov,
- vykonávanie dohľadu NBS nad činnosťou fondu,
- dočasné ručenie štátu v niektorých bankách za všetky vklady (aj za neanonymné) v plnej
výške
- možnosť zmluvného poistenia bánk a pobočiek zahraničných bánk,
- úroveň a rozsah ochrany vkladov nesmie byť predmetom hospodárskej súťaže (týmto však
nie je dotknutá možnosť banky zmluvne poistiť vklady).
-
Medzi zdroje fondu patria príspevky od bánk, výnosy z použitia peňažných prostriedkov úvery poskytnuté fondu Národnou bankou Slovenska, bankou alebo bankou so šidlom v zahraničí prostriedky získané na základe uplatnenia práv, ktoré prešli na fond. Podľa zákona sú banky povinné uhradiť do fondu nasledujúce príspevky:

- Vstupný príspevok - predstavuje jednorázový príspevok banky alebo pobočky zahraničnej
banky vo výške l 000 000 Sk, ktorý je banka povinná uhradiť do 30 dní odo dňa prijatia
prvého vkladu od fyzickej osoby.
-
- Ročný príspevok - je opakujúci sa príspevok banky, ktorý slúži na vytváranie zdrojov
fondu určených na výplatu náhrad za nedostupné vklady. Jeho hodnota je zákonom stanovená
od O, l % do 0,3 % z hodnoty vkladov v banke podľa priemerného stavu vkladov za
predchádzajúci štvrťrok. Uhrádza sa v pravidelných štvrťročných splátkach. Ročný príspevok
stavebnej sporiteľne je polovica z určeného ročného príspevku. V súlade so stratégiou
postupného napĺňania fondu v maximálnej možnej miere, ako to umožňuje zákon, bola na
roky 1996,1997 a 1998 stanovená výška ročného príspevku na 0,3 % pre banky a 0,15 % pre
stavebné sporiteľne.
-
- Mimoriadny príspevok -je príspevok banky na základe rozhodnutia fondu vydaného so
súhlasom NBS a slúži na doplnenie zdrojov fondu určených na výplatu náhrad za nedostupné
vklady.


Vstupný príspevok uhradila aj NBS vo výške 100 mil. Sk. K 31. marcu 1998 bol podiel vkladov podliehajúcich ochrane k celkovému objemu vkladov fyzických osôb 70,4 %, pričom podiel vkladov fyzických osôb na celkových vkladoch bánk predstavoval približne 62 %. To znamená, že z celkového objemu vkladov v bankovom sektore bolo k 31. marcu 1998 chránených asi 43 %. Za dostatočné pokrytie chránených vkladov v bankovom sektore sa v krajinách s rozvinutým a dobre fungujúcim bankovým systémom považuje asi l - 1,5 %-né pokrytie zdrojmi systému ochrany vkladov (v USA 1,25 %; v Írsku 0,2 %). V Slovenskej republike sú v súčasnosti vlastnými zdrojmi fondu kryté vklady, ktoré podliehajú ochrane, na úrovni asi 0,41 %.








2.2.4 Tvorba zdrojov Fondu ochrany vkladov
Z uvedenej analýzy systému ochrany vkladov ďalej vyplýva, že finančné zdroje na prípadné vyplácanie náhrad za vklady sa vo Fonde akumulujú z finančných príspevkov bánk, účastníkov systému ochrany vkladov. V SR sa účastníkom systému stáva každá banka, ktorá prijíma vklady od fyzických osôb. Zdroje sa tvoria zo vstupných príspevkov bánk (vstupný príspevok vo výške 100 mil Sk uhradila i Národná banka Slovenska), ročných príspevkov bánk uhrádzaných v štvrťročných intervaloch i z mimoriadnych príspevkov, ktoré banky hradia v mimoriadnych situáciách, keď zdroje Fondu nestačia na vyplatenie.

V prípade nedostatku vlastných zdrojov si Fond môže vypožičať finančné prostriedky od NBS, príp. aj od iných bánk po súhlase NBS. Ďalší nezanedbateľný zdroj Fondu predstavujú úrokové výnosy z investícii do nákupu Štátnych cenných papierov. Orgány Fondu prijali stratégiu postupného napĺňania Fondu ochrany vkladov v maximálnej možnej miere, ako to umožňuje zákon. V súlade so stratégiou napĺňania Fondu finančnými zdrojmi stanovili na roky 19%, 1997a 1998 výšku ročného príspevku na 0,3% z priemerného stavu neanonymných vkladov. K napínaniu Fondu prispieva i realizácia jeho finančnej politiky, ktorá sleduje maximalizáciu zhodnotenia zdrojov na finančnom trhu v medziach, ktoré umožňuje zákon o ochrane vkladov.
Podiel vkladov podliehajúcich ochrane v zmysle zákona k celkovému objemu vkladov fyzických osôb bol k 31. 3. 1998 70,4 %, pričom podiel vkladov fyzických osôb na celkových vkladoch bánk predstavoval približne 62 %. Znamená to, že z celkového objemu vkladov v bankovom sektore je chránených asi 43 %. Podiel stavu vkladov fyzických osôb na celkových vkladoch sa v posledných rokoch stabilizoval na úrovni 57-60 % a k 31. 3. 1998 bol ich objem na úrovni 276, l mld. Sk, pričom vklady v bankovom sektore k tomuto termínu boli v
objeme 444,5 mld. Sk.

Postupný nárast podielu chránených vkladov na vkladoch fyzických osôb je priebežne zaznamenávaný od samého začiatku účinnosti zákona o ochrane vkladov. Kým v roku 1996 predstavoval asi 35 %-ný podiel, k 31. 3.1998 aj pod vplyvom ukončenia štátnej záruky za vklady v troch spomínaných bankách narástol podiel chránených vkladov na vkladoch fyzických osôb na 70 % (194,4 mld. Sk) a je predpoklad, že sa tento podiel v priebehu tohto a nasledujúceho roku ešte zvýši a stabilizuje na úrovni okolo 75-80 %.
Novelizácia zákona o ochrane vkladov predkladaná do NRSR v roku 2003 reaguje na kľúčovú požiadavku svetovej banky. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. ochrane vkladov v znení neskorších predpisov, bol vypracovaný a na rokovanie vlády Slovenskej republiky a jej legislatívnej rady sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Cieľom predloženého návrhu novely zákona o ochrane vkladov je predovšetkým zohľadnenie takých podnetov Svetovej banky z jej hodnotiacej správy k FSAP programu, ktoré sa týkajú činnosti, fungovania a finančnej stability Fondu ochrany vkladov a ktoré sú kompatibilné so smernicou o systémoch ochrany vkladov platnou v Európskej únii.

Spomedzi nich je kľúčovou požiadavka Svetovej banky, aby sa podporila finančná stabilita Fondu ochrany vkladov tak, že sa výslovne vytvorí formálna linka, ktorá priamo v zákone o ochrane vkladov vyjadri právnu možnosť štátu poskytnúť zo štátnych prostriedkov v prípade potreby finančné prostriedky pre Fond ochrany vkladov. Táto požiadavka Svetovej banky bola riešená doplnením nového písmena tak, že medzi potenciálne príjmy Fondu ochrany vkladov sa výslovne zaraďujú aj návratné finančné výpomoci a dotácie zo štátneho rozpočtu a zároveň sa štátu výslovne umožňuje prevziať štátnu záruku za úvery poskytnuté Fondu ochrany vkladov. Pritom podrobné pravidlá, účel a výšku poskytnutia takýchto potenciálnych príjmov zo štátneho rozpočtu a štátnych záruk bude určovať predovšetkým zákon o rozpočtových pravidlách a zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Svetová banka dala tiež podnet na zmenu v zložení najvyšších orgánov Fondu ochrany vkladov. Na základe tohto podnetu Svetovej banky sa upravil text tak, aby sa aj v trvalom zložení Rady a Dozornej rady Fondu ochrany vkladov zabezpečil početný pomer troch zástupcov komerčných bánk, dvoch zástupcov Národnej banky Slovenska a dvoch zástupcov Ministerstva financií SR. Pri takomto početnom pomere sa Fond ochrany vkladov nemôže dostať pod absolútnu kontrolu komerčných bánk, čím sa zamedzí vzniku potenciálneho konfliktu záujmov medzi komerčnými bankami a Fondom ochrany vkladov. V neposlednom rade Svetová banka tiež požiadala, aby sa zrušilo ustanovenie o oprávnení Fondu ochrany vkladov poskytovať úvery bankám v nútenej správe, hoci toto oprávnenie v praxi ešte nikdy doteraz nebolo využité. Toto oprávnenie Fondu ochrany vkladov «t ruší zmenou doterajšieho znenia.


3. Protidrogový fond
3.1. Tvorba zdrojov protidrogového fondu

Protidrogový fond bol zriadený zákonom NR SR č. 381 /19% Zb. za účelom sústreďovania peňažných prostriedkov na protidrogovú prevenciu a na liečebnú a resocializačnú pomoc drogovo závislým osobám.
Fond je právnická osoba, zapísaná do Obchodného registra a jeho činnosť upravuje štatút fondu.
Fond získava prostriedky z viacerých, zákonom určených zdrojov.
Týmito zdrojmi sú:
• dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických a fyzických osôb
• úroky z prostriedkov fondu
• zmluvne dohodnuté sankcie za zadržané alebo neoprávnene použité prostriedky fondu
• dotácie zo Štátneho rozpočtu
• iné zdroje, ustanovené osobitne podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.
3.2.

Využitie prostriedkov protidrogového fondu.
V súlade s úlohami Národného programu boja proti drogám a koncepciami protidrogových programov a aktivít ministerstiev Školstva, kultúry, zdravotníctva, vnútra a práce, sociálnych veci a rodiny SR rada Protidrogového fondu schvaľuje na každý rok priority, ktoré sú rozhodujúce pri posudzovaní projektov. Jednotlivé oblasti a kritériá vyplývajúce z odporúčania Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog možno vo všeobecnosti charakterizovať nasledovne:



1. Oblasť prevencie
a) Programy a aktivity zamerané na aktívne využívanie voľného času deti a mládeže v
Školských a mimoškolských zariadeniach, Školských strediskách záujmovej činnosti, centrách
voľného času, zariadeniach mládežníckych organizácii a zariadeniach sociálnych služieb v
súvislosti s protidrogovou problematikou, vrátane pomoci pri materiálnom vybavení.
b) Ucelený systém vzdelávania a výcvikové aktivity:
- pre pedagogických a nepedagogických pracovníkov rezortu Školstva zabezpečujúcich a
garantujúcich prevenciu drogových závislostí na úrovni centrálnej, krajskej a okresnej,
- pre sociálnych pracovníkov miestnej verejnej správy, CPPS, resocializačných pracovníkov a
terénnych sociálnych pracovníkov,
- pre kultúrno-osvetových pracovníkov a pre vytvorené lektorské zbory v jednotlivých
regiónoch,
- vybraných pracovníkov rezortov a verejnej správy zabezpečujúcich protidrogovú prevenciu.
c) Podpora preventívno-výchovných programov a aktivít centier výchovnej a psychologickej
prevencie a pedagogicko-psychologických poradní, centier poradensko-psychologických
služieb s osobitným zreteľom na vrstovnícke preventívne programy, systém cyklického
školenia koordinátorov prevencie a odbornej starostlivosti o rizikové deti a mládež,
poradenskú a terapeutickú činnosť pre jednotlivca, pár a rodinu, vrátane pomoci pri
materiálnom vybavení zariadení.
d) Podpora protidrogových aktivít diagnostických centier, liečebno-výchovných sanatórií a
reedukačných domovov pre deti, resp. mládež, detských domovov, krízových stredísk, centier
prevencie a resocializácie pri CPPS, nizkoprahové centrá, terénnych pracovníkov.
e) Tvorba, vydávanie a nákup metodických materiálov a didaktických pomôcok v pôsobnosti
rezortov určených k prevencii drogových závislosti.
f) Masmediálna tvorba kontinuálneho charakteru zameraná na oblasť drogovej prevencie.


2.

Oblasť liečebnej starostlivosti
a) Podpora dobudovania existujúcich centier pre liečbu drogových závislosti v SR, vrátane ich
materiálneho a technického dovybavenia.
b) Podpora pokračovania v realizovaných programoch a zavádzania progresívnych programov
v liečbe drogovo závislých (metadon a pod.).
c) Podpora preventívnych programov so zameraním na infekciu HIV/AIDS, hepatitídy apod.
a iných preventívnych aktivít realizovaných v rámci zdravotníckych zariadení v oblasti
drogovej problematiky.
d) Ucelený systém vzdelávania a výcvikové aktivity pre pracovníkov v zdravotníctve
zabezpečujúcich liečebnú starostlivosť drogovo závislých.
3. Oblasť resocializačnei starostlivosti
a)Podpora materiálno-technického vybavenia resociatizačných zariadení, vrátane úhrady
pomernej časti nákladov na ich prevádzkovanie a programov pracovnej terapie.
b)Podpora protidrogových programov kontaktných centier a krízových stredísk pre deti a
mládež.
c)Podpora protidrogových aktivít v detských domovoch, domovoch sociálnych služieb pre
deti a mládež.

Pri posudzovaní projektov v rámci schválených priorít sa bude prihliadať na:
Podporné kritéria:
- plnenie úloh Národného programu boja proti drogám, koncepcii rezortov a krajských a
okresných úradov,
- oslovenie čo najširšieho okruhu ľudí s regionálnou alebo celoslovenskou pôsobnosťou,
- presne vyšpecifikovaného cieľa a postupu k jeho dosiahnutiu, vlastné personálne,
- priestorové a materiálne predpoklady a odborná spôsobilosť spracovateľa projektu,
- efektívnosť vynaložených prostriedkov a celkového spoločensko-ekonomického prínosu,
- využitie vlastných, resp.

možnosti získania prostriedkov z iných zdrojov,
- vyhodnotenie doterajších aktivít v protidrogovej oblasti, dlhodobé pôsobenie,
- odborné garancie projektu a stanoviská príslušných komisii pri okresných a krajských
úradoch.

Oblasti, na ktoré môže byť podpora poskytnutá čiastočne:
- stáže a konferencie, ak sú súčasťou dlhodobých protidrogových aktivít,
- výchovno-refcreačné tábory v SR ak sú súčasťou dlhodobej systematickej prace s deťmi
a mládežou a obsahujú programy protidrogovej prevencie,
- podpora nových organizácii, ktoré majú v predmete svojej činnosti uvedené oblasti (aktivity)
súvisiace s prevenciou, liečbou a resodalizáciou v prípade, ak sa jedná preukázateľne
(potvrdenie príslušného KÚ) o činnosť, ktorá je v príslušnom regióne nedostatková alebo absentuje úplne
- úhradu pomernej časti bežných prevádzkových nákladov vrátane mzdových prostriedkov
resocializačných a krízových stredísk prevádzkovaných neštátnymi subjektami, s výnimkou
podnikateľských subjektov (s.r.o.)
- metodicko-publikačná činnosť,
- honoráre a lektorské odmeny v hodinovej sadzbe schválenej radou PF.

Oblastí, na ktoré nemôže byť podpora poskytnutá:
- financovanie projektov mimovládnych neziskových organizácii účelovo založených na
jednorázové aktivity,
- finančné podpory sprostredkované pre ďalšie organizácie (regranting),
- spätné financovanie projektov, ktoré sa už realizujú alebo sa skončili,
- priame náklady určené na ziskovú činnosť organizácii, s výnimkou nákladov na vedľajšiu
hospodársku činnosť,
- platby dane z pridanej hodnoty, u platcov DPH,
- podpora činnosti športových zväzov a organizácii,
- organizovanie pravidelných športových súťaži a majstrovstiev registrovaných klubov,
vrátane Športových prípraviek a tried, preborov, festivalov, jednofázových športových,
kultúrnych a spoločenských aktivít, letných táborov, výletov apod.
- úhradu bežných prevádzkových nákladov, vrátane mzdových prostriedkov pracovníkov
rozpočtových a príspevkových organizácii súvisiacich s povinnosťami zriaďovateľa, ale aj
neštátnych subjektov v súvislosti s činnosťami nesúvisiacimi s protidrogovou problematikou,
- jednorázové účelové aktivity, ktorých podstatou je zorganizovanie kultúmo - spoločenskej
alebo športovej aktivity,
- neplnenie podmienok z doteraz uzatvorených zmlúv o poskytnutí prostriedkov z
Protidrogového fondu,
- výstavba a rekonštrukcia športových, rekreačno - oddychových areálov,
- rekonštrukcia objektov, ktoré nie sú vo vlastníctve žiadateľov, resp. zriaďovateľov
žiadateľov,
- nákup materiálno - technického zabezpečenia a vnútorného vybavenia pre vlastnú činnosť
žiadateľa.

Vecne príslušnými rezortmi pre posudzovanie predložených projektov sú:
Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry SR- pre oblasť prevencie, Ministerstvo zdravotníctva SR - pre oblasť liečebnej starostlivosti , Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre oblasť resocializačnej starostlivosti.
Ostatné rezorty v rámci svojej pôsobnosti z titulu zriaďovateľa organizácii a ich metodického
usmerňovania.
Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog bude
požiadaný o vypracovanie stanoviska k mediámym projektom s dlhodobým pôsobením
celoslovenského rozsahu a k projektom s rozpornými stanoviskami vecne príslušných
rezortov týkajúcich sa plnenia úloh Národného programu boja proti drogám.
4. Fond rozvoja vidieka

Koncom roka 2000 bolo medzi Delegáciou Európskej komisie v SR a Ministerstvom pôdohospodárstva SR podpísané Memorandum o porozumení. Predmetom Memoranda bolo združiť finančné prostriedky Európskej únie a Slovenskej republiky na plnenie všeobecne prospešných cieľov a použiť ich v súlade so všeobecnými cieľmi programu SAPARD. Jedná sa predovšetkým o podporu multifunkčného poľnohospodárstva, udržanie ekologicky a sociálne opodstatnenej miery poľnohospodárskeho využitia domácich produkčných faktorov na regionálnej úrovni a zároveň o podporu alternatívnych ekonomických aktivít, potrebných na udržanie vidieckej zamestnanosti a funkčnosti vidieckych osídlení.
Fond rozvoja vidieka bol vytvorený v rámci programu PHARE. Zmluvné strany sa dohodli využiť ho v rámci Špeciálneho prípravného programu PHARE pre Slovensko - "Pilotný projekt pre rozvoj vidieka". V Memorande o porozumení bolo zakotvené, že združené prostriedky budú použité v okresoch Rimavská Sobota, Detva a Topoľčany. Európska únia sa zaviazala podieľať sa na financovaní programu vo výške 550.000 Euro a slovenská strana vo výške 24,886.000,- Sk. Finančné prostriedky mali byť prevedené na účet fondu do troch mesiacov od podpisu Memoranda.

V roku 2001 sa uskutočnilo 7 zasadnutí správnej rady Fondu rozvoja vidieka, na ktorých boli zriadené výkonné okresné partnerské skupiny jednotlivých okresov a monitorovací výbor Fondu rozvoja vidieka.

Schválené boli regionálne operačné plány pre rozvoj vidieka a vykonávacie predpisy Fondu, predstavujúce základný dokument pre poskytovanie podpôr.
Podporovateľné investície musia byť v súlade s opatreniami schváleného Plánu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka SR: Investície do poľnohospodárskych podnikov, Zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych a rybích výrobkov, Divezifikačné činnosti vo vidieckom priestore, Lesné hospodárstvo, Rozvoj ľudských zdrojov a Technická pomoc. V súlade so zásadami pre nakladanie s finančnými prostriedkami Európskej únie boli zriadené dva účty Fondu rozvoja vidieka, na ktorých boli oddelene uložené finančné prostriedky, poskytnuté Ministerstvom pôdohospodárstva SR a Európskou komisiou. Na týchto účtoch boli sústredené finančné prostriedky vo výške 48,327.000,- Sk.
Na základe rozhodnutia správnej rady uskutočnili výkonné okresné partnerské skupiny regionálnu propagáciu možnosti podpory z Fondu rozvoja vidieka a správnej rade Fondu rozvoja vidieka v júni až auguste 2001 predložili 62 projektov. Projekty prerokovala správna rada Fondu rozvoja vidieka v troch kolách (02.07.2001,01.08.2001 a 03.10.2001) a schválila 31 projektov, na ktoré sa po odpočítaní rozpočtovaných prostriedkov na správu Fondu rozvoja vidieka, kontrolu a monitorovanie realizácie projektov pridelila čiastka 44,648.887,- Sk (priemer 1,44 mil. Sk na projekt).

Prehľad o pridelených finančných prostriedkov podľa jednotlivých opatrení:
Opatrenie č. l 3,589.880,-Sk 8,0%
Opatrenie č. 2 3,150.000,- Sk 7,1%
Opatrenie č. 4 10,002.000,- Sk 22,4%
Opatrenie č. 4 24,808.817,- Sk 55,6%
Opatrenie č. 8 570.300,- Sk 1,3%
Opatrenie č. 9 2,527.890,-Sk 5,6%
Spolu: 44,648.887,- Sk 100,0%

Prehľad o pridelených finančných prostriedkov podľa jednotlivých okresov:
Topoľčany 16,502.000,- Sk 36,9%
Detva 11,505.997,-Sk 25,8%
Rimavská Sobota 16..640.890,-Sk 37,3%
Spolu: 44,648.887,-Sk 100,0%
Pozn. -investície do poľnohospodárskych podnikov

Opatrenie č. 2 - zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych a rybích výrobkov
Opatrenie č. 4 - diverzifikačné činnosti vo vidieckom priestore
Opatrenie č.8 - rozvoj ľudských zdrojov
Opatrene č.9 - technická pomoc
Prijímateľmi podpory boli 2 poľnohospodárske družstvá (6,5% z celkového počtu schválených projektov), 3 obchodné spoločnosti (9,7%), 2 súkromne hospodáriaci roľníci (6,5%), 18 obci (58,0%), 5 neziskových organizácii (16,1%) a l štátna príspevková organizácia (3,2%).
S jednotlivými subjektami, ktorých projekty schválila správna rada Fondu rozvoja vidieka sa do 15. októbra 2001 uzatvorili zmluvy. Následne sa uskutočnilo verejné obstarávanie zadávania prác, nákupu výrobkov a materiálu, pri ktorých musia byť dodržané zásady DIS MANUÁL PHARE - F 3.

Finančné prostriedky budú príjemcom podpory poskytnuté až po predložení faktúr (50% preukázaných nákladov pri projektoch, vytvárajúcich príjmy, resp. 100% preukázaných nákladov pri projektoch, nevytvárajúcich príjmy). Prínosom projektu, simulujúceho procesy, ktoré sa budú realizovať v rámci implementácie programu SAPARD, je získanie praktických skúsenosti z prípravy a realizácie projektovania.
Z doterajšieho priebehu projektu PHARE je zrejmé, že vo vedomostiach žiadateľov pri príprave projektov a ich zosúlaďovaní so všeobecnými, špecifickými a hodnotiacimi kritériami Plánu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka sú značné rezervy. Ani znalosti zástupcov štátnej správy a samosprávy, ktorí by sa mali zúčastňovať na tomto procese, nie sú na žiadúcej úrovni. Ukazuje sa, že pri spustení programu SAPARD v SR je potrebné väčšiu pozornosť venovať širokej informovanosti verejnosti o možnostiach a podmienkach pre získanie podpory z programu SAPARD a zabezpečiť tiež potrebné vzdelávacie aktivity, zamerané na prípravu podnikateľských zámerov a celkové spracovanie žiadosti o podporu. Záver:

Pre neštátne účelové fondy je, ako to vyplýva už z názvu typické, že ich väzba na štátny rozpočet je fakultatívna, nie obligatórna, teda ú tvorené z veľmi rôznorodých prostriedkov, podľa svojho účelu buď na báze dobrovoľnosti napríklad ako fond na podporu zahraničného obchodu, protidrogový fond, alebo obligatórne, fond ochrany vkladov, pripadne z prostriedkov Európskej únie ako fond rozvoja vidieka.